SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 286/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Vasilišinom, LLM, Advokátskakancelária OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 37/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra2014   doručená   a 26.   marca   2015   doplnená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republikyv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 37/2014 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva: «(...) Dňa 23.04.2004 bola na Okresnom súde Bratislava I podaná sťažovateľom proti   odporcovi   Sociálna   poisťovňa,   so   sídlom   Ul.   29.   augusta   č.   8   a   10,   813   63 Bratislava 1, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj ako „odporca“), žaloba o náhradu škody na zdraví, ktorú sťažovateľ utrpel v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.08.1981, doplnená dňa 07.12.2010, ktorou sa sťažovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 45.659,89 EUR a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 110.253,60 EUR ako aj náhrady trov konania. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C 104/2004 (6C).

(...) Dňa 18.03.2011 vydal Okresný súd Bratislava I v tejto veci rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 9.460,27 EUR titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 8.464,45 EUR titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.   Proti   tomuto   rozsudku   podali   odporca   (04.05.2011)   aj   navrhovateľ (09.05.2011)   odvolanie.   Navrhovateľ   zaslal   vyjadrenie   k   odvolaniu   odporcu   zo   dňa 04.05.2011,   na   ktoré   reagoval   odporca   doplnením   odvolania   doručeným   súdu   dňa 24.05.2011 a následne opäť navrhovateľ vo vyjadrení z 21.07.2011, vyjadrenie odporcu k predmetnej veci bolo na Okresný súd Bratislava I podané dňa 22.07.2011 a 21.12.2012. Z dôvodu viac ako trojmesačného nekonania v predmetnej veci zo strany Krajského súdu Bratislava podal sťažovateľ dňa 14.10.2011 žiadosť o urýchlenie konania vo veci, v ktorej   s   poukázaním   na   ťažkú   zdravotnú   a   sociálnu   situáciu,   vekom   sa   neustále zhoršujúcu, žiadal súd o urýchlené rozhodnutie vo veci.

Krajský   súd   v   Bratislave   vydal   po   pojednávaní   konajúcom   sa   dňa   23.01.2012, rozsudok č. k. 6Co/34/2011-396 zo dňa 20.02.2012, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie 413,26 EUR zamietnutá, potvrdený a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na pojednávaní konajúcom sa dňa 24.04.2012 bolo Okresným súdom nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie znalkyňou ⬛⬛⬛⬛, evidenčné číslo: 910285, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.09.2012.

Sťažovateľ v dňoch 15.06.2012, 09.10.2012 a následne 07.01.2013 opätovne žiadal Okresný súd Bratislava I s poukazom na jeho zhoršujúcu sa zlú zdravotnú a sociálnu situáciu o urýchlenie konania.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 10C 104/2004-517 zo dňa 22.10.2013 zaviazal   odporcu   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   9.460,27   EUR   titulom   mimoriadneho zvýšenia   bolestného   a   sumu   4.232,-   EUR   titulom   mimoriadneho   zvýšenia   sťaženia spoločenského uplatnenia a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľ podal dňa 09.12.2013 odvolanie proti časti rozsudku. (...)

Navrhovateľ podal na Krajský súd v Bratislave dňa 20.08.2014 žiadosť o urgentné rozhodnutie o odvolaní a následne dňa 25.09.2014 sťažnosť na postup súdu smerovanú proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Sťažovateľovu sťažnosť zo dňa 25.09.2014 Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že spis bol od 07.03.2014 - 14.05.2014 zapožičaný Okresnému súdu Bratislava   I   sídliacemu   v   tej   istej   budove   za   účelom   vybavenia   neznámeho   podania vedeného pod Spr. 586/2013.

Posudzovaná vec podľa názoru sťažovateľa patrí z hľadiska právnej náročnosti medzi bežné veci, ktoré sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou a predstavujú štandardnú agendu všeobecných súdov.

Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Co/37/2014 v nadväznosti na konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/104/2004 a to od podania odvolania zo dňa 09.12.2013 až do súčasnosti, dochádza zo strany porušovateľa k porušovaniu sťažovateľovho práva podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prejednanie veci v primeranej lehote. Porušovanie uvedených sťažovateľových práv trvá a je podľa neho vzhľadom na opísaný stav bez pochýb a evidentné.

Sťažovateľ   sa   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia   za   porušovateľom spôsobenú morálnu ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu 8.000,- EUR a sťažovateľ je presvedčený, že je plne odôvodnený. Ide o zrejmé a mimoriadne necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany porušovateľa, pretože všeobecný súd ani po opakovaných žiadostiach o urýchlenie konania nevykonáva včas procesné úkony a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo. Vzhľadom na uvedenú povahu konania, v ktorom dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa, opísaný stav zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa mimoriadne nepriaznivo aj po materiálnej ako aj po morálnej stránke.

Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu silne dotknutý na svojich právach. V dôsledku pracovného úrazu trpí doživotnými následkami a už nikdy sa nebude môcť plnohodnotne zapojiť do spoločenského života. Očakáva, že peňažná náhrada škody na zdraví bude aspoň sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel. Na   obhajobu   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   uvádzame   skutočnosť, na základe ktorej Ústavný súd svojím nálezom z 15.12.2009 č. II.ÚS 323/09-31 potvrdil porušenie základného práva sťažovateľa zo strany Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom   pod   už   spomínanou   spisovou   značkou   č.   10   C   104/2004   a   to   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   prikázal   Okresnému   súdu Bratislava I konať a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Ústavný súd konštatoval porušenie týchto práv Okresným súdom Bratislava I takisto nálezom č. III. ÚS 212/2013 zo dňa 28.08.2013.

Sťažovateľ   navrhuje   aj   to,   aby   mu   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznal   aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 588,91 €, ktoré tvorí odmena podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení á 284,81 € s DPH a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky á 9,65 € s DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomné podanie).

(...) Keďže o ochrane práv sťažovateľa iný súd nerozhoduje, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto sťažnosť neodmietol, po predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti ju prijal na ďalšie konanie a vo veci samej vydal tento NÁLEZ

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/37/2014 porušil právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/37/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- € (slovom:   osemtisíc   eur),   ktoré   je   Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 588,91 € (slovom: päťstoosemdesiatosem eur a deväťdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na   účet právneho zástupcu OLEXOVA VASILISIN, s.r.o.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavnýsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a beznajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 37/2014.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandisII. ÚS 26/95).

Zo   samotnej   sťažnosti,   jej   doplnenia,   z pripojených   príloh,   ako   aj   z informáciez krajského súdu, ktorú si ústavný súd vyžiadal na účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti naďalšie konanie, vyplýva, že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malodôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa na odvolacom súde začalo začiatkom roka 2014. Krajský súdnariadil   vo   veci   odvolacie   pojednávanie   na   30.   marec   2015   a napokon   o odvolanísťažovateľa rozhodol 20. apríla 2015.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01,I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojemautonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   nakonkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Postup krajského súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačujetakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťoupreto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu v napadnutomkonaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušeniezákladného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015