znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 288/08-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti spoločnosti K., spol. s r. o., Ž., zastúpenej advokátom Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 86/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 86/05 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   86/05 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   K.,   spol. s r. o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   1 000   €   (slovom   tisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti K., spol. s r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. R. K., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 288/08-20   zo 4.   septembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 86/05.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 7. júna 2005 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 60 042,50 Sk proti Ing. Z. S. – A., B. (ďalej len „odporkyňa“). Okresný súd 27. júna 2005 vydal   platobný   rozkaz   č.   k.   39   Rob   865/05-22,   ktorým   uložil   odporkyni   zaplatiť sťažovateľke ňou požadovanú peňažnú sumu. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v dôsledku čoho okresný súd pokračoval v konaní pod sp. zn. 27 Cb 86/05.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   koná   so   zbytočnými   prieťahmi,   čím   dochádza k porušovaniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľka okrem iného uviedla: «Viac   ako   jeden   kalendárny   rok   po   podaní   vyjadrenia   sťažovateľom   k   odporu žalovanej nebol v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania.

Na   základe   tejto   skutočnosti   zaslal   sťažovateľ   dňa   9. 8. 2006   Okresnému   súdu Bratislava III žiadosť o nariadenie termínu pojednávania vo veci. Nakoľko súd bol vo veci stále nečinný a pojednávanie, aj napriek žiadosti sťažovateľa nenariadil, dňa 20. 10. 2006 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Bratislava III sťažnosť na postup Okresného súdu   Bratislava   III.   Na   podanú   sťažnosť   mu   bola   dňa   1. 12. 2006   doručená   odpoveď predsedu Okresného súdu Bratislava III(...), v ktorej odpovedi predseda súdu uvádza, že predmetnú sťažnosť prešetril a zo spisu zistil, že vo veci je vytýčené pojednávanie na deň 26. 3. 2007 a že vec bola zapísaná do registra 27 Cb 86/05 dňa 22. 8. 2005. (...)

V   označenej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III   súd síce od podania žaloby   na   súd   do   dnešného   dňa   vykonával   procesné   úkony,   najmä   nariaďoval   termíny pojednávania,   avšak   aj   napriek   tomu,   že   vo   veci   bolo   do   dnešného   dňa   nariadených 6 pojednávaní, súd vec do dnešného dňa ani raz neprejednal, nakoľko každé z nariadených pojednávaní bolo odročené bez prejednania veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o skutkovo i právne jednoduchú vec a všetky podstatné okolnosti pre rozhodnutie vo veci vyplývali z predložených listinných dôkazov, sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na prvom pojednávaní nariadenom konajúcim súdom na deň 26. 3. 2007 a zároveň požiadal súd o pojednávanie v jeho neprítomnosti.

V poradí druhé pojednávanie vo veci vytýčené na deň 11. 6. 2007 bolo odročené v deň pojednávania z dôvodu neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne. Sudkyňa odročila pojednávanie aj z dôvodu neprítomnosti konateľa sťažovateľa, ktorého prítomnosť na   pojednávaní   však   podľa   názoru   sťažovateľa   potrebná   nebola.   Právny   zástupca sťažovateľa   sa   z dôvodu hospodárnosti   konania   dostavil   na pojednávanie bez   konateľa sťažovateľa, nakoľko mal za to, že sa jedná len o právne posúdenie veci a nie je potrebné, aby sa k veci vyjadroval aj samotný konateľ (konateľ má bydlisko aj miesto výkonu práce v Ž. a pojednávanie sa konalo v B.).

Tretie pojednávanie vytýčené súdom na deň 17. 9. 2007 bolo odročené z dôvodu, že sudkyňa chcela vypočuť žalovanou navrhnutých svedkov. Sudkyňa sa v deň pojednávania rozhodla,   že   z   dôvodu   hospodárnosti   konania   vypočuje   na   jednom   pojednávaní   jednak účastníkov   konania   a   aj   žalovanou   navrhnutých   svedkov.   O   odročení   pojednávania   sa právny   zástupca   sťažovateľa   dozvedel   telefonicky,   keď   bol   na   ceste   do   B.   (...),   pričom v osobnom automobile sa okrem konateľa sťažovateľa nachádzal i svedok, Ing. K. Právny zástupca   sťažovateľa   sa   na   pojednávanie,   i   napriek   telefonickému   oznámeniu   o zrušení termínu   pojednávania   a   odročení   pojednávania   na   iný   termín,   dostavil.   Ešte   pred v predvolaní na pojednávanie vytýčenou hodinou pojednávania si prečítal už zhotovenú zápisnicu z pojednávania, v ktorej sa uvádzalo, že „účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili“,   a   teda   sudkyňa   odročila   pojednávanie   a   stanovila   nový   termín.   Právny zástupca sťažovateľa žiadal vo veci pojednávať a dôvod, ktorý sudkyňa uviedla ako dôvod na   odročenie   pojednávania   (výsluch   všetkých   účastníkov   aj   svedkov   na   jednom pojednávaní) neuznal. Právny zástupca sťažovateľa zastával názor, že súd by mal prioritne vypočuť účastníkov konania, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či výsluch žalovanou navrhnutých svedkov je vôbec potrebný. Sudkyňa však uvedené námietky právneho zástupcu nezohľadnila a pojednávanie opätovne odročila na nový termín.

V   poradí   štvrté   pojednávanie   nariadené   na   deň   29. 12. 2007   sa   neuskutočnilo z dôvodov   na   strane   zákonnej   sudkyne,   pričom   o   odročení   pojednávania   bol   právny zástupca sťažovateľa informovaný v deň pojednávania, keď sa opätovne nachádzal už na ceste do B.

Piate pojednávanie nariadené súdom na deň 10. 12. 2007 sa neuskutočnilo opätovne z dôvodu na strane zákonnej sudkyne, konkrétne pre jej práceneschopnosť, ktorú skutočnosť sa právny zástupca sťažovateľa opätovne dozvedel až na ceste do B., kedy už nebolo možné vrátiť sa späť(...), hoci telefonátom ešte v deň pojednávania na Okresný súd Bratislava III bol ubezpečený o tom, že pojednávanie vo veci sa bude riadne konať.

V poradí šieste pojednávanie bolo zrušené z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne. (...)

Máme   za   to,   že   i   keď   súd   vykonával   v   danom   období   procesné   úkony,   došlo k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním súdu. (...)

Sme   toho   názoru,   že súd   pochybil   o.   i.   aj   v prípadoch,   kedy   bolo   pojednávanie odročené z dôvodov na strane súdu (čerpanie dovolenky zákonnej sudkyne, jej pracovná neschopnosť),   nakoľko   súd   neinformoval   o   tejto   skutočnosti   sťažovateľa   v   dostatočnom predstihu. (...)

Z   vyššie uvedeného vyplýva,   že   porušovateľ -   Okresný   súd Bratislava   III   svojou nečinnosťou v konaní porušil a naďalej porušuje Ústavou dané základné právo sťažovateľa na rýchlu a účinnú súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z cit. ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj z ust. §-u 6 O. s. p. (...)

V danom prípade ide o takmer 3 roky trvajúci spor, hoci sa jedná o právne i fakticky jednoduchú vec a porušovanie základného ústavného práva sťažovateľa podľa ust. §-u 48 ods. 2 Ústavy SR pokračuje aj naďalej, nakoľko od posledného odročeného pojednávania vo veci neurobil súd ani jeden procesný úkon a sťažovateľa neupovedomil o ďalšom termíne pojednávania.

Od podania návrhu na začatie konania sťažovateľ vždy riadne reagoval na jednotlivé výzvy súdu. Sťažovateľ mal skutočný záujem na čo najrýchlejšom prejednaní celej veci; aj napriek tomu však súd do dnešného dňa nielenže vo veci meritórne nerozhodol, ale do dnešného dňa vec neprejednal, hoci vo veci nariadil už šesť pojednávaní. (...)»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol vo veci týmto nálezom:

„Základné   právo   spoločnosti   K.,   spol. s r. o.,(...)   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 86/05 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 86/05 konal bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti K., spol. s r. o.,(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške   50.000,-   Sk(...),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   zaplatiť   spoločnosti   K.,   spol.   s   r.o.,(...) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.011,- Sk na účet advokáta Mgr. K. R.,(...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3531/08 zo 4. marca 2009, ktorého prílohu tvorilo písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne z 8. januára 2009, a právny zástupca sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom   z   18.   marca 2009.

2.1 Zákonná sudkyňa okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanej veci vo svojom vyjadrení uviedla:

„V čase pridelenia veci do oddelenia 27 Cb zákonná sudkyňa vybavovala v oddelení 27 Cb - 699 vecí, z tohto 168 reštančných vecí(...)

Vzhľadom   na   vyššie   uvedený   počet   reštančných   vecí   bol   vo   veci   určený   termín pojednávania na deň 26. 03. 2007 a to dňa 06. 11. 2006. (...)

Na   pojednávanie   dňa   11.   06.   2007   sa   dostavila   len   právna   zástupkyňa   žalobcu. Právny   zástupca   žalobcu   ospravedlnil   neprítomnosť   konateľa   žalobcu   na   pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. (...)

Pojednávanie   dňa   11.   06.   2007   bolo   odročené   z dôvodu   neprítomnosti   konateľa, ktorého bolo potrebné vypočuť ku zmluve o dielo na termín 17. 09. 2007. (...)

Dňa   17.   09.   2007   sa   na   pojednávanie   dostavil   konateľ   žalobcu   a jeho   právna zástupkyňa.   Žalovaná   a jej   právna   zástupkyňa   sa   nedostavili,   nakoľko   im   bolo   súdom telefonicky na ich žiadosť oznámené, že sa nemusia dostaviť na pojednávanie, pretože súd vzhľadom na oneskorené oznámenie mien a adries svedkov nestihol svedkov predvolať na pojednávania na deň 17. 09. 2007. Súd dňa 17. 09. 2007 nevypočúval na pojednávaní konateľa žalobcu z dôvodu, že považoval za potrebné súčasne vypočuť konateľa žalobcu aj navrhovaných svedkov. (...)

Dňa   29.   10.   2007   bolo   účastníkom   telefonicky   oznámené   zrušenie   termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sudcu od 01. 10. 2007 do 06. 11. 2007. (...) Dňa   10.   12.   2007   bola   asistentke   právneho   zástupcu   žalobcu   ako   i žalovanej telefonicky oznámená zmena termínu pojednávania na deň 09. 01. 2008 z dôvodu choroby sudkyne a závady v doručovaní právnej zástupkyni žalovanej ako i svedka. (...)

Dňa 07. 01. 2008 bolo účastníkom opätovne telefonicky oznámené zrušenie termínu pojednávania z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne. (...)

Dňa 08. 02. 2008 ospravedlnil právny zástupca žalobcu neprítomnosť konateľa ako i právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18. 02. 2008 z dôvodu jarnej lyžovačky. Dňa   15.   02.   2008   doručila   právna   zástupkyňa   žalovanej   súdu   ospravedlnenie neprítomnosti   na   pojednávaní   dňa   18.   02.   2008   z dôvodu   vážneho   zdravotného   stavu žalovanej, ktorá absolvovala dňa 07. 02. 2008 plastiku achillovej šľachy s predpokladanou dobou liečby 3-4 mesiace. Uvedené doložila lekárskym nálezom. Zároveň požiadala z tohto dôvodu o odročenie pojednávania na dobu cca 4 mesiace.

Pojednávanie   dňa   18.   02.   2008   bolo   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   odročené   na termín... 10. 09. 2008.

Dňa 10. 09. 2008 sa vo veci pojednávalo. (...) Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania s tým, že právny   zástupcovia   účastníkov   mali   súdu   v lehote   10   dní   písomne   oznámiť   návrhy   na doplnenie dokazovania, znalecké dokazovanie a otázky na znalca. (...)

Záverom chcem uviesť, že vo veci sa koná, pojednávania boli odročované z dôvodu neprítomnosti   konateľa   a jeho   právneho   zástupcu   na   pojednávaniach   -   2x,   nedoloženia dokladov žalobcom, z dôvodu práceneschopnosti a ochorenia zákonnej sudkyne, operácie a dlhodobej práceneschopnosti žalovanej.

Vec č. k. 27 Cb 86/05 je náročná na odborné posúdenie a pravdepodobne bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Finančné odškodnenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré požaduje žalobca mu má zrejme nahradiť   žalovanú   sumu   v prípade   neúspechu   v spore,   čo   považujem   za   neprimerané a nedôvodné.“

Predseda okresného súdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Zastávame názor, že aj napriek tomu, že porušovateľ vykonával v predmetnej veci procesné úkony uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 4. 3. 2009, došlo podľa nášho názoru k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním porušovateľa. (...)

Z   vyjadrenia   porušovateľa   vyplýva,   že   jeho   konanie   spočívalo   predovšetkým vo vytyčovaní   termínov   pojednávaní   a   ich   následnom   odročovaní,   ktoré   úkony   však   do dnešného   dňa   neviedli,   ani   po   takmer   štyroch   rokoch   od   začatia   konania   vo   veci, k meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci.   Táto   skutočnosť   však   nebola   zapríčinená   konaním sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ako to uviedol vo svojom vyjadrení porušovateľ. K odročeniu pojednávania nariadeného na deň 11. 6. 2007 totiž nedošlo výlučne z dôvodu   neprítomnosti   konateľa   sťažovateľa,   ako   to   vo   svojom   vyjadrení   uvádza porušovateľ, ale predovšetkým z dôvodu neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne. Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   prítomnosť   konateľa   sťažovateľa   nebola   na   danom pojednávaní potrebná. Právny zástupca sťažovateľa sa z dôvodu hospodárnosti konania dostavil na pojednávanie bez   konateľa sťažovateľa,   pričom mal za   to,   že   sa jedná   len o právne posúdenie veci a nie je potrebné, aby sa k veci vyjadroval aj samotný konateľ sťažovateľa.

Je   síce   pravda,   že   pojednávanie   vytýčené   na   deň   18. 2. 2008   bolo   odročené   aj z dôvodov   na   strane   sťažovateľa,   ktorý   svojím   podaním   zo   dna   4. 2. 2008   ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa, konateľa sťažovateľa a svedka(...) na pojednávaní a súčasne   požiadal   o   odročenie   termínu   pojednávania.   Urobil   tak   však   nie   v   záujme predlžovať   súdne   konanie   (je   zrejmé,   že   sťažovateľ   má   záujem   o   čo   najrýchlejšie prejednanie a skončenie veci), ale z dôvodu dlhodobo plánovanej „lyžovačky“ konateľa sťažovateľa   a svedka(...)   počas   jarných   prázdnin   od   18. 2. 02008   do   24. 2. 2008. O odročenie   daného   termínu   pojednávania   požiadala   zároveň   aj   žalovaná,   a   to zo zdravotných   dôvodov.   Podľa   názoru   žalobcu   je   zrejmé,   že   každý   účastník   má   právo počas prázdnin si naplánovať rodinnú dovolenku a súd by mal rešpektovať túto skutočnosť a na termín prázdnin nevytyčovať termín pojednávania, ak má záujem vypočuť aj účastníka. Čo   sa   týka   vyjadrenia   porušovateľa,   v   zmysle   ktorého   bolo   dôvodom   odročenia pojednávaní okrem iného aj nedoloženie dokladov sťažovateľom, toto tvrdenie považujeme za   nepodložené   a   účelové,   nakoľko   sťažovateľ   vždy   riadne   a   bez   zbytočného   odkladu reagoval na jednotlivé výzvy súdu.

Porušovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 4. 3. 2009 uviedol, že vec je náročná na odborné   posúdenie   a   pravdepodobne   bude   potrebné   vykonať   znalecké   dokazovanie.   Je zarážajúce, že porušovateľ dospel k takémuto záveru až po takmer 4 rokoch od začatia konania a nie už na prvom - druhom pojednávaní, konanom dňa 26. 3. 2007, keď súd má podľa O. s. p. spravidla rozhodnúť na jednom pojednávaní vo veci samej.

Sťažovateľ   sa   s   daným   názorom   porušovateľa   nestotožňuje,   z   ktorého   dôvodu nenavrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva. Práve naopak, sťažovateľ zastáva názor, že sa jedná o vec fakticky a právne jednoduchú, že nárok na   zaplatenie   zmluvnej   pokuty   je   dostatočne   preukázaný   listinnými   dôkazmi(...)   a   teda uvedené tvrdenie porušovateľa považuje irelevantné, majúce za cieľ ospravedlniť nečinnosť porušovateľa.

Nakoľko   je   sťažovateľ   presvedčený   o   oprávnenosti   svojho   nároku   na   zaplatenia žalovanej sumy a o svojom úspechu vo veci samej, cieľom podania jeho sťažnosti na ÚS SR, ktorou sťažnosťou sa domáha okrem iného aj priznania finančného odškodnenia, nie je získanie   náhrady   žalovanej   sumy   v   prípade   neúspechu   vo   veci,   tak   ako   to   vo   svojom vyjadrení uviedol porušovateľ.

Na záver by sme chceli ešte upozorniť na skutočnosť, že od posledného pojednávania vo veci, konaného dňa 10. 9. 2008, porušovateľ opäť neurobil vo veci žiaden procesný úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania s tým, že právny zástupcovia účastníkov mali súdu v lehote 10 dní písomne   oznámiť   návrhy   na   doplnenie   dokazovania,   znalecké   dokazovanie   a   otázky   na znalca. Aj napriek tomu, že účastníci konania si uloženú povinnosť v stanovenej lehote splnili,   porušovateľ   termín   pojednávania   nevytýčil.   Sťažovateľ   preto   podaním   zo   dňa 6. 2. 2009 požiadal o nariadenie termínu pojednávania. (...)

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III pokračuje v porušovaní základného ústavného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR(...) Sťažovateľ týmto podaním súčasne vyjadruje svoj súhlas s tým, aby Ústavný súd (...) upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko máme za to, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 86/05:

- 9.   jún 2005   –   sťažovateľka   podala okresnému   súdu   návrh   z 1.   júna 2005 na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa proti odporkyni domáhala zaplatenia sumy 60 042,50 Sk a náhrady trov konania,

- 13. jún 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v sume 3 000 Sk,

- 22. jún 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 27. jún 2005 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 39 Rob/865/05-22,

- 15. júl 2005 – odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor,

- 21. júl 2005 – okresný súd doručoval sťažovateľke odpor odporkyne,

- 12. august 2005 – sťažovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k odporu,

- 22. august 2005 – spis bol prevedený do registra „Cb“ – sp. zn. 27 Cb/86/2005,

- 6. november 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2007,

- 26. marec 2007 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju, ako aj sťažovateľkinu (jej konateľa) neúčasť na pojednávaní a požiadal o pojednávanie v ich neprítomnosti,

- 26. marec 2007 – okresný súd pojednával v neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu,   po   výpovedi   odporkyne   a vyjadrení   sa   jej   právnej   zástupkyne   odročil pojednávanie na 11. jún 2006,

- 26. marec 2007 – odporkyňa predložila okresnému súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľky a zároveň navrhla zamietnuť návrh sťažovateľky v celom rozsahu, príp. znížiť „výšku zmluvnej pokuty na 0,001% denne odo dňa omeškania“,

- 26. marec 2007 – okresný súd doručoval vyjadrenie odporkyne a doklady ňou predložené sťažovateľke na vyjadrenie,

- 16. apríl 2007 – právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu odporkyne z 26. marca 2007, v ktorom navrhol vypočuť sťažovateľku – jej konateľa s tým, že jeho účasť zabezpečí a po vypočutí zváži navrhnutie ďalších dôkazov,

- 11. jún 2007 – na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa (zo zdravotných dôvodov) ani jej   právna   zástupkyňa   (práceneschopná   –   neúčasť   obe   ospravedlnili),   právny   zástupca sťažovateľky ospravedlnil neúčasť sťažovateľky – jej konateľa z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti,   právny   zástupca   sťažovateľky   bol   zaviazaný   na   predloženie   ďalších dokladov, okresný súd pojednávanie odročil na 17. september 2007 z dôvodu neprítomnosti konateľa sťažovateľky, odporkyne a jej právnej zástupkyne,

- 2. júl 2007 – právny zástupca sťažovateľky predložil okresnému súdu doklady v zmysle záverov pojednávania uskutočneného 11. júna 2007,

- 6. september 2007 – odporkyňa predložila návrh na predvolanie svedkov,

- 17.   september   2007   –   na   pojednávanie   sa   dostavil   právny   zástupca   sťažovateľky a sťažovateľka – jej konateľ, nedostavila sa odporkyňa ani jej právna zástupkyňa, pretože jej bolo   okresným   súdom   oznámené,   že   sa   nemusí   na   pojednávanie dostaviť z dôvodu,   že neboli   predvolaní   svedkovia   podľa   jej   návrhu,   pojednávanie   bolo   z dôvodu   doplnenia dokazovania vypočutím konateľa sťažovateľky a svedkov odročené na 29. október 2007,

- 21. september 2007 – právny zástupca sťažovateľky predložil dokumenty v zmysle výzvy zo 17. septembra 2007 uskutočnenej na pojednávaní,

- 29. október 2007 – okresný súd telefonicky zrušil pojednávanie nariadené na tento deň z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu (od 1. októbra 2007 do 6. novembra 2008), nový termín bol nariadený na 10. december 2007,

- 27. november 2007 – odporkyňa oznámila novú adresu svedka,

- 10. december 2007 – okresný súd telefonicky zrušil termín pojednávania nariadený na tento deň z dôvodu neprevzatia predvolania právnou zástupkyňou odporkyne a nedoručenia predvolania   svedkovi,   nový   termín   pojednávania   bol   nariadený   na   9. január   2008, v úradnom zázname z tohto istého dňa je ako dôvod zrušenia termínu pojednávania uvedená aj „choroba sudkyne“,

- 7. január 2008 – úradný záznam: „Dňa 07. 01. 2008 bolo telefonicky oznámené zrušenie termínu vytýčeného na deň   09.   01.   2008   o 13.00   hod..   Na   nový   termín budú účastníci volaní.“,

- 16. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. február 2008,

- 8.   február   2008   –   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   neúčasť   konateľa sťažovateľky   a svedka   na   pojednávaní   a zároveň   požiadal   o odročenie   pojednávania z dôvodu potreby vypočutia konateľa sťažovateľky aj svedka,

- 15. február 2008 – odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 18. februára 2008   a požiadala   okresný   súd   o odročenie   pojednávania   o   približne   4   mesiace zo zdravotných dôvodov (predpokladaná doba liečenia 3-4 mesiace),

- 18.   február   2008   –   na   pojednávanie   sa   nik   nedostavil,   preto   okresný   súd   odročil pojednávanie na 10. september 2008,

-   10.   september   2008   –   po   vykonaní   výsluchu   zástupcu   sťažovateľky   a svedkov   bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci konania písomne do 10 dní oznámia návrhy na doplnenie dokazovania, znalecké dokazovania a otázky na znalca,

-   2.   október   2008   –   účastníci   konania   predložili   okresnému   súdu   písomné   vyjadrenia a ďalšie relevantné doklady. III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   86/05   o návrhu   sťažovateľky,   ktorým   sa domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 60 042,50 Sk, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka označeného konania vedeného okresným súdom nebola závislá či už od právnej alebo skutkovej zložitosti prerokúvanej veci.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súvislosti   s hodnotením   uvedeného   kritéria   ústavný   súd   konštatuje,   že   neúčasť sťažovateľky, resp. jej zástupcu (konateľa) na pojednávaní 11. júna 2007 z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti, keď malo dôjsť k jeho výsluchu, a pritom sám právny zástupca sťažovateľky   o tento   výsluch   požiadal   s tým,   že   účasť   zástupcu   sťažovateľky   na pojednávaní zabezpečí, môže sama osebe predstavovať okolnosť, ktorá prispieva predĺženiu trvania konania. Rovnako tak žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z 8. februára 2008 o odročenie pojednávania nariadeného na 18. február 2008, a to znova z dôvodu neúčasti zástupcu   sťažovateľky   (jej   konateľa)   a svedka,   ktorých   sám   žiadal   okresným   súdom vypočuť, určite predstavuje bez ďalšieho prekážku urýchleného postupu okresného súdu v konaní o veci. Ústavný súd však v tejto súvislosti nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že tieto okolnosti neboli jedinými dôvodmi odročenia pojednávania, ale boli to aj neúčasť odporkyne a jej právnej zástupkyne a taktiež práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

Neúčasť zástupcu sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu na prvom pojednávaní konanom 26. marca 2007 ústavný súd neprirátal na jej ťarchu z dôvodu, že právny zástupca sťažovateľky požiadal o vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a dospel k záveru, že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný v období od 22. augusta 2005, keď bol spis prevedený do registra „Cb“, do 6. novembra 2006, keď nariadil vôbec prvé pojednávanie na 26. marec 2007, t. j. viac ako 14 mesiacov. Rovnako je nečinnosťou poznamenané obdobie aj od 2. októbra 2008 dosiaľ, keď takisto okresný súd nevykonával žiadnu procesnú činnosť. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvnila   rýchlosť   rozhodovania,   ako   aj   dĺžku   trvania   konania,   bolo   nariaďovanie termínov pojednávaní s neúmernými časovými odstupmi. Okresný súd 6. novembra 2006 nariadil pojednávanie na 26. marec 2007, čo je odstup viac ako štyri mesiace. Pojednávanie konané 10. septembra 2008 bolo nariadené 18. februára 2008, t. j. s odstupom takmer sedem mesiacov. V tomto prípade však ústavný súd nemohol uznať na ťarchu okresného súdu celú uvedenú dĺžku nečinnosti, pretože odporkyňa 15. februára 2008 požiadala zo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania na dlhšie obdobie (štyri mesiace), avšak nie až na sedem mesiacov.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd dosiaľ nariadil pojednávanie osemkrát, pritom k meritórnemu prerokovaniu veci došlo iba na dvoch pojednávaniach (26. marca 2007 a 10. septembra 2008). V ostatných prípadoch bolo pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti účastníkov konania, prípadne ich právnych zástupcov, z dôvodu neúčasti svedkov alebo aj z dôvodu nedostatkov v doručovaní predvolania. V troch prípadoch k odročeniu, resp. k zrušeniu nariadeného termínu došlo aj z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu (29. októbra   2007,   10.   decembra   2007   a   9.   januára   2008).   Všetky   tieto   okolnosti nepochybne svojou mierou prispeli k doterajšej dĺžke trvania konania, a hoci nie všetky boli zapríčinené   okresným   súdom,   zo   súdneho   spisu   nevyplýva   žiadne   využitie   dostupných zákonných opatrení na ich predchádzanie.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov, ako aj ďalšie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným   prieťahom   v konaní.   Okresný   súd   teda   vo   veci   nepostupoval   tak,   aby   čo najskôr došlo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v označenej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo je základným   účelom   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v súvislosti s uvedeným ani v dôsledku správania sťažovateľky, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   tvrdení   o   neprimeranom   počte   pridelených vecí nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I. ÚS 38/03,   I.   ÚS   140/06),   že   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť   vzniknuté   prieťahy,   a to   len   v tom   prípade,   ak sa   na ten   účel   prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naňho obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02, I. ÚS 331/06).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000   Sk,   ktoré   odôvodnila   tým,   že v danom   prípade   nečinnosťou   súdu   a teda neprejednaním veci bez zbytočných prieťahov sa medzi účastníkmi konania zachováva stav právnej neistoty a zároveň sa nekonaním súdu znižuje aj možnosť uspokojenia pohľadávky sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť okresného súdu a jeho neefektívny postup, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľky ako účastníčky konania považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 8 011 Sk, t. j. 265,92 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 412,19 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 8 011 Sk, t. j. 265,92   €,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   len   vo   výške   uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009