SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 284/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiLawyers Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava, a sťažnosť obchodnej spoločnostiLawyers Group, s. r. o., Prievozská 37, Bratislava, zastúpených advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, a advokátkou Mgr. Luciou Pavelkovou Chabadovou,Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn.10 C 63/2010 z 24. apríla 2012, sp. zn. 16 C 162/2011 z 5. júna 2013, sp. zn. 8 C 126/2010z 19. apríla 2013, sp. zn. 11 C 123/2010 z 26. februára 2014, uznesením Okresného súduNitra sp. zn. 19 C 69/2012 z 18. februára 2013, postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, akoaj uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 215/2012 z 26. júna 2013 a sp. zn.6 Co 342/2013 z 23. augusta 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyers Partners, a. s., a obchodnej spoločnosti LawyersGroup, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 18778/2013, sp. zn. Rvp 18881/2013, sp. zn. Rvp20841/2013, sp. zn. Rvp 1214/2014, sp. zn. Rvp 4746/2014, sp. zn. Rvp 4747/2014, sp. zn.Rvp 16874/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp18778/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyers Partners, a. s., a obchodnej spoločnostiLawyers Group, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júla 2013,20. septembra 2013, 31. októbra 2013, 11. februára 2014, 24. apríla 2014 a 15. decembra2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyers Partners, a. s., a obchodnejspoločnosti Lawyers Group, s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľky“), vo veci namietanéhoporušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 C 63/2010 z 24. apríla 2012, sp. zn.16 C 162/2011 z 5. júna 2013, sp. zn. 8 C 126/2010 z 19. apríla 2013, sp. zn. 11 C 123/2010z 26. februára 2014, uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 19 C 69/2012 z 18. februára2013, postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej spolu aj „okresné súdy“), ako ajuzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 215/2012z 26. júna 2013 a sp. zn. 6 Co 342/2013 z 23. augusta 2013 (ďalej spolu aj „napadnutéuznesenia“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky sú v procesnom postavení žalobkýňv konaniach vedených okresnými súdmi, pričom žaloby smerujú proti Slovenskej republike(ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskejrepubliky.
3. Okresné súdy uložili sťažovateľkám uzneseniami povinnosť zložiť preddavok natrovy konania v zmysle § 141a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) do60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedených uznesení.
4. Napadnutými uzneseniami okresného súdu boli konania o žalobe sťažovateliekzastavené z dôvodu nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Protiniektorým z týchto napadnutých uznesení Okresného súdu Bratislava I (vo veciach sp. zn.Rvp 18778/2013 a sp. zn. Rvp 20841/2013) podali sťažovateľky odvolanie, ktoré odôvodnilitým, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnomposúdení veci a takéto rozhodnutia navyše obmedzujú ich základné právo na súdnu ochranua právo na spravodlivé súdne konanie.
5. Napadnutými uzneseniami krajského súdu boli napadnuté uznesenia okresnýchsúdov potvrdené ako vecne správne.
6. Podľa názoru sťažovateliek napadnuté uznesenia okresných súdov a napadnutéuznesenia krajského súdu z ústavného hľadiska neobstoja, pretože sú v rozpore s § 141aods. 1 a 2 OSP, ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s uvedeným ustanovením,taktiež s § 4 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdnych poplatkoch“) a napokon aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.Výroky v napadnutých uzneseniach okresných súdov a v napadnutom uznesení krajskéhosúdu sú podľa sťažovateľky založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže okresnésúdy aj krajský súd na zistený skutkový stav aplikovali síce správnu právnu normu,ale ju nesprávne interpretovali.
7. Podľa sťažovateliek interpretácia § 141a ods. 1 OSP založená na premise, že súdje vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy,pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkovv celom rozsahu, je nesprávna.
8. Sťažovateľky v sťažnostiach okrem iného argumentujú tým, že «Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nie je totižto právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní..., je vylúčené, aby a) bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania; b) súd pre nesplnenie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania konanie zastavil. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ust. § 141a OSP.
Podľa ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá OSP cit.: „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil. Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastavil vtedy, ak:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil; a ani v prípade, že
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil. Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého súdneho konania aj v prípade rozhodovania súdu o návrhu odporcu podaného podľa ust. § 141a OSP. Bolo by totižto porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (v okolnosti daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou súčasťou.
Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 OSP len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 OSP a nie sankcionovať žalobcu zastavením konania. Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť...».
9. Sťažovateľky ďalej upozorňujú na to, že okresné súdy v bližšienekonkretizovaných konaniach, ako aj Okresný súd Dolný Kubín (v konaní vedenom podsp. zn. 4 C 53/2012) si túto jej argumentáciu osvojili v skutkovo a právne podobnýchkonaniach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci a kde sa rozhodovalo o totožných návrhochžalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. V týchto prípadoch alepodľa sťažovateliek bol návrh žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovykonania zamietnutý.
10. Sťažovateľky taktiež zdôrazňujú, že sú v konaní vecne oslobodené od súdnychpoplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenieod súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby boliposudzované z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam,kde zákon presne ustanoví, že navrhovateľ je oslobodený od súdneho poplatku v konaní,v ktorom sa domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom,je „bizarné“, aby mu zároveň ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konaniabez toho, aby takúto povinnosť mala aj žalovaná.
11. Sťažovateľky ďalej namietajú, že okresné súdy aj krajský súd ignorovali formálnupodmienku § 141a ods. 1 OSP, podľa ktorej možno rozhodovať o uložení povinnosti zložiťpreddavok len vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v§ 141a ods. 2 OSP, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanejnavrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovaných prípadoch jezjavné, že sťažovateľkami uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minimapre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 %uplatňovanej istiny.
12. Napokon sťažovateľky zdôrazňujú, že návrh žalovanej neobsahoval žiadneodôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Okresné súdy anikrajský súd sa účelnosťou a dôvodmi vôbec nezaoberali. Pritom je zrejmé, že zloženie takenormne vysokej sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívnenemôžu vzniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté takou vysokou sumou preddavku. Účelnávrhu je preto podľa sťažovateliek viac než zrejmý; ide o to, aby boli postavenédo bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignovali na uplatňovanie svojich legitímnych práva prestali žiadať od žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
13. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľky poukazujúna vec vedenú pod sp. zn. I. ÚS 112/2012, v rámci ktorej sťažovateľ namietal porušeniesvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým,že Okresný súd Poprad mu svojím uznesením uložil povinnosť zložiť preddavok na trovykonania v sume 792 850 eur. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 7. marca2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie, zároveň odložil vykonateľnosť napadnutéhouznesenia Okresného súdu Poprad a neskôr „nálezom zo dňa 6. júna 2012 sp. zn.: I. ÚS 112/2012-30 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... bolo porušené postupom a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938 z 9. januára 2012, t. j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania“.
14. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnostiach rozhodol nálezom,ktorým vysloví porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, akoaj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolunapadnutými uzneseniami okresných súdov a napadnutými uzneseniami krajského súdu,zruší napadnuté uznesenia okresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu a vecvráti okresným súdom na ďalšie konanie. Požadujú tiež priznanie finančnéhozadosťučinenia, ako aj úhradu trov konania.
II.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
16. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
17. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uzneseniaa z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateliek a všeobecných súdov, proti ktorým tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
K namietanému porušeniu ústavných práv postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
18. Sťažovateľky v petite sťažností navrhli, aby ústavný súd vyslovil porušenie ichústavných práv postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v bližšie nešpecifikovanýcha neoznačených konaniach.
19. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľky v petite sťažností neuviedli, v rámci ktoréhokonania vedeného Okresným súdom Veľký Krtíš malo dôjsť k porušeniu ich ústavných práv.
20. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosti tak v tejto časti neobsahujú zákonompredpísané náležitosti v zmysle § 20 ods. 1, ako aj § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnomsúde.
21. Na základe už uvedených záverov ústavný súd sťažnosti sťažovateliek v častinávrhu na vyslovenie porušenia ich ústavných práv postupom Okresného súdu Veľký Krtíšodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
K namietanému porušeniu ústavných práv napadnutými uzneseniami Okresného súdu Bratislava I a Okresného súdu Nitra
22. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto jeprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomocvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS20/02, III. ÚS 152/03).
24. Sťažovateľky sťažnosťami broja proti napadnutým uzneseniam okresných súdov.Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov boli sťažovateľky oprávnené podaťodvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomockrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateliek v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.
25. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv častiach smerujúcich proti napadnutým uzneseniam Okresného súdu Bratislava Ia Okresného súdu Nitra odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku svojej právomoci.
K namietanému porušeniu ústavných práv napadnutými uzneseniami krajského súdu
26. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiuodvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konaťpred súdom.
27. Z listín tvoriacich prílohu sťažnosti, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je zrejmé,že krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil ako vecne správne napadnuté uzneseniaokresných súdov, ktorými bolo konanie zastavené z dôvodu, že sťažovateľky nezložilipreddavok na trovy konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutýchuznesení okresného súdu a poukazujúc na znenie § 141a OSP, uviedol, že toto ustanovenieupravuje zákonné podmienky, za ktorých je súd povinný uložiť povinnosť (a nie možnosť)zložiť preddavok na trovy konania.
28. V konečnom dôsledku to podľa názoru sťažovateliek znamená, že všeobecné súdyodmietli poskytnúť ochranu ich základnému právu na súdnu ochranu. Aj samotnésťažovateľky v sťažnostiach proti napadnutým uzneseniam okresných súdov a napadnutýmuzneseniam krajského súdu uvádzajú, že účelom postupu uvedených súdov bolo dosiahnuť,aby sťažovateľky rezignovali na uplatňovanie svojich legitímnych práv, a aj týmim všeobecné súdy odňali možnosť konať pred súdom.
29. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne (napr. III. ÚS 342/2013) poukazuje nazáver, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnilúčastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadokdáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiupredchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenieo zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie jesprávny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí.
30. Ústavný súd taktiež poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť (napr.II. ÚS 433/2013, IV. ÚS 112/2013, IV. ÚS 167/2014), podľa ktorej na rozdiel od uzneseniao povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP proti uzneseniuo zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti potvrdzujúcemu rozhodnutiuodvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvoduvedený § 237 písm. f) OSP. V rámci dovolacieho konania by sťažovateľky mali možnosťuplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažností podaných ústavnémusúdu.
31. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciučinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t.j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súdmôže uplatniť svoju právomoc v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy až vtedy,ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochranysvojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastníkkonania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovidostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nieje oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ moholdomôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskymsúdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
32. Sťažovateľky však v danej veci v sťažnosti neuvádzajú, či dovolanie v tejto vecipodali, pričom nič neindikuje, že by uvedený právny prostriedok nápravy sťažovateľkyvyužili. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľky nevyčerpalimimoriadny opravný prostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich práv účinne poskytovala na ktorého použitie boli oprávnené v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladáneprípustnosť ich sťažností. Sťažovateľky ani len netvrdili (a tým menej preukazovali),že dovolanie nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zo strany ústavného súdupreto neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
33. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateliek pri ich predbežnomprerokovaní v časti namietaného porušenia ich ústavných práv napadnutými uzneseniamikrajského súdu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietolako neprípustné.
34. Nad rámec uvedeného považoval ústavný súd za potrebné vyjadriť sa k námietkenekonzistentnosti jeho rozhodovacej činnosti v obdobných či rovnakých prípadoch, pričompodľa sťažovateliek s prihliadnutím na nález sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 saústavný súd v podobnej veci iného sťažovateľa sťažnosťou meritórne zaoberal, sťažnosť prijalna ďalšie konanie, odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia, a dokonca konštatovalporušenie základných práv sťažovateľa. V súvislosti s uvedeným ústavný súd síce dáva zapravdu sťažovateľkám, že v obdobnej právnej veci nálezom sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6.júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa ústavy a dohovoru, ku ktorým malo dôjsťuznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938 z 9. januára 2012, ktorým bolaúčastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveňdodáva, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo o ojedinelý(menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazujú ajďalšie uznesenia toho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobných veciach (nie vo vecisťažovateliek, pozn.), napr. uzneseniami sp. zn. I. ÚS 440/2012 z 3. októbra 2012, sp. zn.I. ÚS 182/2013 z 27. marca 2013 a sp. zn. I. ÚS 78/2014 z 5. marca 2014 (teda po vydanínálezu sp. zn. I. ÚS 112/2012) sťažnosť meritórne neposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde (rovnako napr. II. ÚS 396/2013, II. ÚS 141/2013,III. ÚS 42/2013, III. ÚS 478/2013, IV. ÚS 110/2013).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2015