znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 286/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., so sídlom K., zastúpenej advokátom JUDr. D. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Národnej   banky   Slovenska   pri   výkone   dohľadu   nad činnosťou   sťažovateľky na základe poverenia č.   k. ODO-3548/2008 zo 14. marca   2008 a č. k. ODO-4213/2008 z 31. marca 2008 a na podklade vyžiadania č. k. ODO-3548/2008-13 zo 4. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., a. s., o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2008 doručená   sťažnosť   spoločnosti   P.,   a.   s.,   so   sídlom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“   alebo „poisťovňa“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   D.   B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „Národná banka“) pri výkone dohľadu nad činnosťou sťažovateľky na základe poverenia č.   k. ODO-3548/2008 zo 14. marca 2008 a č. k. ODO-4213/2008 z 31. marca   2008   a na   podklade   vyžiadania   č.   k.   ODO-3548/2008-13   zo   4.   júna   2008, ktorou sťažovateľka žiadala vydať tento nález:

„Výkonom   dohľadu   nad   činnosťou   sťažovateľa   na   základe   Poverenia   Národnej banky Slovenska č. j.: ODO-3548/2008 z 14. 3. 2008, Poverenia Národnej banky Slovenska č. j.: ODO-4213/2008 z 31. 3. 2008 a na podklade vyžiadania Národnej banky Slovenska č. ODO-3548/2008-13   z 4.   6.   2008   bolo   porušené   základne   právo   sťažovateľa   na podnikanie zaručené v čl. 35 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky v intenciách čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Národnej   banke   Slovenska   sa   pokračovanie   vo   výkone   dohľadu   na   mieste   nad činnosťou   sťažovateľa   na   základe   Poverenia   Národnej   banky   Slovenska   č.   j.: ODO-3548/2008 z 14. 3. 2008, Poverenia Národnej banky Slovenska č. j.: ODO-4213/2008 z 31. 3. 2008 a na podklade vyžiadania Národnej banky Slovenska č. ODO-3548/2008-13 z 4. 6. 2008 zakazuje.“

Súčasne sťažovateľka žiadala vydať i dočasné opatrenie tohto znenia:„Národná banka Slovenska je povinná zdržať sa výkonu dohľadu na mieste nad činnosťou sťažovateľa na základe poverenia NBS č.   j.: ODO-3548/2008   z 14.   3.   2008, poverenia NBS č. j. : ODO-4213/2008 z 31. 3. 2008 a na podklade vyžiadania NBS č. ODO- 3548/2008-13 z 4. 6. 2008.“

Z podanej sťažnosti   a k nej pripojených   listín   vyplynulo, že 30. apríla 2007 bolo sťažovateľke doručené poverenie Národnej banky pre určených zamestnancov jej odboru dohliadacieho na vykonanie dohľadu na mieste v sídle sťažovateľky, ktorého predmetom bola kontrola dodržiavania ustanovení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 95/2002 Z. z.“) s tým, že ako deň začatia dohľadu bol určený 3. apríl 2007. Výkon dohľadu prebiehal od   30.   apríla   2007   a 2. novembra   2007   bol   sťažovateľke   doručený   protokol   z dohľadu č. ODO-12990/2007   z 29.   októbra   2007,   z ktorého   vyplynulo,   že   Národná   banka   zistila nedostatky, ktoré uviedla v protokole, sformulovala k nim odporúčania na zlepšenie činnosti poisťovne   s cieľom   odstránenia   nedostatkov   a zamedzenia   vzniku   možných   rizík a v protokole uviedla i zistené porušenia právnych predpisov. Proti tomuto protokolu podala sťažovateľka námietky z 22. novembra 2007. Národná banka listom z 15. februára 2008 určila   sťažovateľke   lehotu   na   prijatie   opatrení   na   odstránenie   a nápravu   jednotlivých zistených   nedostatkov   podľa   protokolu   (do 10-tich   pracovných   dní   odo   dňa   doručenia oznámenia),   ďalej   lehotu   na   ich   splnenie   (do 31. marca   2008)   a lehotu   na   predloženie písomnej   správy   Národnej   banke   o splnení   prijatých   opatrení   (do   10.   apríla   2008). Ako z obsahu tohto listu vyplýva, jednu z námietok sťažovateľky Národná banka uznala za oprávnenú,   a   zároveň   sťažovateľke   oznámila,   že   doručením   oznámenia   o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom v protokole o vykonanom dohľade bol dohľad na   mieste   u sťažovateľky   ukončený.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   toto oznámenie jej bolo doručené 21. februára 2008. O prijatých opatreniach zaslala Národnej banke správu listom z 12. mája 2008, doplnenú listom zo 16. júna 2008.

Následne 7. apríla 2008 bolo sťažovateľke doručené poverenie Národnej banky pre určených zamestnancov jej odboru dohliadacieho na vykonanie dohľadu na mieste v sídle sťažovateľky č. k. ODO-3548/2008 zo 14. marca 2008, podľa ktorého predmetom výkonu dohľadu na mieste je tvorba technických rezerv a podklady na tvorbu technických rezerv poisťovne,   účtovanie   o technických   rezervách   poisťovne,   ustanovenia   Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávaných poisťovňou platných od 21. mája 2007, prijímanie   poistných   rizík   poisťovňou,   správa   poistných   zmlúv,   likvidácia   poistných udalostí   a poskytovanie   plnenia   z poistných   zmlúv,   kontrola   údajov   a informácií,   ktoré poisťovňa predkladá Národnej banke vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ v zmysle zákona o poisťovníctve s tým, že výkon dohľadu na mieste začne 7. apríla 2008. V rovnaký deň   bolo sťažovateľke doručené ďalšie poverenie Národnej banky na výkon dohľadu, a to č. k. ODO-4213/2008 z 31. marca 2008 s rovnakým predmetom a rovnakým dňom začatia vykonávania dohľadu, a to pre ďalšiu zamestnankyňu Národnej banky, odboru dohliadacieho. Sťažovateľka tvrdí, že pokiaľ ide o predmet dohľadu – tvorbu technických rezerv a podklady na tvorbu technických rezerv – ide o vecne zhodný predmet dohľadu s tým, ktorý bol ukončený 21. februára 2008.

Dňa   7.   apríla   2008   bol   sťažovateľke   doručený   aj   prípis   Národnej   banky   č.   k. ODO-4537/2008   z 2.   apríla   2008   označený   ako   „Vyžiadanie   dokladov   a vytvorenie podmienok na vykonanie dohľadu na mieste“, z ktorého vyplýva, že v súvislosti s výkonom dohľadu   na   mieste   u sťažovateľky   v zmysle   uvedených   poverení   žiada   Národná   banka od sťažovateľky   predloženie   informácií,   dokumentov,   údajov   a umožnenie   prístupu a vytvorenie   podmienok   po   začatí   dohľadu   na   mieste   podľa   zoznamu   a v termínoch uvedených v tomto prípise. Sťažovateľka bola vyzvaná na predloženie zoznamu všetkých platných   poistných   zmlúv   k 31.   decembru   2007   v stanovenej   štruktúre   na   nosiči   dát, zoznamu   platných   poistných   zmlúv   vzniknutých   transformáciou   inej   poistnej   zmluvy k 31. marcu 2008 v stanovenej štruktúre na nosiči dát, zoznamu všetkých poistných udalostí zo stanovených   dôvodov   nahlásených   v období   od   1.   júna 2007 do   31.   decembra   2007 v stanovenej   štruktúre   na   nosiči   dát,   zoznamu   všetkých   poistných   zmlúv   zrušených   od 1. januára 2007 do 31. marca 2008 v stanovenej štruktúre na nosiči dát, aktuálneho zoznamu kalkulačných vzorcov všetkých sadzieb, v prípade ktorých je v platnosti aspoň jedna poistná zmluva   k 31.   marcu   2008,   poskytnutie   kontrolnej   skupine   prístupu   k počítaču s nainštalovanými   aktuálnymi   podobami   softvérových   produktov   a databáz   používaných poisťovňou   v súvislosti   s poisťovacou   činnosťou,   predloženie   originálov   kompletných spisových zložiek k poistným zmluvám vybraným skupinou dohľadu, originálov kompletnej spisovej   dokumentácie   všetkých   aktuálnych   aj   ukončených   súdnych   a rozhodcovských sporov   v termíne   od   1. januára   2007   do   31.   decembra   2007,   predloženie   písomnej informácie   podpísanej   členmi   predstavenstva   poisťovne   o spôsobe   fungovania rozhodcovského   súdu   so   stanovenými   údajmi   a   zabezpečenie   prítomnosti   určených vedúcich   zamestnancov   počas   výkonu   dohľadu.   Pre   zabezpečenie   výkonu   dohľadu požiadala   Národná   banka   o zabezpečenie   jednej   miestnosti   s pracovnými   miestami   pre piatich   členov   dohliadacieho   tímu,   možnosť   pripojenia   do   elektrickej   siete   pre   päť notebookov, zabezpečenie jednej tlačiarne a kopírky počas celého trvania výkonu dohľadu. Sťažovateľka poukázala v sťažnosti podanej ústavnému súdu na to, že niektoré z uvedených požadovaných   dokladov   a informácií   boli   žiadané   spätne   k 31. decembru   2007,   t.   j. k termínu, ktorý už bol Národnou bankou dohliadaný.

Zo   stretnutia   dohliadacieho   tímu   so   zástupcami   sťažovateľky   7.   apríla   2008   bol spísaný záznam, v ktorom zástupcovia sťažovateľky vysvetlili, že z technických dôvodov nemožno   niektoré   požadované   údaje   a informácie   predložiť   v stanovených   lehotách, a navrhli nové termíny, ktoré dohliadacia skupina akceptovala (do 21. apríla 2008). Listom z 23. apríla 2008 predložila sťažovateľka skupine dohľadu Národnej banky niektoré nosiče, zároveň požiadala o vrátenie nosičov už skôr predložených a namietala spätné verifikovanie výšky technických rezerv k 31. decembru 2007.

Následne   6.   júna   2008   bol   sťažovateľke   doručený   list   Národnej   banky   č.   k. ODO-3548/2008-13   zo 4.   júna   2008 (Vyžiadanie   dokladov   a vytvorenie   podmienok   na vykonanie   dohľadu   na   mieste),   ktorým   Národná   banka   žiada   o predloženie   už   prv vyžadovaných   údajov   a informácií   v požadovanej   štruktúre,   pretože   doložené   údaje a informácie nezodpovedajú požiadavke. O do toho času predložených podkladoch Národná banka uviedla najmä, že sú nepresné, nejasné a neúplné, upozornila na to, že treba doložiť všetky   požadované zmluvy a informácie musia   byť poskytnuté v požadovanej   štruktúre. Na splnenie   tejto   povinnosti   stanovila   súčasne   Národná   banka   lehoty.   Sťažovateľka v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   v tejto   súvislosti   uvádza,   že   všetky   požadované informácie a údaje predložila riadne Národnej banke už na základe jej skoršieho vyžiadania, a   týmto   listom   požaduje   Národná   banka   sprístupnenie   už   sprístupnených   údajov a informácií,   pričom takýto   jej   postup   je   šikanózny.   Sťažovateľka   sa   obdobne   vyjadrila i Národnej banke, a to listom z 11. júna 2008, na ktorý jej bola doručená odpoveď č. k. ODO-9003/2008   z 13.   júna   2008,   z ktorej   vyplýva,   že   Národná   banka   na   svojich požiadavkách na predloženie údajov a informácií trvá, postup poisťovne považuje za pokus o marenie výkonu dohľadu a dohliadací tím sa dostaví do poisťovne za účelom prevzatia požadovaných podkladov 16. júna 2008. Sťažovateľka odpovedala Národnej banke listom zo 17.   júna   2008,   v ktorom   zotrvala   na   svojich   skorších   vyjadreniach,   poukázala   na nezákonnosť   výkonu   dohľadu   a opätovne   zdôraznila,   že   predmetom   dohľadu   je   už   raz dohliadané obdobie.

Ako   vyplýva   z ďalších   listín   pripojených   sťažovateľkou   k sťažnosti   podanej ústavnému súdu, listom č. k. ODO-1784/2008 zo 4. februára 2008 vyzvala Národná banka sťažovateľku na predloženie účtovného denníka. Sťažovateľka predložila ďalej ústavnému súdu   svoj   prípis   z 25.   marca   2008   adresovaný   Národnej   banke,   v ktorom   uvádza,   že považuje za hrubý zásah do súkromného vlastníctva sťažovateľky konanie Národnej banky, ktorá pristúpila k monitoringu bankových účtov sťažovateľky, a požiadala Národnú banku o oznámenie, odkedy   monitoring prebieha, jeho rozsah, účel   a oznámenie, dokedy   bude trvať. Odpoveďou na tento list bol prípis Národnej banky č. k. ODO-4644/2008 z 15. apríla 2008, v ktorom Národná banka uviedla sťažovateľke, že monitoring je vykonávaný v súlade so zákonom a je oprávnená požadovať od komerčných bánk aj takúto súčinnosť.

Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   ústavnému   súdu   na   porušenie   jej   základného   práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy odôvodnila tým, že popísaný postup Národnej banky   je   nezákonný,   šikanózny,   Národná   banka   na   sťažovateľku   kladie   sústavne nepredvídateľné a protizákonné požiadavky na vyhotovovanie a odovzdávanie vždy nových podkladov, údajov a informácií, navyše v neštandartizovanej forme, za účelom overovania už v skutočnosti už raz preverených okolností. Toto konanie Národnej banky považovala sťažovateľka   za   zásah   orgánu   verejnej   správy,   ktorý   sa   vyznačuje   črtami   svojvôle a protizákonným   výkonom   právomoci,   ktorý   priamo   poškodzuje   základné   právo sťažovateľky na podnikanie. Národná banka svojím postupom opätovne vykonáva dohľad dotýkajúci sa tých istých okolností, ktoré už boli v predchádzajúcom dohľade preverené, a zasahuje tak do už prerokovanej a preskúmanej veci. Ak raz Národná banka ukončila dohľad týkajúci sa určitých skutočností, nemôže ho vykonávať znova, nič jej nebránilo predchádzajúci dohľad neukončiť a pokračovať v ňom, avšak takto nepostupovala. Národná banka   tak   obmedzuje   slobodné   podnikanie   sťažovateľky,   obmedzuje   jej   podnikateľskú činnosť, a to neprípustným spôsobom a bez toho, aby sledovala zákonom ustanovený cieľ. Sťažovateľka má právo nerušene vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť. Účelom tohto práva sťažovateľky je podnikať v oblasti poisťovníctva, a teda odplatne poskytovať poistné služby. Jeho podstatou je poskytovanie poistnej ochrany klientom, ale aj dosahovanie zisku. Obmedziť toto právo možno iba tak, že takéto obmedzenie bude dbať na jeho podstatu a zmysel a obmedzenie sa použije iba na ustanovený cieľ. Orgány verejnej moci sú povinné voliť také prostriedky zásahov do práv sťažovateľky, aby bola sťažovateľka čo najmenej obmedzovaná   a zaťažovaná.   Sťažovateľka   je nútená   Národnou   bankou   konať to,   čo   jej zákon neukladá, a Národná banka nekoná v medziach ústavy a spôsobom, ktorý ustanovil zákon.   Žiadna   právna   norma   nepripúšťa   vykonávať   dohľad   opakovane   na   rovnaké skutočnosti ani preskúmavanie už raz dohliadaného obdobia a ani revíziu nezmeniteľného protokolu   z výkonu   dohľadu   na   mieste.   Národná   banka   musí   rešpektovať   svoje predchádzajúce   úkony,   opatrenia   a rozhodnutia   a nemôže   ich   revidovať   neústavným obchádzaním zmyslu a účelu zákona a zásad právnej istoty. Revízia protokolu Národnej banky č. k. ODO-12990/2007 z 29. októbra 2007 je podľa názoru sťažovateľky prejavom jej ľubovôle ako orgánu verejnej moci.

V ďalšej   časti   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   sťažovateľka   argumentuje nesúladom niektorých ustanovení zákonov, na základe ktorých v jej veci Národná banka postupuje, s ústavou. Tvrdí, že výkon dohľadu nad poisťovníctvom je realizáciou výkonnej moci. Národná banka však nie je orgánom výkonnej moci. Ak mala nadobudnúť Národná banka   právomoc   v oblasti   dohľadu   nad   poisťovníctvom (ktorú   do   zmeny   legislatívy vykonával Úrad pre finančný trh), mohlo sa tak stať iba zmenou ústavy, a nie iba zmenou zákona. Výkonná moc v oblasti štátnej správy nad poisťovníctvom bola bežným zákonom priradená   bez   zmeny   ústavy   ústavnej   inštitúcii,   ktorá   je   právnickou   osobou   s tým,   že zo špecializovaného orgánu štátnej správy bol výkon štátnej správy preradený organizačnej zložke právnickej osoby, pričom takýto postup je v rozpore s čl. 56, čl. 122 a čl. 123 ústavy (za   rozpornú   s ústavou   považuje   sťažovateľka   najmä   úpravu   vykonanú   zákonom č. 519/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 566/1992   Zb.   o Národnej   banke   Slovenska   v znení   neskorších   predpisov   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov,   ktorá   preniesla   na   Národnú   banku   právomoc   výkonu dohľadu nad poisťovníctvom). Účelom ústavnej úpravy postavenia Národnej banky bolo ústavné   zvýraznenie   jej   špecifického   a nezávislého   postavenia   ako   centrálnej   banky. Účelom tejto ústavnej úpravy nebolo kreovať Národnú banku ako výkonný orgán dohľadu nad poisťovníctvom. Platná právna úprava porušuje princíp deľby moci. Sťažovateľka ďalej poukázala i na to, že platná právna úprava poisťovníctva na rozdiel od predchádzajúcej úpravy nestanovuje žiadne jasné medze výkonu dohľadu, čo je v demokratickom a právnom štáte neudržateľné, pretože právna úprava musí byť taká, aby konanie štátu pri presadzovaní svojich   záujmov   bolo   presne   stanovené,   predvídateľné,   vymedzené   presnou   hranicou kompetencií   jednotlivých   orgánov   verejnej   moci   a obmedzené   sférou   základných   práv a slobôd jednotlivcov. Platná právna úprava nevymedzuje dostatočne ani hranice právomoci Národnej banky, keď umožňuje kríženie jej kompetencií s kompetenciami iných orgánov. Národná banka doručila sťažovateľke 11. februára 2008 žiadosť o predloženie účtovných dokladov, hoci táto právomoc patrí daňovým orgánom. Národná banka doručila v júni 2008 audítorke sťažovateľky pozvánku na pracovné stretnutie č. ODO-8693/2008 z 9. júna 2008, pričom   však   činnosť   audítorov   kontroluje   audítorská   komora   a Ministerstvo   financií Slovenskej republiky. Národná banka si vo veci sťažovateľky neúmerne rozširuje svoje kompetencie, a to aj do oblasti pôsobnosti iných orgánov verejnej moci.

Návrh   na   vydanie   dočasného   opatrenia   odôvodnila   sťažovateľka   tým,   že   jej záležitosť je komplikovaná, je možný vznik škôd na strane sťažovateľky a je vysoké riziko ďalšieho   porušovania   ústavného   práva   sťažovateľky   na   podnikanie   z dôvodu autoritatívnych   a rýchlych   zásahov   orgánu   dohľadu.   Sťažovateľka   poukázala i na to,   že nejestvuje   spoločenský   záujem   na   opakovanom   výkone   už   raz   vykonaného   dohľadu a zároveň tretím subjektom nevznikne žiadna škoda, keď poškodzovanou na podnikateľskej činnosti je iba sťažovateľka.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa   čl.   51   ods.   1   ústavy   domáhať   sa   práv   uvedených   v čl.   35   sa   možno   len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 56 ods. 1 ústavy Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta zásah do ňou označeného základného   práva,   ktorý   mal   byť   spôsobený   Národnou   bankou   tým,   že   počas   výkonu dohľadu na mieste postupovala spôsobom, ktorý sťažovateľka považovala za nezákonný a šikanózny, zo strany Národnej banky išlo o konanie, ktoré nie je rozhodnutím, ale výkon dohliadacej   činnosti   vykonávaný   neprípustným   spôsobom   zasahujúcim   do   označeného základného   práva   sťažovateľky   nedbajúcim   na   jeho   podstatu,   zmysel   a nesledujúci ustanovený cieľ, ktorého následky pretrvávajú dosiaľ a hrozí jeho opakovanie.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmávajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej   správy   a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Ústavný   súd   sa   vo   veci   svojej   právomoci   riadi   zásadou,   že   všeobecné   súdy   sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Všeobecné   súdnictvo zabezpečuje   fyzickým   a právnickým   osobám   presadzovanie   svojich   práv,   zaväzuje   sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky sú   zárukou   účinnosti   tejto   právnej   ochrany   a   aj   zárukou   ochrany   zákonného   prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   keď   nie   je   daná   právomoc   všeobecných   súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Verejnú   správu   charakterizuje   to,   že   sa   vykonáva   vo   verejnom   záujme.   Pojem verejná   správa   označuje   buď   činnosť,   alebo   inštitúcie,   ktoré   túto   správu   vykonávajú (PL. ÚS   19/98).   Navyše   podľa   názoru   ústavného   súdu   je   pojem   verejná   správa   širším termínom ako termín štátna správa, ktorá je iba zložkou verejnej správy (I. ÚS 178/04).

Postup   Národnej   banky, ktorý   je predmetom   sťažnosti,   je teda   postupom   orgánu verejnej správy. Sťažovateľka o tomto postupe Národnej banky tvrdí, že smeroval priamo proti nej, bol nezákonný a súčasne sťažovateľku ukrátil na jej právach a právom chránených záujmoch.

Podľa   § 244   ods. 1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v platnom znení (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy aj zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a   ďalších   právnických   osôb,   pokiaľ   im   zákon   zveruje rozhodovanie   o   právach   a povinnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   v   oblasti verejnej správy.

Podľa § 250v OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku   bol   proti   nej   priamo   vykonaný,   môže   sa   pred   súdom   domáhať ochrany   proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie (odsek 1).

Orgán,   proti   ktorému   návrh   smeruje,   je   orgán,   ktorý   podľa   tvrdenia   uvedeného v návrhu vykonal zásah (odsek 2).

Návrh   nie   je   prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal   prostriedky,   ktorých   použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo (odsek 3).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   praxi   opakovane   poukázal   na   právo sťažovateľov   domáhať   sa   ochrany   všeobecnými   súdmi   v prípadoch,   keď   fyzická   osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie (napr. I. ÚS 94/07, I. ÚS 178/04, III. ÚS 337/07, IV. ÚS 154/07).

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že aj vo veci sťažovateľky vo vzťahu k ňou namietanému „nezákonnému, šikanóznemu postupu národnej banky, ktorá kladie sústavne nepredvídateľné a protizákonné požiadavky na vyhotovovanie a odovzdávanie vždy nových podkladov,   údajov   a ktorý   predstavuje   aj   podľa   názoru   sťažovateľa   samotného   zásah orgánu   verejnej   správy,   ktorý   sa   vyznačuje   črtami   svojvôle   a protizákonným   výkonom právomoci,   do   práv   sťažovateľa“,   bola   daná   právomoc   všeobecného   súdu   v správnom súdnictve rozhodovať o napadnutom postupe Národnej banky, najmä s ohľadom na to, že podľa   tvrdení   sťažovateľky   takéto   konanie   Národnej   banky   pokračuje, jeho   následky pretrvávajú   a sťažovateľka   sa   obáva,   že   hrozí   jeho   opakovanie.   Preskúmajúc   negatívnu enumeráciu,   postupy   a rozhodnutia,   ktoré   sú   vylúčené   z preskúmavacej   právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden legálny dôvod na záver, podľa ktorého   by   bol   postup   Národnej   banky   pri   vykonávaní   dohľadu   na   mieste   vo   vzťahu k sťažovateľke z tejto právomoci správnych súdov vylúčený.

Sťažovateľka   mala   teda   v systéme   všeobecného   súdnictva   k dispozícii   účinný prostriedok na dosiahnutie nápravy svojho práva, ktorého porušenie v konaní pred ústavným súdom namietala, a to podanie návrhu všeobecnému súdu na začatie konania o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v ods. 1 OSP. Z podanej sťažnosti nevyplýva,   že   by   sťažovateľka   takýto   návrh   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu správnemu súdu podala. Sťažovateľka ústavnému súdu nepreukázala existenciu rozhodnutia správneho súdu o takomto jej návrhu.

Nevyužitie   tejto   možnosti   ochrany   základných   práv   sťažovateľky   nemožno nahrádzať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy,   § 49   zákona   o ústavnom   súde).   Tento   záver   má   oporu   aj   v stabilnej   judikatúre ústavného súdu (podobne IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02, IV. ÚS 128/04, III. ÚS 337/02).

Podľa názoru ústavného súdu nie je z týchto dôvodov v právomoci ústavného súdu o podanej   sťažnosti   meritórne   rozhodnúť.   Z rovnakých   dôvodov   nebola   daná   právomoc ústavného súdu rozhodovať ani o návrhu sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   pripomína   vo   vzťahu   k argumentácii   sťažovateľky zameranej na podporu jeho tvrdení o nesúlade ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých Národná banka vo vzťahu k sťažovateľke postupovala s ústavou, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánov verejnej moci, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje   iný   súd.   O súlade   právnych   predpisov   s ústavou,   ústavnými   zákonmi a s kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami ústavný súd rozhoduje v osobitnom type konania podľa čl. 125 ústavy. Ústavná a zákonná úprava jednotlivých typov konaní pred ústavným súdom (čl. 125 až čl. 129 a čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy) ich koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa   možnosť uskutočniť ich   aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (obdobne napr. I. ÚS 23/99, I. ÚS 29/99). Vychádzajúc z týchto skutočností touto argumentáciou sťažovateľky sa ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemohol zaoberať.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2008