znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 286/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s., Z., zastúpenej advokátom Mgr. P. R., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 28/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., a. s., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn.   26   Cb   28/2011   (ďalej   aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 2. mája 2013.

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   prílohy   vyplynulo,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou napadnutého   konania   v procesnom   postavení   navrhovateľky   vedeného   proti   obchodnej spoločnosti K., a. s. (ďalej len „odporkyňa“), o zaplatenie sumy 33 792 € s príslušenstvom. Sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu 2. februára 2011, pričom následne zaplatila aj súdny poplatok.

Podľa tvrdenia sťažovateľky odo dňa podania žaloby do 26. februára 2013 napriek neexistencii žiadnej objektívnej prekážky okresný súd neuskutočnil v jej veci žiadny úkon.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: «Sťažovateľ dňa 20. 2. 2013 podal sťažnosť pre porušovanie jeho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiadal, aby súd pokračoval bez zbytočného zdržania a prieťahov v konaní týkajúcom sa Žaloby.

Dňa 26. 2. 2013 vydal súd uznesenie č. k. 26Cb/28/2011-27, ktorým vyzval odporcu na zaslanie vyjadrenia.

Dňa   20.   3.   2013   bola   sťažovateľovi   doručená   odpoveď   súdu   na   jeho   sťažnosť, v ktorej súd oznámil, že jeho sťažnosť považuje za dôvodnú....

Okresný súd Bratislava I nepostupoval po podaní Žaloby tak, aby nevznikli zbytočné prieťahy....

Súd nekonal vo veci viac ako 2 roky, čo je objektívne doba, ktorá spôsobila prieťahy. Ako   uvádza   predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I,   tieto   prieťahy   boli   spôsobené nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia „26Cb“. Veľký počet vecí v súdnom oddelení a potreba   ich   vybavovania   v   poradí,   v   akom   boli   podané   na   súd   zákonnej   sudkyni neumožnili bezprieťahový postup vo veci....

Podľa nášho názoru v tomto konaní dochádza k prieťahom v konaní, ktoré nie sú spôsobené   ani   konaním   sťažovateľa   a   ani   skutkovou   alebo   právnou   zložitosťou prejednávanej veci (ide o bežnú súčasť agendy súdov) a tým došlo k porušeniu nášho práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prerokovanie   záležitosti v primeranej lehote.»

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   v petite   sťažnosti   navrhla,   aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom   konaní   boli   porušené   ňou   označené   práva, aby   okresnému   súdu   prikázal konať   bez   zbytočných   prieťahov   a aby   sťažovateľke   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 28/2011 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred ním.

Z obsahu   sťažnosti,   ako aj z obsahu   jej   prílohy   vyplýva,   že   sťažovateľka   pred podaním ústavnej sťažnosti podala 20. februára 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom   konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   na podanú sťažnosť   z   13.   marca   2013   vyhodnotila   túto   ako   dôvodnú   a sťažovateľke   oznámila,   že „Za účelom   zabránenia   vzniku   ďalších   zbytočných   prieťahov   v konaní,   som   zákonnú sudkyňu spolu s jej vyšším úradníkom požiadala, aby vo veci konali ďalej bez prieťahov s tým,   že   postup   súdu   vo   veci   budem   priebežne   sledovať   až   do   jej   právoplatného skončenia.“. Sťažovateľke bola doručená uvedená odpoveď predsedníčky okresného súdu

20. marca 2013, avšak nevyčkala na účinky uvedenej sťažnosti a podaním podľa čl. 127 ústavy doručeným 6. mája 2013 sa obrátila na ústavný súd.  

Ústavný súd už viackrát rozhodol (IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona   č. 757/2004   Z.   z   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa   (§ 53 ods.   2 zákona o ústavnom   súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj z jej prílohy, ústavný súd dospel k názoru, že využitie   právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mala   sťažovateľka   právo   podľa citovaných ustanovení zákona o súdoch asi dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na poskytnutie   možnosti   napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka   okresného súdu   dostala   primeranú lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m. IV. ÚS 278/04).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   hoci   sťažovateľka   podala predtým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   §   53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup,   ktorý   by predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné   dospieť   k záveru,   že   by   vyčerpanie   právneho   prostriedku   nápravy,   ktorý   zákon sťažovateľke   na   ochranu   jej   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie ktorého   je   oprávnená   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a   neprinieslo   ním sledovaný cieľ.

Ústavný súd dodáva, že predsedníčka   okresného súdu priznala prieťahy v konaní a uviedla, že „... zákonnú sudkyňu spolu s jej vyšším súdnym úradníkom požiadala, aby vo veci konali ďalej bez prieťahov s tým, že postup súdu vo veci budem priebežne sledovať až do jej právoplatného skončenia“. Následne okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 28/2011-27 z 26. februára 2013 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu vo veci samej v lehote 60 dní   odo   dňa   doručenia   uznesenia.   Z vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   vyplýva,   že   po uplynutí   lehoty   na   vyjadrenie   sa   odporkyne   k návrhu   bude   vo   veci   nariadený   termín pojednávania. Ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci   pokladá   nateraz   prijaté   opatrenia predsedníčkou   okresného   súdu   za   dostatočné   na   odstránenie   namietaných   prieťahov v konaní.

Na základe týchto zistení ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013