znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 288/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť J. M., zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou,   Advokátska   kancelária,   Podbrezovská   34,   Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 142/2005 p o r u š i l   základné právo J. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   V   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15 C 142/2005 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J.   M.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   500 €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 288/2013-7   z 22. mája   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 142/2005   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: «Dňa 21. 4. 2005 bolo začaté konanie na okresnom súde o určenie vlastníckeho práva k 1-izbovému bytu č. 61, ktorý sťažovateľka nadobudla 1. 12. 2004 vkladom kúpnej zmluvy z 9. 11. 2004, uzavretej prostredníctvom realitnej kancelárie, za ktorý okrem kúpnej ceny 900.000 Sk vložila doň investície vo výške cca 80.000 EUR, na ktorý si nárokuje J. B., ktorému mal byť tento byt darovaný jeho bratom, ktorý v ňom býval, ale zároveň urobil dlh vo výške 2.500 EUR a zabezpečovacím prevodom ho mal previesť na tretiu osobu. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu z 27. 3. 2012 okresný súd vo veci nekoná plynulo a v zmysle kasačných dôvodov, a to aj napriek sťažnosti na prieťahy v konaní, adresované predsedovi súdu 20. 8. 2012.

Predmetný spor nie je k dnešnému dňu rozhodnutý, a teda ani nemôže byť odstránený stav právnej neistoty u sťažovateľky....

Primeranosť dĺžky konania sa posudzuje vo svetle konkrétnych okolností prípadu a s prihliadnutím na kritériá zakotvené ako v judikatúre ústavného súdu,   tak aj ESĽP... V zmysle   nich   doterajšia   doba   konania   takmer   8   rokov   v   tak   existenčnej   veci   pre sťažovateľku, akou je „strecha nad hlavou, za ktorú dala všetky celoživotné úspory“, vnáša do jej života veľkú neistotu, psychickú záťaž, pocity frustrácie či útrapy, je určite v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Proporcionálne k tomu preto žiadame priznať finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktorá len čiastočne zmierni uvedené útrapy a neistotu aj vzhľadom na to, že vec ešte nie je ani rozhodnutá.

Preto navrhujeme našu sťažnosť prijať na ďalšie konanie a vydať nález: Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... v konaní vedenom na Okresnom súde v Bratislave 5 pod sp. zn. 15C 142/05 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava 5 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Priznáva J. M. primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR, ktorú sumu jej vyplatí OS Bratislava 5 do 2 mesiacov.

J. M. má nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 331,12 EUR

- odmena za právne zastúpenie za dva úkony po 130,16+ 7,81 RP = 137,97 x 2 = 275,94 + 20 % DPH, t. j. 55,18 EUR - ktorú sumu zaplatí OS Bratislava 5 do 1 mesiaca na účet... JUDr. Eleny Ľalíkovej.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 2104/2013 z 27. júna 2013   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k vyjadreniu   okresného   súdu z 1. augusta 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti: „...   Potvrdzujem,   že konanie   doteraz skončené   nie je.   Súd vo   veci rozhodol   dňa 19. 10. 2010 a návrhu navrhovateľa vyhovel. Proti rozhodnutiu súdu bolo podané odvolanie 15. 12. 2010   a   20. 12. 2012.   Spis   bol   dňa   28.   2.   2011   predložený   krajskému   súdu   na rozhodnutie   o   odvolaní.   Spis   sa   vrátil   z   krajského   súdu   1.   6.   2012,   vec   bola   zrušená a vrátená súdu na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom konania a následne bol určený termín pojednávania na deň 22. 11. 2012. Pojednávanie bolo   odročené   na   deň   22.   1.   2013   z   dôvodu   ospravedlnenia   právneho   zástupcu navrhovateľa. Pojednávanie určené na deň 23. 1. 2013 bolo odročené na deň 7. 3. 2013, keď sa opätovne ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa. Pojednávanie určené na deň 7. 3. 2013 bolo odročené na neurčito, keď sa nedostavil právny zástupca odporcov 1, 2 a súd bude zadovažovať dôkazy v zmysle rozhodnutia krajského súdu a doteraz nie je určený termín pojednávania.

Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu vo   veci   sa   konalo,   pričom   vec   považujem   za   zložitú   z   pohľadu   vykonávania   dôkazov. Súhlasím s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedu okresného súdu uviedla:

„Oznamujeme Vám, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania, lebo ide o bežnú prieťahovú vec.

Z   vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   vyplýva,   že   po   zrušujúcom   uznesení odvolacieho   súdu   sa   vec   viackrát   odročila   pre   ospravedlnenie   právneho   zástupcu navrhovateľa   a   raz   pre   neúčasť   moju   na   pojednávaní   7.   3.   2013,   kedy   som   bola   na plánovanej dovolenke v zahraničí. Treba však dodať, že na pojednávaní bola klientka, ktorá výslovne   žiadala   vo   veci   pojednávať,   ale   súd   len   vtedy   začal   zisťovať,   čo   mu   nariadil krajský súd.

Uvedený postup súdu nesvedčí o vedení konania tak, aby vec skončil spravidla na prvom pojednávaní (§ 114 ods. 1 OSP), a pokiaľ toto trvá už 8 rokov, zjavne porušuje základné práva sťažovateľky garantované čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Veľmi zlá organizácia práce, neujasnenosť prejednávanej problematiky, odcudzenosť k predmetu sporu a ďalšie neduhy na strane súdu, posúvajú časový horizont konečného rozhodnutia do nedohľadna, čo sa nutne odráža na psychike sťažovateľky, ktorá prežíva stavy úzkosti, mrzutosti, neistoty, ktoré sú pre ňu natoľko ťaživé, že si nutne zasluhuje poskytnutie žiadaného finančného zadosťučinenia.

Titulom náhrady trov konania žiadame prisúdiť sumu za tri úkony právnej pomoci po 130,16 € = 390,48 + 3 x 7,81 RP, t. j. 23,43 = 413,91 + 20 % DPH, t. j. 82,78, spolu je to 496,69   EUR,   ktorú   sumu   zaplatí   sťažovateľke   okresný   súd   do   1   mesiaca   k   rukám JUDr. Eleny Ľalíkovej. Registrácia platiteľky DPH je uvedená aj na tomto prípise dole.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 142/2005:

Dňa 21. apríla 2005 bolo začaté konanie na okresnom súde o určenie vlastníckeho práva k 1-izbovému bytu č. 61..., ktorý nadobudla sťažovateľka 1. decembra 2004 vkladom kúpnej   zmluvy   z   9.   novembra   2004.   Byt si   nárokoval   J.   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“), ktorému mal byť darovaný jeho bratom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 142/2005.Dňa 4. júla 2005 okresný súd žiadal navrhovateľa o oznámenie ceny nehnuteľnosti – bytu, ktorý mal byť predmetom určenia vlastníckeho práva, na účely zistenia výšky súdneho poplatku.

Dňa 21. júla 2005 navrhovateľ oznámil súdu predpokladanú hodnotu nehnuteľnosti a požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok.

Dňa 9. augusta 2005 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní predložil vyplnené a   úradne overené tlačivo o   osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch. Súdom požadované tlačivo zaslal navrhovateľ 30. augusta 2005.

Okresný súd uznesením č. k. 15 C 142/2005-14 z 30. septembra 2005 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych   poplatkov.   Toto   uznesenie sa stalo právoplatné 7. novembra 2005.

Dňa   23.   novembra   2005   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   v   lehote   10   dní zaplatil súdny poplatok vo výške 35 000 Sk. Súdny poplatok bol zaplatený 7. decembra 2005.Dňa 17.   januára   2006   okresný   súd   zaslal navrhovateľovi   poučenie   pre   účastníka občianskeho súdneho konania. Týmto dňom súd uložil sťažovateľke a žalovanému v 2. rade povinnosť, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k návrhu na začatie konania z 21. apríla 2005.Žalovaný v 2. rade doručil súdu svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania 6. júna 2006.Keďže   sťažovateľka   zásielku   neprebrala   v   odbernej   lehote,   20.   februára   2006 okresný   súd   požiadal   Obvodné   oddelenie   Petržalka   –   stred   na   Okresnom   riaditeľstve Policajného   zboru   Bratislava   V   (ďalej   len   „OO   PZ   Petržalka   –   stred”)   o   pomoc   pri doručovaní zásielky. V zmysle odpovede OO PZ Petržalka – stred z 10. marca 2006 „ani po viacnásobnom šetrení na uvedenej adrese sa nebolo možné sa s menovanou skontaktovať”.Dňa 27. marca 2006 navrhovateľ zaslal súdu vyjadrenie k stanovisku žalovaného v 2. rade a požiadal o nariadenie pojednávania v tejto veci.

Dňa 18. mája 2006 dal zákonný sudca pokyn na doručenie výzvy na vyjadrenie sa k návrhu   na určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   sťažovateľke   na jej   inú   adresu uvedenú v návrhu na začatie konania z 21. apríla 2005. Sťažovateľka prevzala výzvu 6. júna 2006 a svoje vyjadrenie k návrhu doručila súdu 15. júna 2006.

Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. október 2006. Dňa 19. septembra 2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   okresný   súd   o   preloženie   termínu pojednávania   z   dôvodu,   že   sa   v   rovnakom   termíne   musí   zúčastniť   pojednávania na Krajskom   súde   v Prešove,   a   zároveň   ospravedlnila   aj   neúčasť   sťažovateľky   na pojednávaní.

Dňa 10. októbra 2006 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. november 2006 s tým, že súd bude pokračovať výsluchom účastníkov konania.

Dňa   23.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. a zadováži si listinné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Dňa 6. decembra 2006 okresný súd požiadal Správu katastra Bratislava V o zaslanie spisu č. V 1669/04 v lehote 30 dní.

Dňa 13.   decembra   2006   navrhovateľ žiadal   o   nariadenie pojednávania a   navrhol súdu, aby zvážil prípadné zotrvanie na potrebe predvolania a vypočutia svedka A. B., keďže sa ani orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť miesto pobytu menovaného svedka.

Dňa 9. januára 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. február 2007. Dňa 27. februára 2007 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. apríl 2007 s tým, že súd predvolá svedkyňu V. P. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 17. apríla 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. na účely jeho výsluchu.

Okresný súd po zisťovaní pobytu svedka A. B. v Ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky,   v   registri   obyvateľov   Slovenskej republiky a CEPO 15. februára 2008 zistil, že menovaný svedok sa nachádza v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Dňa 16. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. február 2008.Dňa 21. februára 2008 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že súd bude   zisťovať   okolnosti   väzby   svedka   A.   B.   a   následne   rozhodne   o   ďalšom   postupe v konaní.

Dňa 18. marca 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej republiky o oznámenie informácií o osobe svedka A. B. v lehote 15 dní. Ústredná evidencia väzňov Slovenskej republiky 25. marca 2009 oznámila súdu, že menovaný svedok sa od 13. februára 2009 nachádza v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Dňa 12. augusta 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej republiky, aby oznámila, či naďalej trvá väzba menovaného svedka a na základe akého rozhodnutia bol vzatý do väzby.

Dňa 3. septembra 2009 okresný súd požiadal Ústav na výkon väzby v Bratislave o predvedenie svedka A. B. na pojednávanie.

Dňa   18.   septembra   2009   právny   zástupca   odporcov   žiadal   súd   o   ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na 6.   október 2009.   Dňa   23. septembra   2009   súd   emailom oznámil právnemu zástupcovi odporcov, že pojednávanie nebude odročené, pretože naň bude   predvedený   svedok   z   výkonu   väzby   a   bude   uskutočnená   konfrontácia s navrhovateľom.

Dňa 25. septembra 2009 Okresný súd Bratislava I odstúpil žiadosť okresnému súdu o udelenie   súhlasu   na   predvedenie   obvineného   A.   B.   na   pojednávanie   nariadené na 6. október 2009.

Dňa   6.   októbra   2009   sa   na   okresnom   súde   konalo   pojednávanie,   na   ktoré   bol predvedený svedok A. B., ktorý odmietol vypovedať v konaní. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vylustruje obvinenia na menovaného svedka, bude zisťovať stav trestných vecí a podľa toho účastníci navrhnú ďalšie dokazovanie.

Dňa 13. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. február 2010.Dňa   23.   februára   2010   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľa požiadal súd o zmenu petitu žaloby a ktoré bolo odročené na 25. marec 2010.

Dňa 25. marca 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd rozhodne o ďalšom dokazovaní, ktoré účastníkom oznámi.

Nové pojednávanie vo veci bolo nariadené 12. júla 2010 na 30. september 2010, z ktorého sa právny zástupca odporcu v 2. rade ospravedlnil listom z 30. septembra 2010 z dôvodu náhleho ochorenia.

Dňa   30.   septembra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   z   dôvodu neprítomnosti   odporcu   v   2.   rade   a   jeho   právneho   zástupcu   bolo   vyhlásené   uznesenie o odročení pojednávania na 19. október 2010.

Dňa 19. októbra 2010 sa konalo na okresnom súde pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca odporcu v 2. rade ospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok č. k. 15 C 142/2005-154, ktorým určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom 1-izbového bytu č.   61   a   odporca   v   2.   rade   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi   trovy   konania   vo   výške 4 809,06 eur.

Dňa 15. decembra 2010 odporca v 2. rade podal na okresnom súde odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania.

Dňa 20. decembra 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 15 C 142/2005-154 z 19. októbra 2010 a žiadala, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „odvolací súd” alebo „súd druhého stupňa”) zamietol určovaciu žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcom priznal trovy konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa   21.   decembra   2010   okresný   súd   zaslal   odvolania   odporcov   v   1.   a   2.   rade ostatným   účastníkom   konania   s   tým,   aby   sa   k   odvolaniam   vyjadrili   v   lehote   15   dní. V rovnaký   deň   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   zaplatila   súdny   poplatok   za   odvolanie vo výške 99,50 eur.

Dňa 10. januára 2011 sťažovateľka v súvislosti s výzvou súdu na zaplatenie súdneho poplatku oznámila, že „judikovaná povinnosť nie je v súlade s platným právom, pretože ide len o jeden predmet konania vo vzťahu k dvom žalovaným a zároveň odvolateľom, takže týmto účastníkom vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie podľa § 2 ods. 3 zákona o súp. spoločne a nie osobitne pre každého zvlášť”.

Dňa   7.   februára   2011   odporca   v   2.   rade   doručil   súdu   vyjadrenie   k   odvolaniu sťažovateľky.

Dňa 28. februára 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o dovolaní sťažovateľky   a   odporcu   v   2.   rade.   Vec   bola   na   tomto   súde   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 14 Co 84/2011 a sp. zn. 14 Co 85/2011.

Dňa 30. mája 2011 sťažovateľka doručila odvolaciemu súdu nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorým sa podľa jej názoru „súhrnným spôsobom rieši problematika, ktorú sme urobili predmetom odvolacieho konania”.

Dňa   9.   februára   2012   sťažovateľka   žiadala   odvolací   súd   o   nariadenie   termínu pojednávania.

Odvolací súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2012. Dňa 20. februára 2012 zaslal   navrhovateľovi   kópiu   vyjadrenia   odporcu   v   2.   rade   k   odvolaniu   sťažovateľky s výzvou, aby sa k nemu vyjadril obratom od doručenia predmetnej výzvy.

Dňa 16. marca 2012 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky z 20. decembra 2010. Dňa 19. marca 2012 odvolací súd zaslal sťažovateľke kópiu vyjadrenia navrhovateľa k jej odvolaniu.

Dňa 20. marca 2012 sťažovateľka doručila krajskému súdu stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu z 20. decembra 2010.

V zmysle úradného záznamu krajského súdu nachádzajúceho sa na č. l. 218 súdneho spisu   bolo   26.   marca   2012   telefonicky   aj   emailom   oznámené   právnym   zástupcom účastníkov,   že termín   pojednávania 27.   marca   2012   je zrušený   a   o   ďalšom   procesnom postupe budú účastníci upovedomení.

Dňa 26. apríla 2012 sudca krajského súdu žiadal predsedu tohto súdu o predĺženie lehoty   na   vyhotovenie   a   odoslanie   rozhodnutia   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co 84/2011 a sp. zn. 14 Co 85/2011. Lehota na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutí krajského súdu v tomto konaní bola 26. apríla 2012 predĺžená do 28. mája 2012.

Odvolací   súd   uznesením   č.   k.   14   Co   84/2011-220   a č.   k.   14   Co   85/2011-220 z 27. marca 2012 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 142/2005-154 a rozsudok č. k. 15 C 142/2005-190 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 1. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Okresný súd 6. júna 2012 nariadil pojednávanie vo veci na 22. november 2012.Dňa 20. novembra 2012 sa právny zástupca odporcu v 2. rade emailom ospravedlnil z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní.

Dňa 22. novembra 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. január 2013.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. januára 2013, z ktorého sa právny zástupca odporcu v 2. rade ospravedlnil 7. decembra 2012 z dôvodu, že v čase konania pojednávania bude mimo republiky na zahraničnej ceste. Súd pojednávanie odročil s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania budú predvolaní na nový termín, t. j. na 7. marec 2013, pričom právny zástupca odporcu v 2. rade bude predvolaný s výzvou, aby predložil písomný doklad o neúčasti na pojednávaní konanom 22. januára 2013.

Dňa 7. marca 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na   neurčito   s   tým,   že   na   účely   ďalšieho   dokazovania   si   súd   obstará   listinné   dôkazy o prípadnom   odsúdení   A.   B.,   zadováži   si   z   katastra   nehnuteľností   spisový   materiál o prevode bytu od jeho nadobudnutia do osobného vlastníctva a zabezpečí grafologický posudok.   Právny   zástupca   navrhovateľa   má   v   lehote   30   dní   oznámiť súdu   adresu   otca navrhovateľa   na   účel   jeho   svedeckej   výpovede.   Túto   povinnosť   splnil   právny   zástupca navrhovateľa 14. marca 2013.

Dňa   12.   marca   2013   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   právneho zástupcu   odporcu   v   2.   rade   z   pojednávania   nariadeného   na   7.   marec   2013   z   dôvodu vírusového ochorenia.

Na zistenie pobytu svedka A. B. bola 19. júna 2013 vykonaná lustrácia v Ústrednej evidencii   väzňov   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky,   v registri obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovni.

Dňa 19. júna 2013 okresný súd žiadal Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava o zaslanie spisového materiálu týkajúceho sa všetkých prevodov bytu č. 61, ktorý je predmetom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Dňa   25.   júna   2013   okresný   súd   žiadal   Okresný   súd   Bratislava   I   o   spoluprácu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. Otp 92/09, v ktorom bol svedok A. B. vzatý do väzby. Súd žiadal o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia menovanému, na základe ktorého bol vzatý do väzby, o informáciu o podaní obžaloby na menovaného a pre aký skutok, či bol odsúdený, alebo bolo trestné stíhanie skončené inak, resp. iné okolnosti, ktoré sú Okresnému súdu Bratislava I o menovanom známe.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní vedenom pod sp.   zn.   15   C   142/2005   dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s výsluchom svedka, ktorého pobyt sa zložito zisťoval. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   tohto   aspektu   faktickej   náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha napadnutého konania, od ktorého je závislé bývanie sťažovateľky, si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mal   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prerokovaná   a skončená,   aby   sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty   účastníkov konania. Ústavný súd pritom konštatuje, že trvanie posudzovaného konania už deviaty rok na   súde   prvého   stupňa   (od   21.   apríla   2005)   je   už   samo   osebe   celkom   jednoznačne neprimerané.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Na okresnom súde od 17. apríla 2007 do 16. januára 2008 minimálne polroka nebolo konanie   efektívne,   pretože   nemožno   deväť   mesiacov   zisťovať   pobyt   svedka,   ktorý   sa nachádza   vo   väzbe   na   území   Slovenskej   republiky.   Rovnako   bol   súd   nečinný   alebo neefektívne činný aj v období od 21. februára 2008 do 18. marca 2009 (jeden rok), od 13. februára 2009 do 3. septembra 2009 (pol roka) a od 25. marca 2010 do 12. júla 2010 (štyri   mesiace)   tiež   neboli   vykonané   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 €, pretože «doterajšia   doba   konania   takmer   8   rokov   v   tak   existenčnej   veci   pre sťažovateľku, akou je „strecha nad hlavou, za ktorú dala všetky celoživotné úspory“, vnáša do jej života veľkú neistotu, psychickú záťaž, pocity frustrácie či útrapy».

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 18. marca 2013, spísanie ústavnej sťažnosti z 25. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 1. augusta 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál   trikrát   po   7,81   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 413,91 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 82,78 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 496,69 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014