znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 288/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť V. G., zastúpeného advokátkou JUDr.   Patríciou   Kasajovou,   Röntgenova   26,   Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 129/12 a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2012 doručená sťažnosť V. G. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu (zvýraznenia už v origináli):

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...   postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky v konaní   vedenom pod sp. zn. IV Pz 129/12 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy... postupom Generálnej   prokuratúry...   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV   Pz   129/12 p o r u š e n é b o l o.

3. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline sp. zn. 2 Pv 970/10-26 zo dňa 06. marca 2012 p o r u š e n é   b o l o.

4. Uznesenie Okresnej prokuratúry... sp. zn. 2 Pv 970/10-26 zo dňa 06. marca 2012 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

5. Generálna prokuratúra... j e   p o v i n n á   uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“

2.   Z odôvodnenia   sťažnosti   vyplynulo,   že   voči   sťažovateľovi   bolo   uznesením policajta   z 26.   januára   2012   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   podvodu.   Proti   tomuto uzneseniu   podal   sťažnosť,   ktorú   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   Žilina   (ďalej   len „okresná   prokuratúra“)   zamietla uznesením   č.   k.   2   Pv   970/10-26   zo   6.   marca   2012. Sťažovateľ   následne   adresoval   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna   prokuratúra“)   dve   podania,   ktorými   sa   v podstate   domáhal   zrušenia   oboch uvedených   uznesení   postupom   podľa   §   363   a nasl.   Trestného   poriadku.   Listom   č.   k. IV Pz 129/12-10   z 23.   júla   2012   generálna   prokuratúra   sťažovateľovi   oznámila,   že uznesenia nadobudli právoplatnosť 6. marca 2012 a ustanovenie § 364 Trestného poriadku umožňuje podať podnet na zrušenie do troch mesiacov od právoplatnosti. Keďže sťažovateľ svoj podnet podal 22. júna 2012, bol podaný oneskorene. Tento list bol sťažovateľovi podľa jeho vlastných slov doručený 22. augusta 2012.

3. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd odmietne návrh, ktorý bol podaný oneskorene alebo ktorý je neprípustný.

4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať do dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom   zásahu   dozvedieť.   V prerokúvanej   veci   nie   je   podstatné,   či   bude   list   generálnej prokuratúry z 23. júla 2012 kvalifikovaný ako opatrenie alebo ako iný zásah (k tomu porov. napr. II. ÚS 257/2013). Z údajov samotného sťažovateľa je zrejmé, že tento list mu bol doručený 22. augusta 2012 a v tento deň sa nielen „mohol dozvedieť“, ale sa aj reálne dozvedel   o jeho   obsahu   a vplyve   na   jeho   právne   postavenie.   Dvojmesačná   lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde tak uplynula 22. októbra 2012 (pondelok, porov.   §   63   ods.   4   Trestného   poriadku   v spojení   s   §   31a   zákona   o ústavnom   súde). Sťažnosť podaná ústavnému súdu 5. decembra 2012 je preto celkom zrejme oneskorená, čo odôvodňuje jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5.   V časti,   v ktorej   sťažnosť   smeruje   proti   uzneseniu   prokurátorky   okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 970/10-26 zo 6. marca 2012, ide o opakovanú sťažnosť, pretože predchádzajúcu   sťažnosť   proti   tomuto   uzneseniu   ústavný súd   odmietol   uznesením   č.   k. II. ÚS 187/2012-15 z 21. júna 2012 ako neprípustnú, a to práve kvôli nepodaniu podnetu podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde je neprípustná sťažnosť, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol; výnimkou je prípad, ak sa predchádzajúce rozhodnutie týkalo len podmienok konania a pri novom návrhu sú už podmienky   konania splnené.   Uznesením   č.   k.   II.   ÚS   187/2012-15   bolo   rozhodnuté   len o podmienkach   konania   (neprípustnosť   kvôli   nevyčerpaniu   dostupných   prostriedkov nápravy) a tu prerokúvaná sťažnosť sťažovateľa by mohla byť prípustná, ak by podmienky konania   o nej   už   boli   splnené.   Sťažovateľ   však   podnet   podľa   §   363   a nasl.   Trestného poriadku podal oneskorene (pozri bod 2). Tento záver ústavný súd nemôže spochybňovať práve preto, že sťažnosť, ktorá by ho na prípadné spochybnenie tohto záveru oprávňovala, teda sťažnosť proti listu generálnej prokuratúry č. k. IV Pz 129/12-10 z 23. júla 2012, podal sťažovateľ taktiež oneskorene (pozri predošlý odsek). Ústavný súd tak záver generálnej prokuratúry   o včasnosti,   resp.   oneskorenosti   podania   podnetu,   nemôže   podrobiť meritórnemu   prieskumu   a musí   z neho   vychádzať.   Oneskorené   podanie   podnetu   podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku má z hľadiska využitia prostriedkov nápravy (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) rovnaký účinok, ako keby taký podnet nebol podaný vôbec. Ako však už uviedol ústavný súd v uznesení č. k. II. ÚS 187/2012-15, je využitie tohto podnetu predpokladom   prípustnosti   sťažnosti   proti   uzneseniu   prokurátorky   okresnej   prokuratúry zo 6. marca 2012. Tým, že sťažovateľ taký podnet efektívne nevyužil, znamená, že ani v tomto   konaní   nie   je   táto   podmienka   konania   splnená.   To   ale   znamená,   že   výnimka, za ktorej je možné opätovne prerokovať tú istú sťažnosť, uvedená v § 24 písm. a) in fine zákona o ústavnom súde, teda splnenie ostatných podmienok konania, sa v tu prerokúvanej veci neaplikuje. Opakovaná sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu prokurátorky okresnej prokuratúry   po   odmietnutí   predošlej   sťažnosti   uznesením   ústavného   súdu   č.   k. II. ÚS 187/2012-15 je tak v zmysle ustanovenia   § 24 písm.   a) zákona o ústavnom   súde neprípustná, čo odôvodňuje jej odmietnutie.

6. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že ju treba odmietnuť ako celok, čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014