znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 289/2010-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta o prijatej sťažnosti spoločnosti V., a. s., T., zastúpenej advokátkou JUDr. F. B., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   V.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   32/2006 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V., a. s., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti V., a. s., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. F. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 289/2010-14   zo   17.   júna   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   V.,   a. s.,   T.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 10. novembra 2005 domáhala od poisťovne A. S., a. s., B. (ďalej len „odporkyňa“), zaplatenia sumy 77 651,23 € (2 339 321 Sk) s príslušenstvom.

Podľa   názoru   sťažovateľky   v   tomto   konaní   došlo   zo   strany   okresného   súdu k porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čo odôvodňuje týmto opisom skutkového stavu veci v uvedenej právnej veci:

„1. Dňa 10. 11. 2005 bolo začaté konanie pred Okresným súdom Bratislava I vo veci vyššie uvedenej spisovej značky a účastníkov konania.

2. Dňa 14. 11. 2005 bol zaplatený súdny poplatok.

3. Dňa 6. 10. 2006 bol požiadaný konajúci súd o vytýčenie termínu pojednávania.

4. Dňa 22. 6. 2007 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.

5.   Dňa   29.   4.   2008   bola   doručená   konajúcemu   súdu   sťažnosť   na   jeho   postup v predmetnom konaní z dôvodu prieťahov.

6. Listom zo dňa 19. 5. 2008 sa predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vyjadrila, že sťažnosť je dôvodná.

7. Dňa 23. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí sporových strán odročené na neurčito.

8. Dňa 13. 10. 2008 požiadal žalobca konajúci súd o pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

9. Rozhodnutím zo dňa 12. 1. 2009 konajúci súd pripustil ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania.

10. Na deň 15. 1. 2010 bolo vytýčené pojednávanie, ktoré bolo zrušené z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž do Justičnej akadémie od 1. 1. 2010.“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Okresný   súd   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   č.   k. 26 Cb 32/2006   porušil   právo   spoločnosti   V.   a.   s.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručenom v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. značkou 26 Cb 32/2006 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3   300   EUR   a   trovy právneho zastúpenia vo výške 254,88 EUR...“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3552/2010 zo 14. júla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. augusta 2010.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej   sťažnosti.   V   ďalšom   popísal   prehľad   procesných   úkonov   vykonaných v označenom konaní a uviedol:

„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedla:„Okresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, preto sťažovateľ naďalej trvá na tom, aby Ústavný súd SR svojím nálezom rozhodol takto:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou č. k. 26 Cb 32/2006 porušil právo spoločnosti V. a. s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. značkou 26 Cb 32/2006 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3   300   EUR   a   trovy právneho zastúpenia vo výške 254,88 EUR...

Zároveň sťažovateľ uvádza, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006:

- 10. november 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky zo 7. novembra 2005 na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni na zaplatenie sumy 2 339 321 Sk s príslušenstvom (pridelená sp. zn. 1 Rob 1826/05),

- 14. november 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 5. december 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 12. december 2005 – sťažovateľka predložila doklad o zaplatení súdneho poplatku,

- 5. jún 2006 – spis bol prevedený do registra „Cb“,

- 6. júl 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie príloh návrhu v potrebnom počte,

- 17. júl 2006 – sťažovateľka doručila okresnému súdu prílohy v požadovanom počte,

- 10. október 2006 – sťažovateľka požiadala o nariadenie termínu pojednávania,

- 11. október 2006 – okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 32/06-54 vyzval odporkyňu, aby sa k veci vyjadrila a aby uviedla   skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; zároveň vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

- 30. október 2006 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu,

- 22. jún 2007 – okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľke, aby k nemu zaujala stanovisko,

- 20. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. september 2008,

- 23. september 2008 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, odporkyni uložil, aby v lehote 15 dní doložila listinné dôkazy,

- 3. október 2008 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej z 25. októbra 2006 k návrhu sťažovateľky,

- 15. október 2008 – sťažovateľka žiadala, aby do konania pristúpila na strane odporcu spoločnosť A. E. S. A., so sídlom B.,

- 4. november 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na opravu návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu,

- 19. november 2008 – sťažovateľka opravila návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania,

- 15. december 2008 – okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku na opravu návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,

-   12.   január   2009   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   26   Cb   32/2006-79,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2009 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpila: A. E., Francúzska   republika,   konajúca   prostredníctvom:   A.   E.   S.   A.   (pobočka   pre   Slovenskú republiku), B. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“).

- 16. november 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. január 2010,

-   29.   december   2009   –   okresný   súd   zrušil   pojednávanie   nariadené   na   15.   január 2010 z dôvodu „odchodu zákonného sudcu na stáž do Justičnej akadémie od 01. 01. 2010“,

- 8. jún 2010 – okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 32/2006-88 opravil uznesenie č. k. 26 Cb 32/2006-79   z 12.   januára   2009   a   zároveň   zaslal   výzvu   právnemu   zástupcovi odporkyne,

- 22. jún 2010 – odporkyňa reagovala na výzvu okresného súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na   naplnenie   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   32/2006,   ktorého   predmetom   je   spor o poskytnutie   poistného   plnenia,   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľku   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o poskytnutí   poistného   plnenia môže   v niektorých   prípadoch   predstavovať určitý   stupeň faktickej   zložitosti   súvisiaci   napr.   s   predkladaním   dokumentácie   súvisiacej   s   poistnou udalosťou. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 14. júla 2010 netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom. Okresný súd ju síce musel v súvislosti s rozhodovaním o pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu vyzývať na odstránenie nedostatkov návrhu, avšak k ich odstráneniu došlo v relatívne krátkom čase.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 12. decembra 2005 (sťažovateľka dokladovala zaplatenie súdneho poplatku) do 6. júla 2006 (okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie potrebného počtu príloh návrhu), t. j. takmer sedem mesiacov, od 30. októbra 2006 (odporkyňa sa vyjadrila k návrhu) do 22. júna 2007 (okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľke), t. j. takmer osem mesiacov, od 22. júna 2007 do 20. júna 2008 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. 12 mesiacov, od 4. februára 2009 (uznesenie o vstupe ďalšieho účastníka na strane odporcu nadobudlo právoplatnosť) do 16. novembra 2009 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako deväť mesiacov, a od 29. decembra 2009 (okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 15. január 2010) do 8. júna 2010 (okresný súd uznesením opravil uznesenie z 12. januára 2009), t. j. viac ako päť mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný 41 mesiacov (tri roky a päť mesiacov).   Za   túto   dobu   teda   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu. K jeho obrane, že „zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní“, ale tieto majú objektívny charakter, ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a   nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3   300   €,   ktoré   odôvodnila   tým,   že   v súvislosti   s prebiehajúcim   konaním   mala „vysoké výdavky... Každý rok vykazuje ušlý zisk z dôvodu neprevádzkovania malej vodnej elektrárne, ktorej sa týkala poistná udalosť a žalované plnenie.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na dĺžku trvania nečinnosti okresného súdu, považuje za primerané v sume 2 000 €.Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 254,88 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia zo 16. decembra 2009) a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (podanie ústavnému súdu z 12. marca 2010 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. augusta 2010). Celkovo tak sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania v sume 377,73 € vrátane režijného paušálu.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume 254,88 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010