znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 287/2010-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 p o r u š e n é b o l o.

2.   Ing.   J.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Ing.   J.   K. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   254,88   € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 287/2010-34   zo   17.   júna   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 5. januára 1996 sa v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 sťažovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rozvedených manželov k ich maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, a to na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Sťažovateľ v sťažnosti pripisuje zodpovednosť za vzniknuté prieťahy najmä okresnému súdu, ktorý podľa neho vykonáva aj neefektívne   ba   až „absurdné“ procesné   úkony,   ktoré   podľa   jeho   názoru   nevedú k meritórnemu rozhodnutiu veci.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote sťažovateľ odôvodňuje konaním súdu, ktorý za dobu 14 rokov nebol schopný vo veci rozvodu manželstva vyniesť meritórne   rozhodnutie.   Táto   doba   je   neprimerane   dlhá   aj   keď   zo   strany   sťažovateľa v rokoch 1997 až 2000 došlo k podaniu procesných úkonov (vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni K. a dvom súdnym znalcom) ktoré spôsobili rozhodovanie o ním navrhnutých procesných úkonoch, v trvaní niekoľkých týždňov, tieto procesné úkony v žiadnom prípade nemohli byť príčinou neprimerane dlhého konania vo veci v lehote 14 rokov.

Od dosiahnutia plnoletosti J. K. ml.... súd rozhoduje len o výživnom na jeho osobu do dosiahnutia plnoletosti (dlžné výživné) a za 5 rokov a 4 mesiace v tejto veci nerozhodol, čo je neprimerane dlhá doba a podľa sťažovateľa ide na vrub konajúceho súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené   v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov čl. 3,5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I... vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 18/96 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur, ktoré sú odporcovia povinný zaplatiť do 15 dní....

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 44/2010 zo 4. augusta 2010, sťažovateľ stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 28. augusta 2010 a jeho právny zástupca listom z 21. septembra 2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Po   právnej   stránke   prejednávaná vec patrí   k štandardnej   agende a vo   väčšine prípadov sudcovia v takýchto sporoch rozhodujú vo veľmi krátkych časových úsekoch. Tento prípad je výnimočný a to pre skutkovú zložitosť a pre samotné správanie sa účastníkov konania..

Toho času je už vec právoplatne skončená (rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP/303/2009-821 nadobudol právoplatnosť 9. 4. 2010).

K celkovej dĺžke konania prispeli aj niekoľkonásobné personálne zmeny v osobe zákonného   sudcu,   znalecké   dokazovania,   nariaďovanie   predbežných   opatrení   a zabezpečovanie množstva dôkazných materiálov. Vyskytli sa aj obdobia kedy bol súd dlhšiu dobu nečinný, resp. jeho postup nemožno stále hodnotiť ako celkom efektívny.

Ak hodnotím konanie ako celok, ktoré trvalo skoro 15 rokov, bolo postupom súdov do určitej miery porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR. Pri   priznávaní   finančného   zadosťučinenia   navrhujem   zohľadniť   aj   prístup   účastníkov konania   k   zisťovaniu   skutkového   stavu,   včasného   označovania   dôkazov   a   predkladaniu dôkazných   materiálov   a   účelnému   a   efektívnemu   využívaniu   rôznych   procesných prostriedkov.

Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu tiež uviedol:„S týmto vyjadrením predsedu súdu nemožno súhlasiť. Vo vyjadrení vôbec neuviedol v čom vidí výnimočnosť prípadu. Ak podľa neho bol výnimočný, potom výnimočnosť mal konkretizovať.   Určite   nebol   výnimočný   v   takom   rozsahu   a   vtom,   aby   konanie   trvalo 15 rokov. V konaní sp. zn. 24 C 18/96 treba rozlišovať dve časové obdobia. Prvé obdobie od podania návrhu dňa 5. 1. 1996 do vynesenia rozsudku dňa 6. 2. 2004. Druhé od vynesenia rozsudku   7.   2.   2004   apríla   2010   to   je   od   nadobudnutia   plnoletosti   J.   K.   ml.   do právoplatného skončenia konania.

Prvé obdobie – od podania návrhu 5. 1. 1996 do 6. 2. 2004. V tomto období sa v osobe zákonného sudcu vystriedali celkom tri osoby. Prvá súdna osoba JUDr. K. v konaní neurobila nič, čo by viedlo k hospodárnemu a rýchlemu ukončeniu konania v primeranej lehote a tým k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.... Využívanie akýchkoľvek zákonných procesných úkonov účastníkmi konania na svoju obhajobu a preukázanie svojich tvrdení, resp. popretia tvrdení druhej strany z dôvodov dodržania   kontradiktórnosti   konania,   nie   je   v   žiadnom   prípade   spôsobovanie neopodstatnených prieťahov v konaní účastníkmi konania. Súd bol zo zákona povinný o procesných návrhoch účastníkov konania rozhodnúť v primeranej lehote, čo ale nebolo vo veľa prípadoch dodržané, (napr. o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom dňa 17. 10. 1997 rozhodoval Krajský súd do 13. 3. 1998, to je takmer 5 mesiacov)...

Čo   sa   týka   znaleckého   dokazovania,   je   pravda,   že   sťažovateľ   vzniesol   námietku zaujatosti voči osobe JUDr. B. – súdneho znalca, táto bola súdom akceptovaná, preto doba, (ak sa dá doba o ktorej sa rozhoduje o námietke zaujatosti voči znalcovi považovať za neopodstatnené prieťahy v konaní) za ktorú sa o oprávnenej námietke rozhodovalo, nemôže ísť na vrub sťažovateľa.

Čo sa týka druhej znalkyne PhDr. C. táto osoba bola ešte v roku 1996 privolaná k výsluchu maloletého J. K. na Okresnom úrade Košice III v rámci priestupkového konania, pani M., nie ako znalkyňa, ale ako psychologička mne z neznámych dôvodov. Vtedy sa správala arogantne a povýšenecky voči mojej osobe, na čo som sa ohradil, a syn pred ňou vtedy odmietol vypovedať a nebol by vypovedal (podľa jeho vyjadrenia v roku 1999) ani v rámci znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu som ho nechcel vystaviť ďalšej traume pre touto osobou.

Sťažovateľ netrval na zverení maloletého dieťaťa do výchovy a navrhoval súdu aby rešpektoval slobodnú vôľu a rozhodnutie dieťaťa u ktorého z rodičov chce ostať na čas po rozvode,   a   trval   z   tohto   dôvodu   na   vypočutí   maloletého   súdom,   takého   správanie sťažovateľa nemožno považovať za robenie obštrukcií, nakoľko sa domáhal vykonania len zákonných úkonov...

Je pravdou, že účastníci konania v tomto období navrhovali celý rad procesných úkonov   ale   treba   poznamenať,   že   všetky   procesné   úkony   ktoré   navrhli   boli   v   súlade s občiansko – súdnym poriadkom a navrhovali ich na svoju obhajobu, resp. na vyvrátenie tvrdení druhej strany, čo je v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania. Preto nemožno   procesné   návrhy   účastníkov   konania,   ktoré   vznášali   v   súlade   so   zákonom a zásadou   kontradiktórnosti   konania   považovať   za   návrhy,   ktoré   spôsobovali neopodstatnené prieťahy v konaní. Bolo zákonnou povinnosťou konajúceho súdu sa s nimi vysporiadať v primeranej lehote, čo nie vždy konajúci súd robil....

Obdobie od 7. 2. 2004 do apríla 2010 Toto obdobie bolo obdobím plnoletosti J. K. nar.... Za toto obdobie súd nezákonne odmietol   rozhodnúť   o   výživnom,   na   maloleté   dieťa   ktoré   nadobudlo   plnoletosť   počas konania, čím si rozhodovanie výrazne zjednodušil. Toto obdobie je charakteristické tým, že súd nekonal efektívne, hospodárne s cieľom konanie, (ktoré trvalo 8 rokov), čo najrýchlejšie ukončiť. Majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov do doby vynesenia rozsudku 24 C 18/96 mal súd zistené v konaní ktoré prebiehalo do vynesenia rozsudku sp. zn. 24 C 18/96 zo dňa 16. 5. 2001, preto stačilo aby súd zistil majetkové pomery rodičov za obdobie od 16. 5. 2001 do 5. 2. 2004 v konaní v tomto období, čo ale neurobil a zisťoval ich od roku 2004 do apríla 2010, to je vyše 6 rokov....

Konajúci súd za toto obdobie doslova plytval časom robil úkony, ktoré z hľadiska zistenia skutkového stavu nemali žiadny zmysel. Napr. zisťoval adresy občianskych združení s ktorými sťažovateľ nezištne spolupracoval, zisťoval adresy a mená štatutárnych zástupcov týchto združení, a ich členov, žiadal od nich ekonomickú dokumentácia (E.), a pod. Súd tak konal aj napriek tomu, že sťažovateľ vypovedal, že, v rozhodnom období nespolupracoval so všetkými   združeniami,   združenia   s   ktorými   v   rozhodnom   čase   nespolupracoval konkretizoval. Tiež uviedol, s ktorými OZ spolupracoval nezištne. Súd jeho výpoveď nebral do úvahy. Súd žiadal aj zo zahraničia adresy občianskych združení, napr. od Ministerstva vnútra Českej republiky, čím len konania zbytočne preťahoval....

Konanie súdu za toto obdobie bolo podľa sťažovateľa absurdným a bolo ukážkovým príkladom   spôsobovania   neopodstatnených   prieťahov   len   zo   strany   súdu   a   honbou   na čarodejnicu. Za toto obdobie súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav veci (o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa) ktorý by mal významný vplyv na konečné rozhodnutie súdu oproti stavu v roku 2004....

Súhlasím aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku uviedol: «Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 08. 2010 priznal pri 15 ročnom trvaní sporu 24 C 18/96, že „... bolo postupom súdu do určitej miery porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR“, ale pravdepodobne myslel Ústavu SR. Každopádne však priznal porušenie.

Sťažovateľ oznamuje, že súhlasí, aby... Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, pretože dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitostí   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 24 C 18/96:

- 5. január 1996 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na rozvod manželstva s odporkyňou s tým, že sťažovateľ navrhoval zveriť maloletú dcéru do výchovy odporkyne a maloletého syna do výchovy jemu,

- 24. apríl 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. jún 1996,

- 8. máj 1996 – okresný súd uznesením určil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka Obvodný úrad Košice 3 (ďalej len „opatrovník“),

- 27. máj 1996 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa tak, že vyjadrila súhlas s rozvodom   manželstva,   avšak   nesúhlasila   so   zverením   maloletého   syna   do   výchovy sťažovateľa,

- 10. jún 1996 – z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené na 19. november 1996,

- 2. október 1996 – opatrovník sa vyjadril k rodinným pomerom účastníkov s tým, že v súvislosti   so   zverením   maloletých   navrhol   nariadiť   znalecké   dokazovanie   v   odbore pedopsychológie,

- 19. november 1996 – po vypočutí odporkyne a sťažovateľa, ktorý vyjadril nespokojnosť so spôsobom vedenia pojednávania a zároveň uviedol, že „vznesie námietku zaujatosti“, bolo   pojednávanie odročené   na   neurčito   z   dôvodu   postúpenia   spisu   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie „o   vznesených   námietkach   čo   do spôsobu vedenia konania“,

- 9. december 1996 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že si nie je istá, či môže vo veci nezaujato   rozhodnúť,   pretože   sťažovateľ   spochybňoval   každý   jej   procesný   úkon a podozrieval ju zo zaujatosti,

- 13. december 1996 – spis bol predložený krajskému súdu,

-   6. február 1997   –   krajský   súd uznesením   sp.   zn.   20   Nc 12/96   rozhodol,   že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 18/96,

- 13. február 1997 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 19. marec 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. máj 1997,

- 9. máj 1997 – sťažovateľ žiadal vykonať opravu a doplnenie zápisnice z pojednávania 19. novembra 1996,

- 12. máj 1997 – sťažovateľ zmenil petit v súvislosti so zverením maloletých do výchovy po rozvode tak, že to necháva na rozhodnutí maloletých,

- 13. máj 1997 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania „na výhodnejšie prostredie pre maloleté deti“, a tiež odporkyňa mala oznámiť adresu svedkyne,

- 24. máj 1997 – odporkyňa sa vyjadrila k predmetu konania s tým, že ako dôkaz navrhla vyžiadať správu o psychiatrickom vyšetrení sťažovateľa,

- 27. august 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 1997,

- 29. september 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito na účely predvolania odporkyňou navrhovanej svedkyne,

- 2. október 1997 – sťažovateľ sa vyjadril ku konaniu a súčasne predložil záverečnú správu o svojom vyšetrení v psychiatrickej ambulancii,

- 17. október 1997 – sťažovateľ uplatnil námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni,

- 30. október 1997 – spis bol predložený krajskému súdu na konanie o námietke zaujatosti,

-   29. január 1998 – krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 16   Nc 67/97 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci,

- 12. marec 1998 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 1. júl 1998 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore klinickej psychológie detí, pričom znalecký posudok mal znalec predložiť do 30 dní od doručenia uznesenia,

- 9. júl 1998 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi,

-   17.   júl   1998   –   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   ustanovenému   súdnemu znalcovi,

-   28.   júl   1998   –   okresný   súd   uznesením   zmenil   osobu   ustanoveného   súdneho   znalca a pôvodne ustanovený súdny znalec okresnému súdu oznámil, že na ním určený termín vyšetrenia sa účastníci konania nedostavili a že nariadil nový termín vyšetrenia na 6. august 1998,

- 5. august 1998 – okresný súd žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca, aby vrátil súdny spis,

- 10. august 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil, že môže spracovať znalecký posudok len na odporkyňu, pretože sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bráni v tom aj maloletému,

- 19. august 1998 – okresný súd opätovne žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca vrátiť spis s tým, že došlo k zmene znalca; súčasne sa sťažovateľ vyjadril ku konaniu s tým, že nesúhlasí so znaleckým dokazovaním, pretože podľa neho je nadbytočné, keďže zmenil svoj pôvodný návrh, ktorým sa domáhal, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a ponechal   to   na   vyjadrení   maloletého,   pričom   však   trval   na   tom,   aby   bol   maloletý vypočúvaný iba v jeho prítomnosti,

- 24. september 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil okresnému súdu, že spis zatiaľ nevráti, pretože predsedovi krajského súdu zaslal nesúhlasné stanovisko so svojím odvolaním na základe námietky zaujatosti sťažovateľa,

- 28. september 1998 – okresný súd telefonicky žiadal znalca o vrátenie spisu,

- 9. október 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec si vyúčtoval trovy,

- 4. november 1998 – novoustanovená súdna znalkyňa vrátila spis okresnému súdu, pretože sťažovateľ sa striktne odmietal podrobiť vyšetreniu a bránil v tom aj maloletému,

- 16. november 1998 – okresný súd vrátil spis súdnej znalkyni s tým, že ak by sa sťažovateľ opätovne nedostavil na vyšetrenie, má to oznámiť okresnému súdu, okresný súd zároveň upozornil aj sťažovateľa, aby súdnej znalkyni poskytol súčinnosť, pretože bez znaleckého posudku nemôže rozhodnúť vo veci,

-   17.   november 1998   – odporkyňa   žiadala, aby okresný   súd   použil   proti   sťažovateľovi všetky donucovacie prostriedky s cieľom, aby sa dostavil na vyšetrenie k znalcovi,

-   18.   január 1999   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   19.   február   1999   s   tým,   že sťažovateľ mal na pojednávanie zabezpečiť aj prítomnosť maloletého, okresný súd zároveň predvolal aj súdnu znalkyňu, aby vypočula maloletého,

- 21. január 1999 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na nevyhovenie mu vykonať opravu v zápisnici z pojednávania,

- 3. február 1999 – súdna znalkyňa oznámila, že sa dostaví na pojednávanie,

- 19. február 1999 – po vypočutí účastníkov vrátane maloletého bolo pojednávanie odročené na   neurčito   na   účely   vykonania   už   nariadeného   znaleckého   dokazovania   s   tým,   že sťažovateľovi bude za nedostavenie sa k znalkyni uložená poriadková pokuta,

- 22. november 1999 – súdna znalkyňa oznámila okresnému súdu, že na psychologické vyšetrenie sa dostavila iba odporkyňa, avšak sťažovateľ sa opakovane bez ospravedlnenia na určené termíny (24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999, 27. máj 1999) nedostavil a tiež bránil vykonaniu vyšetrenia u maloletého,

- 8. marec 2000 – okresný súd nariadil prejednávanie na 26. apríl 2000 s tým, že účastníci budú dokladovať svoje príjmy,

- 29. marec 2000 – okresný súd vyžiadal od základnej školy správu o maloletom,

- 10. apríl 2000 – okresnému súdu bol doručený posudok základnej školy na maloletého,

- 26. apríl 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 17. máj 2000 na účely vypočutia maloletého a opatrovníka,

- 16. máj 2000 – sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu jeho podania z 20. júna 1999, ktorým   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   súdnej   znalkyni,   toto   podanie   sa   nemalo nachádzať v spise, a tiež predložil dôkaz o prospechu maloletej dcéry,

- 17. máj 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude   vykonané   znalecké   dokazovanie „na   zistenie   vhodnosti   výchovného   prostredia dieťaťa“ s tým, že sťažovateľ sa mal vyjadriť, ktorý zo znalcov zapísaných v zozname znalcov by bol pre neho prijateľný,

- 18. október 2000 – odporkyňa urgovala rýchlosť konania,

- 16. február 2001 – okresný súd vyžiadal zo školy správu o maloletom,

-   9. marec 2001   –   okresnému súdu   bol doručený   posudok   školy   na maloletého,   podľa ktorého so školou spolupracoval iba sťažovateľ,

- 14. marec 2001 – okresnému súdu bola doručená správa o príjme odporkyne,

- 15. marec 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. marec 2001 (sťažovateľ si predvolanie   nevyzdvihol   v   odbernej   lehote)   a   súčasne   vyžiadal   od   zamestnávateľa odporkyne správu o jej príjme,

- 28. marec 2001 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na   16.   máj   2001   s   tým,   že   sťažovateľ   bude   povinný   priniesť   potvrdenie   o   jeho   dani z príjmov a opatrovník správu o výchovnom prostredí maloletých,

- 7. máj 2001 – opatrovník oznámil okresnému súdu, že ním vyžiadanú správu nemohol spracovať,   pretože   sťažovateľ   nereaguje   na   výzvy   a   maloletý   odmietol   s opatrovníkom komunikovať,   a   preto   navrhol   vykonať   znalecké   dokazovanie   v odbore   klinickej psychológie detí,

-   16.   máj   2001   –   okresný   súd   vyhlásil   na   pojednávaní   rozsudok,   ktorým   manželstvo účastníkov rozviedol a maloletého zveril do výchovy sťažovateľa, pričom odporkyňa mu mala prispievať na výživu,

- 6. júl 2001 – odporkyňa sa odvolala proti výroku rozsudku, ktorým bol maloletý zverený do výchovy sťažovateľa,

-   30.   júl   2001   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   odporkyne   na   vyjadrenie   sťažovateľovi a opatrovníkovi,

-   5.   október   2001   –   po   opakovaných   pokusoch   boli   rozsudok   a   odvolanie   odporkyne doručené sťažovateľovi,

- 9. október 2001 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,

- 19. október 2001 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 11. január 2002 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletého do jej výchovy na čas do rozhodnutia o odvolaní, a to z dôvodu, že maloletý sa pokúsil o samovraždu,

- 18. január 2002 – okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého do výchovy odporkyne,

- 12. február 2002 – sťažovateľ sa odvolal proti predbežnému opatreniu,

- 10. máj 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 18 Co 438/01 zrušil v odvolaním napadnutej časti rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie,

- 1. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu s tým, že okresný súd má okrem iného nariadiť znalecké dokazovanie,

- 2. október 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2002,

-   4. november 2002 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že opatrovník predloží správu o výchovných podmienkach maloletých u odporkyne,

- 18. november 2002 – opatrovník podal vyžiadanú správu,

- 17. december 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2003,

-   27.   január   2003   –   po   vypočutí   účastníkov   bolo   pojednávanie   na   účely   nariadenia znaleckého dokazovania odročené na neurčito s tým, že od školy bude žiadaný posudok na maloletého; súčasne sťažovateľ žiadal opraviť zápisnicu z pojednávania konaného v tento deň,

-   13.   február   2003   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   v   odbore psychológie pre účely psychologického vyšetrenia účastníkov,

- 27. február 2003 – odporkyňa vyjadrila nespokojnosť s ustanovením znalkyne zo zoznamu znalcov krajského súdu mimo obvodu okresného súdu, pretože podľa nej aj v zozname znalcov príslušného krajského súdu bolo zapísaných dostatok znalcov z príslušného odboru,

- 18. marec 2003 – okresný súd dopytoval odporkyňu, či jej podanie z 27. februára 2003 je odvolaním proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania,

-   24.   marec   2003   –   odporkyňa   oznámila,   že   jej   podanie   z   27.   februára   2003   nie   je odvolaním, pretože uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením o vedení konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné,

-   28.   marec   2003   –   okresný   súd   uznesením   nevyhovel   návrhu   sťažovateľa   na   opravu zápisnice a súčasne zaslal spis súdnej znalkyni,

- 9. apríl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,

- 10. júl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,

- 18. júl 2003 – okresný súd vyzval znalkyňu, aby predložila znalecký posudok,

-   12.   august   2003   –   okresnému   súdu   bol   doručený   znalecký   posudok,   podľa   ktorého znalkyňa   odporúčala   zveriť   maloletého   do   výchovy   odporkyne,   sťažovateľ   sa   odmietol podrobiť   psychologickému   vyšetreniu,   takže   na   neho   znalecký   posudok   ani   nebol spracovaný,

-   19.   august   2003   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom a znalkyni   priznal   znalečné;   súčasne   okresný   súd   vyzval   účastníkov,   aby   predložili potvrdenie o ich aktuálnom príjme, a školu, aby zaslala posudok na maloletého,

- 27. august 2003 – odporkyňa reagovala na výzvu,

- 3. september 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu a zároveň sa vyjadril k znaleckému posudku s tým, že žiadal, aby mu bol maloletý zverený do starostlivosti,

- 12. september 2003 – sťažovateľ oznámil výšku svojho príjmu; súčasne bol okresnému súdu doručený posudok školy na maloletého,

-   23. október   2003   –   okresný   súd žiadal   súdnu   znalkyňu, aby zaslala okresnému   súdu zásielku, ktorou bol sťažovateľ opakovane predvolaný na znalecké vyšetrenie a ktorá jej bola vrátená ako nedoručená, a tiež aby oznámila dátum vyšetrenia odporkyne,

- 31. október 2003 – sťažovateľ predložil návrhy na dokazovanie,

-   24.   november   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   zdokladoval   svoj   príjem, ktorého výšku iba oznámil, a na zdokladovanie príjmu vyzval aj odporkyňu,

- 25. november 2003 – okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazov zamietol, súčasne nariadil pojednávanie na 17. december 2003,

- 8. december 2003 – odporkyňa zdokladovala svoj aktuálny príjem,

- 12. december 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 25. novembra 2003,

-   15.   december   2003   –   sťažovateľ   namietal   zaujatosť   zákonnej   sudkyne,   súčasne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností,

- 17. december 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti odročené na neurčito,

- 18. december 2003 – spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 7. január 2004 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonných sudkýň krajského súdu,

- 4. február 2004 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bol sťažovateľ zaviazaný platiť na výživné maloletého,

- 7. september 2004 – zákonné sudkyne krajského súdu sa vyjadrili, že sa cítia byť zaujaté vo veci sťažovateľa, a spis bol zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 22. september 2004 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Nc 26/04 rozhodol, že sudkyne krajského súdu nie sú vylúčené z prerokovania veci,

- 18. október 2004 – spis bol vrátený krajskému súdu,

- 29. október 2004 – krajský súd uznesením sp. zn. 17 NcC 6/04 rozhodol, že zákonná sudkyňa   okresného   súdu   nie   je   vylúčená   z prerokovania   a   rozhodnutia   veci,   súčasne uznesením sp. zn. 16 CoP 628/03 zrušil uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2003 ako bezdôvodne vydané,

- 4. november 2004 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporkyne zo 4. februára 2004 na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci,

- 20. december 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 8. jún 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 19. augusta 2003, ktorým bolo znalkyni priznané znalečné,

- 16. jún 2005 – spis bol postúpený krajskému súdu,

-   31.   január   2006   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   7   CoP   307/05   potvrdil   uznesenie okresného súdu z 19. augusta 2003,

- 3. apríl 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 28. júl 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2006 a účastníkov vyzval, aby   zdokladovali   svoje   aktuálne   príjmy,   a   odporkyňu,   aby   preukázala   náklady   na maloletého,

- 20. september 2006 – odporkyňa reagovala na výzvu okresného súdu,

- 2. október 2006 – kvôli neprítomnosti účastníkov (sťažovateľ nemal vykázané doručenie predvolania) bolo pojednávanie odročené na 20. november 2006,

- 20. november 2006 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 15. január 2007 pre účely vyžiadania súvisiacich súdnych spisov, predvolania kolíznej opatrovníčky a predloženia dokladov o príjme sťažovateľa,

- 3. január 2007 – okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 15. január 2007 sa odročuje na 1. február 2007,

- 26. január 2007 – sťažovateľ daňovými priznaniami zdokladoval svoje príjmy,

- 1. február 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 12. marec 2007 pre účely zdokladovania všetkých príjmov sťažovateľa,

- 7. február 2007 – okresný súd žiadal od daňového úradu zaslanie daňových   priznaní sťažovateľa, ako aj daňových priznaní spoločnosti, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na základe   dohôd,   a   tiež   od   nich   žiadal   aj   tieto   dohody;   súčasne   okresný   súd   žiadal   od príslušného katastrálneho úradu oznámiť, na základe akej právnej skutočnosti sa sťažovateľ stal spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti; zároveň si okresný súd zadovážil potrebné fotokópie zo spisov sp. zn. 22 C 39/04 a sp. zn. 3 T 39/06,

- 16. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania sťažovateľa a tiež mu bolo oznámené, že jedna zo spoločností, pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu, nepodala daňové priznanie,

- 20. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania druhej zo spoločností, pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu,

- 23. február 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 7. marec 2007 – odporkyňa sa vyjadrila k sporu a zaslala doklady o svojich príjmoch a výdavkoch,

- 12. marec 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 23. apríl 2007 na účely ďalšieho dokazovania (vyžiadať správu od daňového úradu o všetkých dokladoch týkajúcich sa sťažovateľa, vyžiadať správu od školy, ako aj z nemocnice o maloletom, vyžiadať správu z bytového družstva o nákladoch na byt sťažovateľa, vyžiadať stanovy spoločnosti, pre ktorú sťažovateľ vykonával práce, a pod.),

- 15. marec 2007 – okresný súd urobil všetky dopyty v súlade so závermi z pojednávania,

- 21. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z nemocnice o maloletom,

- 22. marec 2007 – spis bol zapožičaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 27. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa od daňového úradu,

- 28. marec 2007 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané stanovy spoločnosti,

- 16. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z bytového družstva,

- 19. apríl 2007 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 23. apríla 2007 kvôli práceneschopnosti a žiadal pojednávanie preložiť na iný deň,

- 23. apríl 2007 – pojednávanie bolo odročené na 28. máj 2007 z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa,

- 26. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa zo školy maloletého,

- 28. máj 2007 – kvôli práceneschopnosti sudkyne bolo pojednávanie odročené na 21. jún 2007,

-   6.   jún   2007   –   právna   zástupkyňa   odporkyne   žiadala   o   zmenu   nariadeného   termínu pojednávania z dôvodu naplánovanej dovolenky,

- 21. jún 2007– pojednávanie bolo odročené na 17. september 2007 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania (sťažovateľ nemal vykázané doručenie predvolania),

- 10. júl 2007 – okresný súd si vyžiadal potrebné listiny od katastrálneho úradu, bytového podniku, ako aj od spoločností, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na základe dohôd, a tiež si dal pripojiť súvisiace súdne spisy,

- 20. júl 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu a zaslal LV o vlastníctve sťažovateľa,

-   31.   júl   2007   –   okresný   súd   dopytom   v   realitných   kanceláriách   zisťoval   trhovú   cenu nehnuteľností; súčasne bola okresnému súdu doručená správa od jedného z občianskych združení, v ktorom bol angažovaný sťažovateľ (E.),

- 6. august 2007 – bytový podnik odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 21. august 2007 – realitná kancelária G. odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 24. august 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 12. september 2007 – sťažovateľ oznámil, že od väčšiny občianskych združení, v ktorých bol angažovaný, nemal žiadny príjem, a tie príjmy, ktoré mal, nevedel zdokladovať,

- 14. september 2007 – sťažovateľ navrhol dôkazy, ktoré je potrebné podľa neho vykonať,

-   17.   september   2007   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   12.   november   2007   na   účely ďalšieho   dokazovania   (predvolanie   svedkyne,   vyžiadanie   správy   od   bytového   podniku tentokrát o byte odporkyne, vyžiadanie súdneho spisu o výživnom na maloletú, urgovanie realitných kancelárií, ktoré nereagovali na výzvu okresného súdu, predloženie dokladov sťažovateľom   o   jemu   poskytnutých   pôžičkách,   zistenie   adries   občianskych   združení, v ktorých bol sťažovateľ angažovaný, a pod.),

- 25. september 2007 – okresný súd expedoval výzvy v zmysle záverov z pojednávania,

- 3. október 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 5. október 2007 – okresnému súdu bol oznámený príjem odporkyne,

- 10. október 2007 – dopytovaný finančný ústav oznámil okresnému súdu, či mali u neho účastníci vedené účty,

-   15.   október   2007   –   okresnému   súdu   bola   oznámená   adresa   jedného   z   občianskych združení,

- 18. október 2007 – bytový podnik reagoval na výzvu okresného súdu,

- 29. október 2007 – sťažovateľ sa vyjadril k dopytu o jeho príjme,

- 2. november 2007 – okresnému súdu bolo oznámené, že ním označené subjekty nie sú medzi   občianskymi   združeniami   evidované,   a   tiež   sťažovateľ   predložil   zmluvy   o   jemu poskytnutých pôžičkách,

- 8. november 2007 – predvolaná svedkyňa sa domáhala vysvetlenia, prečo bola predvolaná,

- 12. november 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu   odchodu   zákonnej   sudkyne   na   stáž   na   krajský   súd   s   tým,   že   sťažovateľ   mal predložiť   záznamy   o   svojom   zdravotnom   stave   a   odporkyňa   mala   predložiť   prehľad transakcií na jej sporožírovom účte,

- 23. november 2007 – okresný súd žiadal mestskú časť K. o oznámenie trhovej ceny v jej katastrálnom území,

- 13. december 2007 – mestská časť reagovala na výzvu okresného súdu,

- 21. január 2008 – sudkyňa okresného súdu, ktorej vec bola pridelená na prerokovanie, namietala svoju zaujatosť,

- 22. január 2008 – predseda okresného súdu pridelil vec na prerokovanie inej sudkyni,

- 23. január 2008 – aj ďalšia sudkyňa okresného súdu namietala svoju zaujatosť z dôvodu, že už bola pre zaujatosť vylúčená z prerokovania inej sťažovateľovej veci,

- 25. január 2008 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec pridelená ďalšej sudkyni,

-   13.   marec   2008   –   spis   bol   na   požiadanie   zapožičaný   krajskému   súdu   k   sp. zn. 7 CoP 120/07,

- 16. apríl 2008 – okresný súd žiadal od krajského súdu vrátenie spisu,

- 21. apríl 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 27. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2008,

- 20. jún 2008 – odporkyňa zaslala výpisy o transakciách na sporožírovom účte,

- 26. jún 2008 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka pre sťažovateľa, ktorý si ju neprebral v odbernej lehote,

- 1. júl 2008 – právna zástupkyňa odporkyne ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť odporkyne na pojednávaní,

- 2. júl 2008 – pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 16. september 2008,

- 11. august 2008 – sťažovateľ predložil svoju zdravotnú dokumentáciu,

-   16.   september   2008   –   po   vypočutí   odporkyne   v   neprítomnosti   sťažovateľa,   ktorý neospravedlnil svoju neprítomnosť, bolo pojednávanie odročené na 11. november 2008, pričom sťažovateľovi malo byť uložené, aby oznámil adresu svedkyne, a odporkyni, aby dokladovala platby sťažovateľa adresované maloletému,

- 26. september 2008 – odporkyňa zaslala požadované kópie poštových poukážok,

- 4. november 2008 – sťažovateľ oznámil adresu svedkyne,

- 11. november 2008 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely   predvolania   svedkyne   a   predloženia   dokladu   sťažovateľom   o   jeho   zvolení   za štatutárneho zástupcu spoločnosti E. s tým, že spis bude na základe dožiadania zapožičaný najvyššiemu súdu,

- 16. január 2009 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná svedkyni, ktorá si zásielku neprevzala v odbernej lehote, pričom svedkyňa sa mala vyjadriť k tomu, koľko pôžičiek poskytla sťažovateľovi,

- 30. január 2009 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 12. február 2009 – spis bol z najvyššieho súdu vrátený okresnému súdu,

- 4. marec 2009 – spis bol zapožičaný krajskému súdu k sp. zn. 8 Cop 355/08,

- 24. apríl 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 2. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2009,

- 4. jún 2009 – okresný súd si zabezpečil fotokópie zo spisu sp. zn. 22 C 39/04 vo veci návrhu maloletého proti sťažovateľovi na určenie výživného,

- 2. júl 2009 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené pre účely vyhlásenia rozhodnutia na 6. júl 2009,

- 6. júl 2009 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým na čas do plnoletosti zveril maloletého do výchovy odporkyne a sťažovateľa zaviazal platiť výživné,

- 10. august 2009 – odporkyňa sa odvolala proti rozsudku,

- 13. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie odporkyne na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 24. august 2009 – maloletý sa odvolal proti rozsudku,

- 26. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie maloletého na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 27. august 2009 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,

- 11. september 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie právnej zástupkyni odporkyne a maloletého,

- 14. september 2009 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,

- 29. september 2009 – právna zástupkyňa odporkyne sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,

- 5. október 2009 – spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 24. február 2010 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 CoP 303/09 sčasti zastavil, sčasti odmietol   a   sčasti   potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   (v   spojení   rozsudky   nadobudli právoplatnosť 9. apríla 2010),

- 16. marec 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností   k   maloletým   došlo   k   porušeniu   základného   práva   a   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v ústave a dohovore.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   pripúšťa   určitú   možnosť faktickej zložitosti veci súvisiacu najmä s potrebou posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné   odborné   znalosti   a   kvôli   ktorým   okresný   súd   opakovane   nariadil   znalecké dokazovanie. Podľa právneho názoru ústavného súdu však faktická zložitosť veci nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za včasné vyriešenie sporu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 251/05) a nemožno ňou v žiadnom prípade ospravedlniť viac ako 14 rokov trvajúce konanie. Pokiaľ však ide o otázku právnej zložitosti veci, ústavný súd je tohto názoru, že vzhľadom na predmet konania ide o prípad bežnej a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv. Pri vyhodnotení tohto bodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal značný podiel na celkovom predĺžení konania, tak ako to ústavný súd mimochodom už v minulosti aj konštatoval vo svojom rozhodnutí o sťažnosti matky maloletého č. k. II. ÚS 231/03-28 zo 4. marca 2004. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril ostrý nesúhlas už s týmto skorším konštatovaním ústavného súdu, ústavný súd považoval na tomto mieste za potrebné   detailnejšie   poukázať   na   správanie   sťažovateľa,   ktoré   prispelo   k   predĺženiu konania bez toho, aby ho bolo možné pripočítať súčasne aj na ťarchu okresného súdu.

Sťažovateľ   svoju   námietku   proti   uvedenému   skoršiemu   záveru   ústavného   súdu vyslovenému v súvislosti s jeho podielom na predĺžení skúmaného konania odôvodnil tým, že   on   nemohol   prispieť   k   predĺženiu   konania,   pretože   iba   využíval   svoje   procesné oprávnenia účastníka konania priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, s ktorými sa okresný súd mal povinnosť vysporiadať, čo podľa sťažovateľa okresný súd neurobil. Podľa sťažovateľa to bol práve okresný súd, ktorý zapríčinil predĺženie konania, keďže opakovane nariaďoval   znalecké   dokazovania   týkajúce   sa   vyšetrenia   jeho   maloletého   syna,   a   to   aj napriek tomu, že sťažovateľ zmenil svoj pôvodný žalobný návrh tak, že už netrval, aby mu bol maloletý zverený do výchovy, ale žiadal zveriť ho do výchovy toho z rodičov, ktorého si zvolí sám maloletý. Vzhľadom na uvedené bolo podľa sťažovateľa zbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie a postačovalo iba vypočuť maloletého, u ktorého z rodičov chce byť.

Pokiaľ teda ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napr. podávaním námietok zaujatosti proti zákonnej sudkyni (19. novembra 1996, 17. októbra 1997 a 15. decembra 2003), ako aj proti ustanovenému súdnemu znalcovi (17. júla 1998) síce uplatnil procesné právo účastníka konania, avšak v tejto súvislosti musí sám sťažovateľ strpieť a počítať s tým, že vybavenie týchto jeho procesných podaní trvalo nejaký ten čas, v dôsledku čoho sa predĺžilo aj samotné konanie, keďže predĺženie konania z tohto dôvodu nemožno bez ďalšieho zistenia aj o evidentnej nečinnosti okresného súdu pripočítať na ťarchu   okresného   súdu   (nečinnosť   okresného   súdu   pri   ich   vybavovaní   nebola   zistená). Okrem toho v súvislosti s námietkami zaujatosti uplatňovanými sťažovateľom ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že tento procesný prostriedok by mal byť účastníkom konania využívaný efektívne, t. j. jeho využívanie by malo byť odôvodnené zákonnými dôvodmi. V danom   prípade   však   sťažovateľ   namietal,   resp.   spochybňoval   nezaujatosť   zákonnej sudkyne zväčša z dôvodu jeho nesúhlasu s ňou riadeným priebehom konania, resp. s ňou vydanými rozhodnutiami, čo v zmysle príslušných zákonných ustanovení nemôže byť samo osebe   dôvodom,   ktorým   môže   účastník   konania   úspešne   spochybňovať   nezaujatosť zákonného sudcu v jeho veci. Ústavný súd síce uznáva, že sťažovateľ sám nemá právnické vzdelanie a ani nebol v konaní pred okresným súdom právne zastúpený, takže mu tieto skutočnosti   nemuseli   byť   známe,   avšak   sťažovateľ   sa   nepoučil   ani   po   prvom   súdnom rozhodnutí vo veci jeho námietky zaujatosti, kde bol na tieto skutočnosti upozornený.

Pokiaľ   ide   o   tvrdenie   sťažovateľa,   že   skúmané konanie   sa   predĺžilo   aj   preto,   že okresný súd nesprávne, resp. neefektívne organizoval priebeh konania, pretože nariaďoval znalecké dokazovania na vyšetrenie maloletého, a to aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa postačovalo, aby okresný súd iba priamo vypočul maloletého, ústavný súd konštatuje, že bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania je vecou a úlohu zákonného sudcu, aby organizoval   súdne   konanie,   a   teda   aby   sám   riadil   aj   rozsah   a   charakter   vykonávaného dokazovania tak, aby mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. V danom prípade považoval   okresný   súd   za   nevyhnutné,   aby   pre   účely   zistenia   vhodného   výchovného prostredia pre maloletého bolo znalcom vykonané vyšetrenie sťažovateľa, odporkyne, ako aj maloletého. Vzhľadom na potrebu eliminácie prípadne možného ovplyvnenia rozhodnutia maloletého   niektorým   z   rodičov,   a   z   tohto   plynúcu   potrebu   objektívneho a nezainteresovaného   zistenia   najvhodnejšieho   riešenia   v   záujme   maloletého,   o   ktorom samotné   dieťa   vo   veku   maloletosti   ešte   nemôže   mať   nezaujatú   predstavu,   sa   postup okresného   súdu   nejaví   ako   svojvoľný   alebo   nedôvodný.   Sťažovateľ   však   napriek nariadenému   znaleckému   dokazovaniu   vykonanie   tohto   dokazovania   úmyselne „bojkotoval“   a   na   vyšetrenie   znalcom   sa   nielenže   nedostavil   sám,   ale   vo   vykonaní vyšetrenia   znalcom   bránil   aj   maloletému.   Sťažovateľ   sa   opakovane   nedostavoval k okresným súdom určenému znalcovi (v chronológii pozri – 10. august 1998, 19. august 1998, 4. november 1998, 22. november 1999, keď znalkyňa okresnému súdu oznámila, že sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bránil v tom aj maloletému v týchto termínoch – 24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999 a 27. máj 1999). Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím prístupom k okresným súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu úplne zmaril prvé nariadené znalecké dokazovanie, ktoré trvalo od 1.   júla   1998,   keď   bolo   nariadené   –   do   22.   novembra   1999,   keď   znalkyňa   vrátila   spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu neposkytnutia súčinnosti sťažovateľom. V dôsledku uvedeného sa tak konanie neefektívne predĺžilo o viac ako jeden rok a tri mesiace. Napokon okresný súd po tomto neúspešnom znaleckom dokazovaní a na naliehanie sťažovateľa i bez spracovania znaleckého posudku vyhlásil vo veci 16. mája 2001 rozsudok, ktorý bol napokon zrušený v odvolacom konaní, pričom jedným z krajským súdom   uvedených   dôvodov   bolo   nevykonanie   znaleckého   dokazovania.   Okrem   toho ústavný súd podotýka, že okresný súd mal snahu vyjsť sťažovateľovi v ústrety, keďže mu ešte pre vyhlásením rozsudku dal 17. mája 2000 možnosť vyjadriť sa, ktorý zo znalcov zapísaných v zozname znalcov by bol pre neho prijateľný, avšak sťažovateľ na túto výzvu okresného súdu nereagoval. Aj napriek uvedenému, ako aj napriek tomu, že maloletý sa mal v období po vyhlásení rozsudku pokúsiť o samovraždu   (v chronológii   pozri 11. január 2002),   sťažovateľ   nerešpektoval   ani   ďalšie   okresným   súdom   nariadené   znalecké dokazovanie na účely zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia v záujme maloletého a opätovne sa nedostavil k znalcovi, takže napokon bol okresnému súdu 12. augusta 2003 predložený   znalecký   posudok,   avšak   bez   posudku   na   sťažovateľa,   ktorý   sa   odmietol podrobiť vyšetreniu znalcom.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 24 C 18/96 tiež zistil, že sťažovateľ bránil maloletému aj v styku s jemu okresným súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom (7. máj 2001), v dôsledku   čoho okresný súd tiež nemohol   získať   všetky   podklady   na   svoje   rozhodnutie.   Sťažovateľ   tiež   neposkytol okresnému   súdu   dostatočnú   súčinnosť   pri   zisťovaní   jeho   majetkových   a   zárobkových pomerov na účely rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k maloletému. Okresný súd napr. uložil   sťažovateľovi   povinnosť   vydokladovať   svoje   príjmy   19.   augusta   2003,   avšak sťažovateľ   12.   septembra   2003   ich   výšku   okresnému   súdu   iba   oznámil   bez   listinných dôkazov, preto bol okresný súd nútený opätovne 24. novembra 2003 vyzvať sťažovateľa, aby svoje príjmy aj vydokladoval. Obdobne z titulu uplynutia času okresný súd 28. júla 2006 uložil sťažovateľovi, aby zdokladoval svoje aktuálne príjmy, avšak na túto výzvu sťažovateľ   nereagoval,   a   aj   z   tohto   dôvodu   bolo   odročené   pojednávanie   konané 20. novembra   2006,   pričom   sťažovateľ   napokon   predložil   svoje   daňové   priznania   až 26. januára 2007, t. j. viac ako päť mesiacov od výzvy okresného súdu. Sťažovateľ bol tiež okresným súdom 12. novembra 2007 vyzvaný, aby predložil svoju zdravotnú dokumentáciu (keďže sa nedostavoval k znalcom), avšak sťažovateľ ju okresnému súdu predložil až po takmer   9   mesiacoch,   a   to   11.   augusta   2008.   Okrem   toho   ústavný   súd   tiež   zistil,   že sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie 16. septembra 2008.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto   súvislosti   zistil   dve   obdobia   nečinnosti,   počas   ktorých   okresný   súd   nekonal spôsobom plynulo smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu veci. Okresný súd bol nečinný deväť mesiacov, a to v čase od 17. mája 2000, keď sa konalo pojednávanie, do 16. februára 2001, keď okresný súd vyžiadal správu zo školy maloletého. Viac ako päť mesiacov bol okresný súd nečinný aj v období od 20. decembra 2004, keď bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu, do 8. júna 2005, keď ďalší procesný úkon realizoval účastník konania, ktorý podnietil okresný súd k ďalšej aktivite. Okresný súd bol tak celkovo nečinný v   trvaní   viac   ako   jeden   rok   a   dva   mesiace,   pričom   iné   výrazné   obdobia   nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu ústavný súd nezistil.

Ústavný súd však zistil že v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 bol postup okresného súdu aj neefektívny. Zo súdneho spisu napr. vyplynulo, že pojednávanie konané 13. mája 1997 bolo odročené na účely nariadenia znaleckého dokazovania, avšak toto bolo nariadené až 1. júla 1998, pričom je potrebné, samozrejme, zohľadniť, že v tomto období sa spis   nachádzal   aj   na   krajskom   súde   (viac   ako   štyri   mesiace)   z   dôvodu   rozhodovania o námietke   zaujatosti   proti   zákonnej   sudkyni   uplatnenej   sťažovateľom.   Podľa   názoru ústavného   súdu   okresný   súd   málo   koordinovane   postupoval   aj   pri   zisťovaní   príjmov účastníkov konania a tiež na zabezpečenie súčinnosti zo strany účastníkov konania v záujme plynulosti konania nevyužil jemu dostupné zákonné poriadkové opatrenia.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z   dôvodu   odvolacieho konania   alebo   z   dôvodu   konania   o   námietkach   zaujatosti   nachádzal   na   krajskom   súde a ktorej   dĺžku,   resp.   trvanie   nemohol   okresný   súd   ovplyvniť,   nemožno   z   objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal vyslovenia príkazu okresnému súdu konať v napádanom konaní bez zbytočných prieťahov, ako aj vzhľadom na to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 24 C 18/96 bolo už 9. apríla 2010 právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   najmä   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava zastúpenia a zaslanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu) v sume 254,88 € vrátane režijného paušálu tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov za podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože tú podal sám sťažovateľ 11. januára 2010.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010