znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 288/06-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   a slobôd   podľa   čl. 5   ods. 3   a   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 8   ods. 1,   2   a   5   Listiny   základných   práv   a   slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 7. septembra 2004 sp. zn. Tp 913/04, postupom a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   z 12. októbra   2004   sp. zn.   10 Tpo 170/04 a postupom   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   2 Kv 61/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2005 doručená sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd

a) podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a čl. 8   ods. 1,   2   a   5   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 12. októbra 2004 sp. zn. 10 Tpo 170/04, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) zo 7. septembra 2004 sp. zn. Tp 913/04,

b) podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v spojení s čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 2 listiny postupom   Krajskej   prokuratúry v Bratislave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   2 Kv 61/04,   ako   aj   postupom   a uznesením   okresného   súdu zo 7. septembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 913/04.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ním uvedených základných práv a slobôd zaručených v dohovore, ústave a listine označeným postupom a rozhodnutiami krajského súdu, krajskej prokuratúry a okresného súdu.

Zároveň sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Tpo 170/04 z 12. októbra 2004 a prepustil ho z väzby na slobodu, resp. alternatívne, aby prikázal krajskému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Napokon sťažovateľ navrhol, aby mu ústavný súd   priznal finančné zadosťučinenie,   a to voči   krajskému súdu   v sume 500 000 Sk, voči ostatným v sťažnosti označeným porušovateľom po 50 000 Sk a tiež, aby mu priznal náhradu trov konania.

Sťažovateľ požadované primerané zadosťučinenie podrobne odôvodnil.

Pokiaľ   ide   relevantné   skutočnosti,   z ktorých   sťažovateľ   odvíja   porušenie   jeho základných práv a slobôd, v sťažnosti sa uvádza, že:

«Uznesením   vyšetrovateľky   úradu   Justičnej   a kriminálnej   polície   KR   PZ v Bratislave, ČVS KRP-52/OEK-BA-2004, mi bolo podľa § 163 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „TrP“) vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TrZ“) (ďalej len „Uznesenie vyšetrovateľa“) na skutkovom základe uvedenom v Uznesení vyšetrovateľa.

Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava I zo   dňa   31. 3. 2004   sp. zn.   Tp 323/04 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. 5. 2004 sp. zn. 9 Tpo 65/04 som bol podľa § 68 ods. 1 TrP z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) TrP vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňom 29. 3. 2004 o 12.40 hod. a bude sa vykonávať na ÚZVJS Bratislava. Podaním zo dňa 4. 8. 2004 doručeným Krajskej prokuratúre v Bratislave toho istého dňa som požiadal o prepustenie z väzby na slobodu (ďalej len „Žiadosť“).

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. 9. 2004 sp. zn. Tp 913/04 (ďalej len   „Uznesenie   OS“)   som   bol   podľa   § 72   ods. 2   TrP   prepustený   z väzby   na   slobodu. Uznesenie OS mi bolo doručené prostredníctvom obhajcu dňa 14. 9. 2004.

Podaním zo dňa 20. 9. 2004 doručeným toho istého dňa vopred faxom Okresnému súdu   Bratislava I   k sp. zn.   Tp 913/04   som   prostredníctvom   svojho   obhajcu   požiadal o doručenie prípadnej sťažnosti prokurátora proti Uzneseniu OS, aby som sa mohol k nej vyjadriť.

Nakoľko mi prokurátorom podaná sťažnosť proti Uzneseniu OS nebola doručená, podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. 10. 2004 som prostredníctvom svojho obhajcu podal vyjadrenie k sťažnosti prokurátora proti Uzneseniu OS a zároveň som opätovne požiadal o doručenie sťažnosti prokurátora proti Uzneseniu OS, aby som sa k nej mohol vyjadriť (ďalej len „Vyjadrenie“).

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 10. 2004, sp. zn. 10 Tpo 170/04 (ďalej len „Uznesenie KS“) bolo podľa § 149 ods. 1 písm. a) TrP Uznesenie OS zrušené a podľa § 72 ods. 2 TrP bola moja Žiadosť zamietnutá s tým, že sa naďalej ponechávam vo väzbe. Uznesenie KS mi bolo prostredníctvom obhajcu doručené dňa 23. 11. 2004.»

Uvedeným   postupom   krajského   súdu   a   jeho   uznesením   sp. zn.   10 Tpo 170/04 z 12. októbra   2004   došlo   podľa   sťažovateľa   k porušeniu   jeho   práva   na   kontradiktórne konanie   a princíp   rovnosti   zbraní,   práva   na   riadne   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia, práva byť   súdený   v primeranej   lehote   alebo   prepustený   počas   konania,   ako   aj   práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby bez zbytočných prieťahov. Toto právo malo byť zároveň porušené   aj   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní   sp. zn.   2 Kv 61/04   a postupom okresného súdu v konaní sp. zn. Tp 913/04, ako aj jeho uznesením zo 7. septembra 2004.

Namietané porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní odôvodnil sťažovateľ tým, že hoci zákonodarca v Trestnom poriadku „... exepresis verbis nezakotvil pre konanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby formu verejného zasadnutia, takáto forma konania v prípade rozhodovania obvineného o žiadosti o prepustenie z väzby nie je TrP vylúčená. Rovnako sa táto forma konania javí nevyhnutná aj vzhľadom na prednosť Dohovoru pre TrP v zmysle § 154c ods. 1 Ústavy SR...“. Na podporu svojho stanoviska cituje sťažovateľ z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Pretože   okresný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   a krajský   súd o sťažnosti prokurátora rozhodovali na neverejnom zasadnutí, sťažovateľ tvrdí, že nemal možnosť osobne sa pred súdom vyjadriť a obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu. V dôsledku   toho   neboli   podľa   sťažovateľa   zachované   garancie   primerané   povahe pozbavenia   osobnej   slobody   zaručené   v čl. 5   ods. 4   dohovoru,   ktoré   by   mu   umožnili efektívne   kontrolovať   zákonnosť   jeho   väzby,   a z rovnakých   dôvodov   malo   dôjsť   aj k porušeniu jeho práv vyplývajúcich z čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny.

Porušenie   princípu   rovnosti   zbraní   a kontradiktórnosti   konania   vidí   sťažovateľ   aj v postupe   krajského   súdu   a jeho   uznesení   z 12.   októbra   2004   sp. zn.   10 Tpo 170/04, konkrétne v tom, že mu nebola doručená sťažnosť prokurátora proti uzneseniu okresného súdu   sp. zn.   Tp 913/04   zo   7. septembra 2004   a to   napriek   tomu,   že   o jej   doručenie opakovane žiadal. Vzhľadom na to nemohol reagovať na argumenty prokurátora v prospech jeho prepustenia z väzby.

Arbitrárnosť   označeného   uznesenia   krajského   súdu   spočíva   podľa   názoru sťažovateľa v tom, že na jeho vyjadrenie z 11. októbra 2004 (k sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 913/04 zo 7. septembra 2004) obsahujúce konkrétne fakty nebolo vôbec prihliadané.

K porušeniu práva byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania (čl. 5 ods. 3 dohovoru, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny) malo dôjsť podľa   sťažovateľa   tiež   postupom   vyšetrovateľa,   ktorý   nevypočul   niektorých   svedkov a nezadovážil   príslušné   listinné   dôkazy,   a to   všetko   napriek   pokynu   prokurátora na neodkladné vykonanie týchto úkonov.

Pokiaľ   ide   o porušenie   práva   na   rozhodnutie   o zákonnosti   väzby bez   zbytočných prieťahov   (čl. 5   ods. 4   dohovoru,   čl. 17   ods. 2   ústavy   a čl. 8   ods. 2   listiny),   sťažovateľ argumentuje   najmä   tým,   že   o jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   (podanej 4. augusta 2004) sa rozhodovalo 111 dní a túto dobu nemožno považovať za primeranú ani súladnú s označenými článkami dohovoru, ústavy a listiny.

Pretože sťažovateľovi nie sú známe skutočnosti, „... kto spôsobil prieťahy v konaní o Žiadosti,   kedy   došlo   Okresným   súdom   Bratislava I   k predloženiu   spisu   Tp 913/04 Krajskému súdu v Bratislave, rovnako kedy bol tento spis späť Okresnému súdu Bratislava I Krajským   súdom   v Bratislave   vrátený   a Uznesenie   KS   odovzdané   na   poštovú   prepravu, nemožno vylúčiť,   že zbytočné prieťahy v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti mohli byť spôsobené   Krajskou   prokuratúrou   Bratislava,   Okresným   súdom   Bratislava I,   ako   aj Krajským súdom v Bratislave“. Tým sťažovateľ zdôvodňuje, prečo jeho sťažnosť smeruje voči všetkým uvedeným porušovateľom jeho práv a slobôd.

Podľa zistení ústavného súdu bol sťažovateľ na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 42/05 z 8. marca 2005 prepustený z väzby na slobodu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   je   vzhľadom   na   to   povinný   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov pre jej prípadné prijatie na ďalšie konanie.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03).

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 24. januára 2005 z jej príloh, ako aj z vyžiadaného   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp. zn.   Tp 913/04   vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Tpo 170/04 z 12. októbra 2004 bolo podľa § 149 ods. 1   písm. a)   Trestného   poriadku   (účinného   v relevantnom   čase)   na   základe   sťažnosti prokurátora krajskej prokuratúry zo 14. septembra 2004 zrušené uznesenie okresného sp. zn. Tp 913/04 zo 7. septembra 2004, ktorým bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu, zároveň   bola   týmto   uznesením   zamietnutá   žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby na slobodu a sťažovateľ bol naďalej ponechaný vo väzbe.

Sťažovateľ   odvodzuje   dodržanie   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu od toho, že uznesenie krajského súdu z 12. októbra 2004 sp. zn. 10 Tpo 170/04 malo byť doručené jeho obhajcovi 23. novembra 2004, a preto začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu počíta od uvedeného dátumu.

Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   overovať   tvrdenie   sťažovateľa   o tom,   či označené uznesenie krajského súdu bolo doručené jeho právnemu zástupcovi 23. novembra 2004,   tak   ako   sa   to   uvádza   v   sťažnosti.   V tejto   súvislosti   totiž   ústavný   súd   poukazuje na svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   vyslovil,   že   pri   právoplatnom   rozhodnutí   podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   rozhodujúce   doručenie   odpisu   tohto   rozhodnutia sťažovateľovi,   avšak nie jeho právnemu zástupcovi   (napr.   III. ÚS 90/03,   III. ÚS 188/03, III. ÚS 332/04, II. ÚS 246/06).

Na základe   doručenky   vyžiadanej ústavným súdom,   ktorú   mu krajský   súd   zaslal v prílohe podania sp. zn. Spr 3510/2006 z 21. augusta 2006, ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 19. novembra 2004. Na sťažnosti je uvedený dátum 21. januára 2005. Podľa dátumu na podacej pečiatke pošty Bratislava 38 bola zásielka podaná na poštovú prepravu 21. januára 2005.

V súlade s ustálenou praxou ústavný súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za lehotu procesnoprávnu. Posledným dňom, keď sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu, bol preto 19. január 2005.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia právoplatného rozhodnutia krajského súdu sťažovateľovi (19. novembra 2004), ako aj so zreteľom na deň doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (24. januára 2005;   na   poštovú   prepravu   odoslaná 21. januára 2005), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti voči označenému   postupu   a uzneseniu   krajského   súdu   po uplynutí   zákonom   ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 302/04, III. ÚS 315/05).

Uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti sa vzťahujú v celom rozsahu aj na napadnutý postup a uznesenie okresného súdu zo 7. septembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 913/04, ako aj postup krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 61/04.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene   bez   toho,   aby   sa   zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 14. septembra 2006