znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 288/09-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2010 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti   J.   U.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   S.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 492/1995 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 8   C 492/1995 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   492/1995 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. U. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. U. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 444,04 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a štyri centy), ktorú j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   S.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 288/09-26 zo 17. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. U., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 492/1995.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   podaným 16. novembra 1995 okresnému súdu a doplneným 21. novembra 1995, 15. decembra 1995 a 25.   apríla   1996   domáhal „určenia   obsahu   pracovného   pomeru,   určenia   neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a uhradenia ušlej mzdy“. Okresný súd uznesením č. k. 8 C 492/95-79 z 5. februára 2007 konanie o návrhu sťažovateľa zastavil z dôvodu zániku odporcu bez právneho nástupcu. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 8 Co 155/2007-104 z 31. októbra 2008 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v jeho veci nečinný a koná so zbytočnými prieťahmi,   čo   odôvodnil   okrem   iného   aj   takto: „Súd   o   návrhoch   ako   aj   o   veci   samej nielenže dodnes nerozhodol, ale ani nevytýčil termín prvého pojednávania. (...) mám za to, že   bolo,   je   a   bude   naďalej   porušované   moje   ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože   vo   veci   nebol   vykonaný   žiadny   procesný   úkon   resp. dokazovanie, ktorým by bola zmenená skutková podstata návrhu a celej veci tak, ako bola predložená   Krajskému   súdu   v   Bratislave(...)   a   ktorá   je,   vzhľadom   na   súdu   predložené písomné dôkazy, odstup času a najmä z dôvodu zániku odporcu pred 12 rokmi, nezmenená. Ako ďalší argument tohto tvrdenia o pretrvávaní porušovania ústavného práva je možné uviesť fakt, že súd nerešpektuje právny názor, ktorým je zo zákona viazaný. A napokon, nie je nevýznamný fakt, že súd nerešpektuje a neplní ani príslušné súdne rozhodnutie (uznesenie KS), ktorým mu bola uložená konkrétna povinnosť rozhodnutia o návrhoch navrhovateľa z roku 1995 a 1996(...) z dôvodu § 6 O. s. p.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   OS Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 495/1995 (správne sp. zn. 8 C 492/1995, pozn.) porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   (správne   Bratislava   III,   pozn.)   prikazuje,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 495/1995 (správne sp. zn. 8 C 492/1995, pozn.) konal bez zbytočných prieťahov a bezodkladne splnil uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 155/2007-104.

3. J. U. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 88 200 (2 927,70 €) (...), ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Bratislave III je povinný uhradiť J. U. trovy právneho zastúpenia v sume 550,08 €(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3680/09 z 20. decembra 2009 v spojení s vyjadrením zákonnej sudkyne z 20. novembra 2009 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 25. januára 2010.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „V   prílohe   Vám   zasielam   písomné   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne(...)   a   zároveň konštatujem, že v konaní(...) došlo k zbytočným prieťahom vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný na súde dňa 16. 11. 1995 a dodnes vec nie je právoplatne skončená.

V období od januára 1998 do februára 2007 konštatujem nečinnosť súdu vo veci.“

Podpredsedníčka   okresného   súdu   zároveň   oznámila,   že   okresný   súd   netrvá   na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Zákonná sudkyňa k predmetnej veci uviedla: „Pôvodné podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 1995 voči bývalému Ústrednému inšpekčnému centru Bratislava, bolo neúplným podaním, tzn. trpiacim vadami, ktoré bránia bez ďalšieho konať vo veci samej(...)

Následným podaním zo dňa 21. 11. 1995 sa navrhovateľ domáhal zmeny žaloby - rozšírením uvedeného vadného podania o ďalší určovací výrok(...)

Ďalším   podaním   zo   dňa   15.   12.   1995   navrhovateľ   opätovne   zmenil   pôvodný návrh(...)

Ďalším   podaním   z   25.   04.   1996   navrhovateľ   opätovne   zmenil   pôvodný   návrh (neúplné podanie) – o ďalší určovací výrok(...), keď medzi tým, podal žalobu o neplatnosť výpovede   z   24.   01.   1996,   ktorá   bola   zaevidovaná   ako   samostatný   návrh   pod   sp.   zn. 8 C 22/96.

Následné návrhy na zmenu žaloby, čiastočne a napokon pôvodný žalobný návrh už neobsahovali.

Predmetná vec mi bola v rámci organizačných zmien prerozdelená a pridelená na vybavenie spolu s ďalšími cca 300 senátnymi vecami(...), dňa 25. 03. 1997.

Bez toho, že by boli odstránené vady podania zo 16. 11. 1995 a bez procesného vyporiadania sa z následnými podaniami navrhovateľa, vec bola vyžiadaná dňa 26. 01. 1998, na pripojenie k spisu tun. súdu sp. zn. 8 C 22/1996 a vrátená do oddelenia 16 C až dňa 29. 06. 2005(...)

Z rozhodovacej činnosti (28 C 31/97, 28 C 136/97) mi bolo známe, že v konaní označený odporca: Ústredné inšpekčné centrum Bratislava, zanikol bez právneho nástupcu k 30. 06. 1997(...)

S ohľadom na túto skutočnosť úpravou z 31. 01. 2007 bol daný pokyn vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia o zastavení konania(...)

Na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 15. 03. 2007 doplneným dňa 16. 03. 2007 Krajský   súd   v   Bratislave   rozhodnutím   zo   dňa   31.   10.   2008,   č.   k.   8   Co   155/207-104 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení   uložil   pokračovať   v   konaní   s   označeným   právnym   nástupcom   (MŠ   SR) a rozhodnúť o procesných návrhoch navrhovateľa a ustáliť tak predmet konania(...) Spis bol vrátený z KS v Bratislave dňa 22. 01. 2009. V zmysle poverenia následne vyššia súdna úradníčka navrhovateľa vyzvala podľa § 43 ods. 1 O. s. p. uznesením na odstránenie vád podania v súlade s § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 O. s. p.

Uvádzam, že zámena účastníkov na strane odporcu (podľa pokynu KS v Bratislave), v danom prípade nebola možná, keď nemožno procesným spôsobom konať, tzn. rozhodovať o zámene účastníka ktorý nemá právnu a tým aj procesnoprávnu spôsobilosť (nemožno rozhodnúť o zámene neexistujúceho účastníka za existujúceho). Preto súd v danej veci ďalej pokračoval   v   zmysle   záverov   odvolacieho   súdu   s   právnym   nástupcom   pôvodného navrhovateľa a to s Ministerstvom školstva SR.

Navrhovateľ   reagoval   na   výzvu   podaním   z   20.   03.   2009,   kde   zhrnul   skutkové okolnosti   danej   veci   a   aj   veci   konania   sp.   zn.   8   C   22/96,   ktoré   však   konečný   návrh rozhodnutia neobsahovalo a ani podľa obsahu nebolo jednoznačne možné ustáliť, ktorých konkrétnych   nárokov   sa   navrhovateľ   domáha,   resp.   bolo   to   možné   ustáliť   iba   v   časti uplatnených nárokov.

Vzhľadom na túto nejasnosť a z dôvodu, že len po tom, čo je zrejmý rozsah nárokov navrhovateľa, sa súd môže vysporiadať z návrhmi na zmenu pôvodnej žaloby rozšírením, podľa ust. § 95 O. s. p., súd dňa 05. 10. 2006 predvolal navrhovateľa za účelom jeho poučenia ako účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach podľa ust. § 5 ods. 1 O. s. p., kde bol navrhovateľ podrobne poučený najmä o náležitostiach návrhu na začatie konania podľa ust. § 42 a § 79 O. s. p. a zároveň ho poučil o spôsobe akým má vady návrhu a následných podaní, odstrániť, ako aj o procesných postupoch súdu pri návrhoch procesnej povahy - návrhu na spojenie veci, vylúčenie veci, prerušenie konania.

Navrhovateľ požiadal sud aby mu bola poskytnutá lehota za účelom odstránenia vady žaloby podľa poučenia súdu aspoň dva mesiace, z ktorého dôvodu mu bolo uložené odstrániť vytknuté vady v písomnej forme v lehote 60 dní.

Doposiaľ písomné doplnenie v tomto smere súdu doručené nebolo. Pojednávanie je preto možné vo veci stanoviť až po tom, čo bude jednoznačne zrejmý rozsah uplatnených nárokov navrhovateľom, tzn. o ktorých bude súd konať, pričom súd najskôr   rozhodne   o   procesných   návrhoch   navrhovateľa(...)   Až   po   ustálení   predmetu konania vo veci a po vykonaní všetkých úkonov prípravy pojednávania v zmysle ust. § 114 a nasl. O. s. p.(...), bude možné stanoviť termín pojednávania.

Vzhľadom na uvedené, mám za to, že čiastočne je dôvodom doterajšej dĺžky konania, resp,   že   doposiaľ   nebol   vo   veci   skôr   vytýčený   termín   pojednávania,   to,   že   podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 1995 nemalo náležitosti riadneho návrhu na začatie súdneho konania(...), navyše následnými podaniami bol opakovane menené a bez ich odstránenia súd nemohol pokračovať v konaní.

Okrem uvedeného dôvodu doterajšiu dĺžku konania nepriaznivo ovplyvnil aj stav oddelenia, ktoré vybavujem.

V   čase   pridelenia   spisu,   moje   oddelenie   tvorili   najmä   reštančné   spisy pracovnoprávnej agendy, ktorú som špecializované vykonávala od roku 1997, pričom v značnej   časti   prípadov   sa   jedná   o   spory   náročné   na   dokazovanie,   v   celom   rozsahu pracovnoprávnych vzťahov a im obdobných vzťahov(...)

Do   oddelenia   mi   každý   rok,   až   do   01.   01.   2007,   kedy   mi   bol   nový   nápad   vecí zastavený na dobu 1 roku, priemerne napadlo cca 200 nových vecí.

Tento   stav,   na   ktorý   som   opakovane   upozorňovala(...)   objektívne   ovplyvňuje   aj možnosť   prejednať   všetky   veci   na   pojednávaní   tak,   aby   bola   vylúčená   možnosť   vzniku prieťahov, a to bez ohľadu na samotný charakter toho-ktorého sporu(...)

S ohľadom na tento stav oddelenia aj úkony súdu ktoré by smerovali k zabezpečeniu procesných podmienok konania vo veci samej(...), neboli vykonané skôr, navyše spis bol fyzicky dlhodobo fyzicky pripojený k inej veci (od 26. 01. 1998, do 29. 06. 2005). (...) K   samotnej   dĺžke   konania   preto   uvádzam,   že   vplyv   na   dobu   trvania   sporu a skutočnosť,   že   vo   veci   nebol   skôr   stanovený   termín   pojednávania,   okrem   uvedených dôvodov   na   strane   navrhovateľa,   má   predovšetkým   to,   že   ako   sudca   som   dlhodobo pracovala   v   oddelení   s   neprimerane   vysokým   počtom   vecí   pridelených   na   prejednanie a rozhodnutie, z toho podstatnú časť tvorili spory pracovnoprávneho charakteru.

Napriek   uvedenému   rešpektujem   právo   ako   účastníkov   súdneho   konania   na bezprieťahové prejednanie veci. Preto som správu súdu(...) a príslušnú sudcovskú radu(...), opakovane na tento stav upozorňovala a žiadala, aby bolo vykonané opatrenie, ktorým bude zabezpečené moje právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich bolo možné prejednať   a   rozhodnúť   bez   zbytočných   prieťahov,   čím   budú   vytvorené   podmienky   pre naplnenie mojej povinnosti v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov a tým aj naplnené právo občana – účastníka občianskeho súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   uvedenému   vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Na   základe   Vašej   výzvy   a   zaslaného   vyjadrenia   OS   Bratislava   III   a   zákonnej sudkyne Mgr. F. si dovoľujem poukázať na (a pripojiť ) č. l. 46 až 48 spisu odporcu 8 C 492/95, z ktorých vyplýva a je preukázané, že príprava pojednávania (§ 114 ods. 2 OSP) bola   ukončená dňa   13.   3.   1996,   kedy odporca prevzal vyjadrenie žalovaného   k žalobe podanej mojím klientom.

Preto   sa   javí   nadbytočným   bližšie   sa   vyjadrovať,   pretože   od   13.   3.   1996   nič nebránilo odporcovi vo vytýčení pojednávania a prejednaní veci samej.

Pre úplný obraz si dovolím ešte uviesť, že môjmu klientovi uznesenie KS v Bratislave 8   Co   155/2007-104   napriek   tomu,   že   ho   odporca   prevzal   dňa   22.   01.   2009,   nebolo odporcom   doručené   v   primeranej   lehote(...)   a   môj   klient   sa   musel   doručenia(...)   tohto uznesenia ako rozhodujúceho pre ďalší postup vo veci domáhať na informatívnom výsluchu dňa 05. 10. 2009, ktorá skutočnosť mu bránila vyjadriť vo veci samej(...) Odporca (súd) dodnes nerozhodol v zmysle uznesenia KS v Bratislave.

Preto   vo   veci   naďalej   pretrváva   prekážka   konania   zapríčinená   nesprávnou lustráciou súdu (odporcu) vykonanou dňa 25. 01. 1996, ktorou bol môj mandant nielen odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ale aj došlo k rozdeleniu jednej veci do dvoch konaní, v dôsledku čoho pri takto chybnom súdnom manažmente vznikli v oboch konaniach technické nedostatky(...)

Na základe uvedeného zotrvávame na našej sťažnosti s tým, že vzhľadom na uvedené žiadame ÚS o aktualizáciu uplatnených nárokov ku dňu rozhodnutia ÚS SR.

Na osobnom prejednaní veci, keďže je dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi, netrváme a preto súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 Zákona o ústavnom súde.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   zároveň   upravil   požadovanú   sumu   trov   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyčíslil na 730,98 €.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 492/1995:

- 16. november 1995 – sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na určenie vzájomných práv a povinností pôvodne proti Ú. B., B. (ďalej len „pôvodný odporca“),

- 21.   november   1995   –   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na   zmenu   pôvodného návrhu vzhľadom na výpoveď podanej zo strany jeho zamestnávateľa (pôvodného odporcu), preto žiadal o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,

- 15. december 1995 – sťažovateľ doplnil návrh o nárok na náhradu mzdy,

- 21. február 1996 – okresný súdu vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a zároveň vyzval pôvodného odporcu, aby sa vyjadril k návrhu a jeho doplneniam,

- 7. marec 1996 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 13. marec 1996 – pôvodný odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa,

- 26. február 1996 – sťažovateľ predložil okresnému súdu písomné dôkazy,

- 25. apríl 1996 – sťažovateľ doplnil pôvodný návrh: „Navrhujem, aby súd vyslovil okrem neplatnosti   výpovedí   z   20.   11.   1995   a   24.   1.   1996   aj   neplatnosť   okamžitého   zrušenia pracovného pomeru, ktorý spravil odporca svojím listom zn. UIC – 189/96-Vá z 15. 4. 1996“,

- 26. január 1998 – spis sp. zn. 8 C 492/95 bol pripojený k sp. zn. 8 C 22/96,

- 29. jún 2005 – spis sp. zn. 8 C 492/95 bol odpojený od spisu sp. zn. 8 C 22/96,

- 16.   január   2007   –   do   spisu   boli   zabezpečené   fotokópie   dokladov   zo   spisu   sp.   zn. 28 C 136/97,

- 5. február 2007 – okresný súd uznesením č. k. 8 C 492/95-79 konanie zastavil z dôvodu zániku pôvodného odporcu bez právneho nástupcu,

- 15. marec 2007 – sťažovateľ podal odvolanie (podanie zo 14. marca 2007) proti uzneseniu o zastavení konania,

- 16. marec 2007 – sťažovateľ podal odvolanie (podanie z 13. marca 2007) proti uzneseniu o zastavení konania,

- 27.   marec   2007   –   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   opravnom prostriedku (pridelená sp. zn. 8 Co 155/07),

- 23.   máj   2008   –   sťažovateľ   podaním   adresovaným   krajskému   súdu   doplnil   odvolanie o písomné doklady a o návrh na „zámenu účastníka“ na strane odporcu, ktorým má byť Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“),

- 12.   jún   2008   –   krajský   súd   žiadal   o   zapožičanie   spisu   sp.   zn.   8   C   492/95   k   sp.   zn. 14 Co 317/2008,

- 12. jún 2008 – okresný súd oznámil krajskému súdu, že požadovaný spis sa od 27. marca 2007 nachádza na ich (krajskom) súde,

- 31.   október   2008 –   krajský   súd uznesením   č.   k.   8   Co 155/2007-104   zrušil   uznesenie okresného   súdu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   s   odôvodnením,   že   bolo   potrebné v konaní pokračovať s právnym nástupcom pôvodného odporcu – odporcom,

- 22. január 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 2. február 2009 – okresný súd uznesením č. k. 8 C 492/95-108 vyzval sťažovateľa na doplnenie pôvodného návrhu a jeho doplnení,

- 18. február 2009 – sťažovateľ podal proti uzneseniu z 2. februára 2009 odvolanie „z dôvodu nerozhodnutia najmä o návrhu na spojenie vecí podanom súdu dňa 24. 01. 1996 a z tohto plynúcej duplicity súdneho konania 8 C 492/1995 a súdneho konania 8 C 22/1996“,

- 2. marec 2009 – okresný súd uznesením č. k. 8 C 492/1995-111 opäť vyzval sťažovateľa na doplnenie podania,

- 20. marec 2009 – sťažovateľ doplnil svoje podanie.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 492/1995 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   pracovnoprávna   vec   (určenie   neplatnosti   výpovede, neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhrada ušlej mzdy), t. j. vec, ktorá má priamy   dopad   na   existenčnú   sféru   sťažovateľa   (jeho   príjem)   a   ktorej   povaha   si   preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)]   a   aby   sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o uplatnenom nároku nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne či fakticky zložitú, ktorej prerokovanie   by   si   vyžadovalo   doterajšiu   dĺžku   konania   (viac   ako   14   rokov),   a   to   aj vzhľadom na existujúcu právnu úpravu, ako aj dostatočne frekventovanú a stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov. Napokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených (základných)   práv,   pričom   z   tohto   hľadiska   ústavný   súd   v   správaní   sťažovateľa   zistil skutočnosti,   ktoré   bolo   potrebné   pripísať   na   jeho   ťarchu.   Predovšetkým   je   potrebné pripomenúť,   že   len   podanie   perfektného   návrhu   je   predpokladom   ďalšieho   rýchleho a plynulého konania všeobecného   súdu.   Ústavný   súd   preto v   tejto   súvislosti   akceptoval obranné tvrdenie   okresného   súdu,   podľa   ktorého   zmeny   pôvodného   návrhu   (sťažovateľ dopĺňal pôvodný návrh 21. novembra 1995, 15. decembra 1995 a 25. apríla 1996, taktiež v konaní pred odvolacím súdom doplnil podanie 23. mája 2008), ako aj potreba ďalšieho odstraňovania nedostatkov podaní sťažovateľa (na výzvy okresného súdu z 2. februára 2009 a 2. marca 2009 odstraňoval nedostatky 20. marca 2009) mala v danom prípade vplyv na dĺžku trvania konania. Uvedené okolnosti však nemôžu ospravedlniť doterajšiu celkovú dĺžku trvania konania.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd nevyvíjal relevantnú procesnú aktivitu v období od 13. marca 1996 (pôvodný odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa) do 26. januára 1998 (spis bol pripojený k inému konaniu), t. j. viac ako 22 mesiacov, od 29. júna 2005 (spis bol odpojený od iného konania) do 5. februára 2007 (okresný súd uznesením zastavil konanie), t. j. viac ako 19 mesiacov, od 20. marca 2009 (sťažovateľ doplnil svoje podanie) dosiaľ, t. j. viac ako 10 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd v prerokúvanej veci nečinný viac ako 51 mesiacov, t. j. viac ako štyri roky a tri mesiace.

Za   neefektívnu   činnosť   ústavný   súd   považoval   obdobie   od   21.   januára   1998   do 29. júna 2005, t. j. 7 rokov a 5 mesiacov, keď bol spis sp. zn. 8 C 492/1995 pripojený k inému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 8 C 22/1996. Okresný súd totiž ani napriek skutočnosti, že obe konania boli vedené tým istým senátom, v tejto veci v tomto období   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa. Preto ani argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení o zapožičaní spisu ústavný súd neuznal.

Súčasne   ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z   dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 27. marca 2007 do 22. januára 2009, t. j. takmer 22 mesiacov), nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý jeho dĺžku, resp. trvanie nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Obrannú   argumentáciu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   tvrdení,   že   k   predĺženiu konania   mala   prispieť   aj   nadmerná   zaťaženosť   zákonnej   sudkyne,   ústavný   súd neakceptoval.   Uvedená   skutočnosť   nemôže   odôvodňovať   celkovú   dĺžku   posudzovaného súdneho konania, ktoré predstavuje na okresnom súde viac ako 14 rokov, čo vzhľadom na charakter tohto konania nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto konania.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   48/96,   II.   ÚS   52/99, III. ÚS 17/02)   skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie,   alebo   nemôže   v   čase   konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 88/05).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 492/1995 došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom označeného základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v záujme efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd   v   bode   2   výroku   tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 88 200 Sk, t. j. 2 927,70 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, a to v ním požadovanej sume zaokrúhlenej na 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v celkovej sume 730,98 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a   príprava zastúpenia)   a   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2010   (vyjadrenie z 25. januára 2010) v celkovej sume 444,04 € vrátane režijného paušálu a DPH, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010