znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 286/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ing.   M.   P.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Nitre   č.   k.   15 Er 723/2004-108   (7   CoE   32/2009-10) z 30. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. M. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2010 doručená sťažnosť JUDr. Ing.   M. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Krajského súdu   v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Er 723/2004-108 (7 CoE 32/2009-10) z 30. decembra 2009.

Zo   sťažnosti   vyplývalo,   že   proti   sťažovateľovi   je   vedené   exekučné   konanie v prospech   oprávneného,   ktorým   je   Mesto   N.,   pre   vymoženie   7   364,67   €.   Sťažovateľ v priebehu exekučného konania navrhol súdu zastaviť toto konanie, jeho návrh bol však rozhodnutím   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   odmietnutý rozhodnutím č. k. 15 Er 723/2004-90. Toto rozhodnutie napadol odvolaním, krajský súd však toto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd porušil jeho základné   právo   na   súdnu   ochranu,   pretože   nesprávne   a   v   rozpore   so   zákonom   vyložil Exekučný poriadok, pretože ak podal návrh na zastavenie exekúcie, súd tak bol povinný urobiť. Okrem toho uviedol, že toto rozhodnutie napadol dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „najvyšší   súd“),   čo   dokladoval   predložením   fotokópie podania.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Uznesením Krajského súdu v Nitre 15 Er/723/2004-108 (7 CoE/32/2009-10) zo dňa 30.12.12009 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre 15 Er/723/2004- 108 (7 CoE/32/2009-10) zo dňa 30.12.2009 zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o čom predložil doklad.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   prípade   podania   dovolania   ako   mimoriadneho opravného prostriedku a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí   o   dovolaní.   Pritom   lehota   na   podanie   takej   sťažnosti   bude   považovaná   za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   v   tomto   štádiu   má   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci dovolacieho konania. Tým   zároveň je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010