znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 285/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť B. A., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie čl. 2 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   upovedomením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky o vybavení návrhu č. k. XIV Pz 1/2013-8 zo 7. marca 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. A.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2013 doručená sťažnosť B. A., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XIV Pz 1/2013-8 zo 7. marca 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Návrhom zo dňa 22. 12. 2012 na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. por. som navrhol generálnemu prokurátorovi SR zrušenie uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry K. zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn. 1 Kv 5/2012, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol mnou podanú sťažnosť proti výroku   uznesenia   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite – odbor... zo dňa 24. 10. 2012 pod ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006, ktorým   bol   podľa   § 143 ods.   1 Tr.   por.   pribratý   do   trestného konania   Kriminalistický a expertízny   ústav   Policajného   zboru   S.   na   podanie   posudku   z   odboru   kriminalistická biológia a genetická analýza.

Dňa   18.   03.   2013   mi   bolo   doručené   upovedomenie   (o   vybavení   môjho   návrhu) generálneho prokurátora v zastúpení Mgr. P. Š. – riaditeľa odboru osobitného určenia sp. zn.   XIV   Pz   1/2013-8   z   07.   03.   2013,   ktorý   mnou   podaný   návrh   vyhodnotil   ako nedôvodný.

  Predmetom ústavnej sťažnosti je tá skutočnosť, že o mnou podanom návrhu v zmysle § 363 a nasl. Tr. por. rozhodla neoprávnená osoba - riaditeľ osobitného určenia GP SR Mgr. P. Š...

...   Ako   je   všeobecne   známe,   Slovenská   republika   už   viac   ako   2   roky   nemá vymenovaného generálneho prokurátora. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre funkciu generálneho prokurátora vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. L. T. V napadnutom upovedomení riaditeľa OOU GPSR Mgr. Š. sp. zn. XIV Pz 1/2013- 8 nie je výslovne uvedené, že by generálny prokurátor v zmysle § 16 zákona o prokuratúre poveril prokurátora Mgr. Š., aby konal v jeho mene a rozhodol o mnou podanom návrhu podľa § 363 a   nasl.   Tr.   por.   Na 5.   strane   upovedomenia je uvedené:   „generálny prokurátor, v zastúpení Mgr. P. Š., riaditeľ odboru osobitného určenia.“

Žiadne   z   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   neoprávňuje   prokurátora   Mgr. Š. zastupovať generálneho prokurátora.... v zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre je prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. T.

I keď je v ust. § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre uvedené, že funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora,   citované   ustanovenie   neoprávňuje   prvého   námestníka   generálneho prokurátora JUDr. T., aby podľa § 16 zákona o prokuratúre delegoval svoju právomoc ďalej,   a poveril na rozhodnutie o mojom návrhu prokurátora   Mgr.   Š.,   pretože   poveriť prokurátora, aby konal v mene generálneho prokurátora, môže iba generálny prokurátor...... Keďže napadnuté upovedomenie neobsahuje informáciu, či bol prokurátor Mgr. Š. poverený generálnym prokurátorom konať v jeho mene a rozhodnúť o mojom návrhu, a tiež, že prvý námestník generálneho prokurátora nie je oprávnený poveriť prokurátora Mgr. Š., aby   konal   v   mene   generálneho   prokurátora,   a takéto   poverenie   ani   nie   je   obsahom upovedomenia, tak sa stalo, že o mnou podanom návrhu v zmysle § 363 a nasl. Tr. por. rozhodol neoprávnený prokurátor Mgr. Š...

... Prokurátor Mgr. Š. nebol oprávnený konať a rozhodnúť o mnou podanom návrhu na postup podľa § 363 a nal. Tr. por., konal teda v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z.

Upovedomením   resp.   tým,   že   prokurátor   Mgr.   Š.   rozhodol   o   mojom   návrhu upovedomením sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 zo dňa 07. 03. 2013, bolo porušené moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„1. Základné právo B. A. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 zo dňa 07. marca 2013 porušené bolo.

2. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07. marca 2013 pod sp. zn. XIV Pz 1/2013-8 sa zrušuje.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Pz 1/2013 znovu konala a rozhodla.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) ak generálny prokurátor

a) nie je vymenovaný,

b) je vymenovaný, ale ešte nezložil sľub,

c) svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva alebo

d) má pozastavený výkon svojej funkcie, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý   námestník   generálneho   prokurátora.   Inak   prvý   námestník   generálneho   prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku   generálny   prokurátor   zruší   právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie napadnutého   rozhodnutia   alebo   ak   uplynula   lehota   uvedená   v   §   364   ods.   1   alebo   3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

III.

Z   obsahu   sťažnosti   sa   dá   vyvodiť,   že   sťažovateľ   predpokladá   porušenie   svojich základných práv upovedomením generálnej prokuratúry č. k. XIV Pz 1/2013-8 o vybavení návrhu zo 7. marca 2013, ktoré malo spočívať v tom, že riaditeľ odboru osobitného určenia Mgr. P. Š. nebol oprávnenou osobou, ktorá mala rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a zákona o prokuratúre, keďže nezastáva funkciu generálneho prokurátora, resp. prvého námestníka generálnej prokuratúry. Podľa názoru sťažovateľa   prvý   námestník   generálnej   prokuratúry   nemôže   delegovať   svoju   právomoc ďalej, to môže podľa jeho názoru iba generálny prokurátor. Uvádza, že «v napadnutom upovedomení   riaditeľa   OOU   GPSR   Mgr. Š.   sp.   zn.   XIV   Pz   1/2013-8   nie   je   výslovne uvedené,   že   by   generálny   prokurátor   v   zmysle   §16   zákona   o   prokuratúre   poveril prokurátora Mgr. Š., aby konal v jeho mene a rozhodol o mnou podanom návrhu podľa § 363   a   nasl.   Tr.   por.   Na 5. strane   upovedomenia   je   uvedené:   „generálny   prokurátor,   v zastúpení Mgr. P. Š., riaditeľ odboru osobitného určenia.“

Žiadne   z   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   neoprávňuje   prokurátora   Mgr. Š. zastupovať generálneho prokurátora.... v zmysle § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre je prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. T.

I keď je v ust. § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre uvedené, že funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora,   citované   ustanovenie   neoprávňuje   prvého   námestníka   generálneho prokurátora JUDr. T., aby podľa § 16 zákona o prokuratúre delegoval svoju právomoc ďalej,   a poveril na rozhodnutie o mojom návrhu prokurátora   Mgr.   Š.,   pretože   poveriť prokurátora, aby konal v mene generálneho prokurátora, môže iba generálny prokurátor.».

Ústavný   súd   z   priloženej   spisovej   dokumentácie,   aplikujúc citované   ustanovenia, dospel k nasledujúcim záverom:

V situáciách špecifikovaných v § 9 ods. 1 zákona o prokuratúre funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora.   Inak   prvý   námestník   generálneho   prokurátora   zastupuje   generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Paragraf 16 zákona o prokuratúre taxatívne odkazuje na ustanovenia zákona o prokuratúre, kedy je neprípustné, aby generálny prokurátor   delegoval   svoju   právomoc   na   iného   prokurátora,   a   kedy   sa   vyžaduje,   aby rozhodol osobne. Rozhodovanie o návrhoch oprávnených osôb na zrušenie právoplatných rozhodnutí   v   prípravnom   konaní   však   nepatrí   medzi   situácie,   v   ktorých   zákonodarca vyžaduje,   aby   generálny   prokurátor   rozhodol   osobne. Argumentum   a   contrario je   teda prípustné, aby svoju právomoc delegoval na iného prokurátora. Vykladajúc zákon ako celok preto   treba   dospieť   k   záveru,   že   v   situáciách   podľa   §   9   ods.   1   prvej   vety   zákona o prokuratúre   prvý   námestník   generálneho   prokurátora vykonáva funkciu generálneho prokurátora   v rozsahu   všetkých   práv   a   povinností   generálneho   prokurátora,   a   teda   aj v rozsahu   práva   delegovať svoju   právomoc v situáciách,   keď zákon   takéto   delegovanie právomoci generálnym prokurátorom pripúšťa.

Aplikujúc tieto závery na uvedený prípad nie je možné dospieť k záveru sťažovateľa, že Mgr. Š. nebol oprávnenou osobou konať a rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   zákon   neukladá   v   prípade poverenia zahrnúť takéto poverenie priamo do textu rozhodnutia, a preto absencia poverenia tohto druhu priamo v texte rozhodnutia nie je jeho formálnym nedostatkom, a teda nie je ani spôsobilá byť dôvodom na označenie takéhoto rozhodnutia za neplatné, resp. nezákonné.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že upovedomením   generálnej   prokuratúry   o   vybavení   návrhu   č.   k.   XIV   Pz   1/2013-8 zo 7. marca 2013 nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   na   ochranu ústavnosti uplatnených sťažovateľom už nemal dôvod rozhodovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013