znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 287/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť K. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Ružomberok   č. k.   4   C   44/2007-356 z 27. apríla   2010,   doplňujúcim   rozsudkom   č.   k.   4 C 44/2007-390   zo 16.   augusta   2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 274/2010 z 8. decembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. H.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2011 doručená   sťažnosť   K.   H.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C 44/2007-356 z 27. apríla 2010, doplňujúcim rozsudkom č. k. 4 C 44/2007-390 zo 16. augusta 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 274/2010 z 8. decembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný   súd   Ružomberok   rozhodol   o   žalobnom   návrhu   sťažovateľa   rozsudkom č. 4C/44/2007-356   zo   dňa   27.04.2010   tak,   že   žalobný   návrh   zamietol.   Na   odôvodnenie svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že okrem sťažovateľa na strane navrhovateľa mal byť   aj   ďalší   účastník,   ktorého   sťažovateľ   navrhol   pripustiť   na   strane   odporcov.   Podľa názoru okresného súdu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva naliehavý právny záujem na takomto určení majú všetci dediči po poručiteľovi, ktorí v takomto konaní majú všetci vystupovať na strane navrhovateľov. Podľa názoru súdu v takomto konaní sú teda aktívne legitimovaní všetci dedičia.

Druhým dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu podľa názoru okresného súdu bola skutočnosť, že sťažovateľ nežaloval všetkých spoluvlastníkov z pozemnoknižnej vložky, keďže sťažovateľ ako navrhovateľ svoje právo, resp. právo svojho právneho predchodcu odvodzoval zo zápisov v pozemkovej knihe. Navrhovateľ sa v prvostupňovom konaní domáhal žalobným návrhom určenia, že nehnuteľnosti identifikované ako KN parcely v určitom spoluvlastníckom podiele patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Ako pasívne legitimovaného označil sťažovateľ vlastníka, ktorému ako poslednému svedčilo vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľností. Sťažovateľ   sa   domáhal   určenia,   že   časť   spoluvlastníckeho   podielu   vo   vlastníctve   tohto vlastníka patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Podľa názoru sťažovateľa, tento vlastník nadobudol spoluvlastnícky podiel jeho právneho predchodcu bez splnenia zákonných   podmienok,   z   uvedeného   dôvodu   mal   naliehavý   právny   záujem   na   takomto určení.... Voči rozsudku porušovateľa v 1. rade č. 4C/44/2007-356 zo dňa 27.04.2010 podal sťažovateľ v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok - odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd Žilina - porušovateľ v 2. rade rozsudkom č. 7Co/274/2010 zo dňa 08.12.2010, ktorým potvrdil rozsudok porušovateľa v 1. rade č. 4C/44/2007-356 zo dňa 27.04.2010....

Ústavný súd SR už niekoľkokrát judikoval, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti nemôže zasahovať do skutkových a právnych zistení všeobecných súdov, avšak v prípade, ak skutkové   a   právne   zistenia   a   argumenty   všeobecných   súdov   sú   spôsobilé   zasiahnuť   do základných práv a slobôd účastníkov konania, je Ústavný súd SR oprávnený konštatovať porušenie   základných   práv   účastníkov   garantovaných   Ústavou   SR,   ako   aj   Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sme toho názoru, že v tomto prípade je právny názor porušovateľov v 1. a 2. rade prezentovaný v citovaných rozsudkoch arbitrárny a v rozpore so základným právom sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ako aj základnými procesnými princípmi.

Podaním   zo   dňa   11.04.2011   podal   sťažovateľ   na   Najvyšší   súd   SR   mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie voči rozsudku Krajského súdu Žilina č. 7Co/274/2010 zo dňa 08.12.2010. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme toho názoru, že rozsudkom Okresného súdu   Ružomberok   č.   4C/44/2007-356   zo   dňa   27.04.2010   spolu   s   dopĺňacím   rozsudkom č. 4C/44/2007-390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudkom Krajského súdu Žilina č. 7Co/274/2010 zo dňa 08.12.2010 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46, ods. 1 Ústavy SR a čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa K. H. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa č. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46, ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Okresného súdu Ružomberok   č.   4C/44/2007-356   zo   dňa   27.04.2010   spolu   s dopĺňacím   rozsudkom č. 4C/44/2007-390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudkom Krajského súdu Žilina č. 7Co/274/2010 zo dňa 08.12.2010 porušené bolo.

2. Ústavný súd SR rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. 4C/44/2007-356 zo dňa 27.04.2010 spolu s dopĺňacím rozsudkom č. 4C/44/2007-390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudok Krajského súdu Žilina č. 7Co/274/2010 zo dňa 08.12.2010 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd SR sťažovateľovi K. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré mu sú Okresný súd Ružomberok a Krajský súd Žilina povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Okresný   súd   Ružomberok   a   Krajský   súd   Žilina   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 314,18 € vrátane DPH za 2 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 123,50 € + 7,41 € réž. paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 123,50 € + 7,41 € réž. paušál a to na účet advokáta JUDr. A. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako   to   vyplýva   z   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je   v   právomoci   všeobecných   súdov.   V   danom   prípade sťažovateľ,   ako   to   sám   uvádza,   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie   na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý o veci v čase podania na ústavný súd ešte nerozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   v   tomto   štádiu   má   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci dovolacieho konania. Tým   je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011