znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 284/07-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 182/2007 z 27. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. novembra 2007   doručené   podanie   Ing.   J.   M.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   domáhať sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 182/2007 z 27.   septembra   2007 označené ako „Návrh   na   prijatie   podnetu“. Po   posúdení   obsahu podania ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že „s mojimi námietkami nevysporiadal, ani ich   nevyvrátil,   ani   nespochybnil,   ale   uvedené   pohľadávky   považoval   za   platné,   keď v skutočnosti uvedené pohľadávky podľa citovaných platných ustanovení zákona nemožno vymáhať.

Ak zákonodarca v uvedenom prípade ustanoví § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Právo vymáhať vyrúbenú pokutu premlčí po 5. rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia. Ak sa ja ako dlžník dovolám premlčania, zaniká veriteľov nárok na uplatnenie pohľadávky. Päťročná lehota je v danom prípade lehotou prekluzívnou a teda po jej uplynutí dochádza k zániku práva. (...)

NS SR Bratislava svojim rozhodnutím č. k. 2 Obo 182/2007 porušil moje základné právo vyplývajúce z Ústavy SR v tom, že v konaní nerešpektoval platné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 219/1999 Z. z. Ani NS SR nemôže porušiť čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Ďalej NS SR porušil moje základné právo na súdnu ochranu, keď ako subjekt nemám možnosť na ochranu svojich práv použiť iný právny postup, podľa nášho právneho poriadku proti rozhodnutiu NS SR v konkurze sa nemožno odvolať, podať dovolanie, ani mimoriadne dovolanie. NS SR tým porušil moje ústavné právo na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Týmto   postupom   bolo   porušené   moje   ústavné   právo   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„NS SR Bratislava svojím rozhodnutím č. k. 2 Obo 182/2007 porušil ústavné právo navrhovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 182/2007 z 27. septembra 2007.   Z rozhodnutia   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   najvyšší   súd   sa   nevysporiadal so sťažovateľovými   námietkami,   ani   ich   nevyvrátil   a   ani   nespochybnil;   uvedené pohľadávky   považoval   za   platné.   Namietal   ďalej,   že   najvyšší   súd   nerešpektoval   zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Všetky tieto skutočnosti podľa sťažovateľa   signalizujú,   že   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na   súdnu   ochranu,   keď najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   2   Obo   182/2007   potvrdil   rozhodnutie   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 1 K 257/04-210 zo 7. augusta 2007.

Najvyšší súd v odôvodnení uviedol: „Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 1 K 257/04-210 zo dňa 7. augusta 2007 vyhlásil   konkurz   na   majetok   dlžníka:   Ing.   J.   M.,   D.   Za   správcu   konkurznej   podstaty ustanovil: JUDr. P. S., T., zároveň súd vyzval veriteľov na prihlásenie všetkých nárokov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 31. 12. 2004 sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu, že tento si neplní svoje splatné záväzky a má viac veriteľov, medzi inými i S., pob. T.. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, preto uznesením spis. zn. 1 K 257/04 zo dňa 13. februára 2007 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.   Voči   uzneseniu   o   vyhlásení   konkurzu   podal   odvolanie   dlžník,   ktoré   doložil rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne   zo   dňa   28.   februára   2007,   ktorými   boli   zrušené rozhodnutia   tvoriace   doklad   o   preukázaní   pohľadávok   tohto   veriteľa.   Odvolací   súd   na základe uvedených skutočností zrušil uznesením spis. zn. 4 Obo 65/2007 zo dňa 27. 04. 2007   napadnuté   rozhodnutie   o   vyhlásení   konkurzu   z   dôvodu,   že   odpadla   podmienka existencie viacerých veriteľov úpadcu.

V   lehote   po   vyhlásení   konkurzu   a   podaní   odvolania   boli   súdu   prvého   stupňa doručené okrem navrhovateľa (právoplatné rozhodnutia) aj ďalšie prihlášky veriteľov, a to: S.,   a.   s.;   M.   T.;   S.,   pobočka T.;   Ú.,   T.;   Ing.   K.   M.,   T.; K.   B.;   M.   Väčšina uvedených pohľadávok   bola   preukázaná   a   doložená   právoplatnými   rozhodnutiami.   Dlžník   je vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. 175, 809, 163 v k. ú. Dolné Dubové a na LV č. 54, 226, 376, 379, 382, 385, 752 v k. ú. R.. Vo vlastníctve dlžníka sa nachádzajú motorové vozidlá - aktuálne traktor Zetor. Podľa informácie dlžníka je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 366 a pohľadávky vo výške 2 247 955 Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nakoľko má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti splniť svoje záväzky.   Súčasne bola splnená i podmienka existencie majetku dlžníka postačujúceho aspoň na úhradu trov konania, preto súd vyhlásil na majetok dlžníka v súlade s ust. § 13 ods. 1 zák. č. 328/2001 Z. z., o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov konkurz a súčasne ustanovil správcu konkurznej podstaty.

Dlžník podal proti vydanému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,   aby   odvolací   súd   napadnuté   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   zrušil.   Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nemá   viac   veriteľov.   Poukázal   na   skutočnosť,   že   rozhodnutia   veriteľa   –   S.   č.   700- 4045017804-GC04/2004 a 700-4045017904-GC04/04-6 obidve zo dňa 15. júna 2007, boli rozhodnutím   zo   dňa   28.   02.   2007   zrušené   S.   -   ústredím   ako   odvolacím   orgánom. K pohľadávke S., a. s. doloženej rozsudkom Okresného súdu Trnava spis. zn. 9 Cb 7/2004 uviedol,   že   bolo   voči   uvedenému   rozsudku   podané   odvolanie,   odvolacie   konanie   bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a vo veci podal návrh na obnovu konania. Pohľadávka T. je predmetom súdneho konania. Pohľadávka Ú. vo výške 2 772 000 Sk je sporná, vzhľadom na plynutie času je nevymáhateľná - je predmetom exekučného konania na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 7 Er 8/04. Podrobne opísal prečo je potrebné exekučné konanie zastaviť. Ďalej k pohľadávke Justičnej pokladnice uviedol, že uznesenia, ktorými boli nariadené exekúcie boli zrušené, alebo bola vznesená námietka premlčania, preto Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica nie je veriteľom odvolateľa. Poukázal na skutočnosť, že M. nie je veriteľom dlžníka, ale Š. v B., avšak v súdnom konaní spis. zn. 16 Cb 19/99 bolo preukázané, že došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny. V zmysle ust. § 47 ods. 7 zák. č. 303/1995 Z. z. odvod a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť   do   5   rokov   odo   dňa   preukázateľného   porušenia   rozpočtovej   disciplíny.   Odvod a penále nemožno vymáhať po uplynutí 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny.   V danom prípade, ak odvod a penále nevymohli do 31. 12. 2006 od 01. 01. 2007 nie je možno odvod a penále vymáhať.

Zároveň v odvolaní dlžník tvrdil, že jeho majetok nepostačuje na trovy konkurzného konania, nakoľko medzičasom v dôsledku súdnych rozhodnutí, Krajského súdu v Trnave spis.   zn.   19   Cb   192/2000   a   Najvyššieho   súdu   SR   spis.   zn.   6   Obo   256/2004   a   1   Obo 116/2006, zanikla jeho pohľadávka voči V., a. s., B. vo výške 2 247 955 Sk. Ďalej uviedol, že i nárok navrhovateľa voči jeho osobe vo výške 352 578 Sk je nesprávny, nakoľko došlo k zániku práva - nedoplatky sú premlčané v zmysle ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Právo vymáhať vyrubenú pokutu sa premlčalo po 5 rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia, preto daňový úrad nie je veriteľom dlžníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal podľa ust. § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.

Podľa ust. § 70e ods. 4 zák. č. 328/2001 Z. z., o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného od 15. 12. 2005, v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na návrh   veriteľa   pred   účinnosťou   tohto   zákona   a   v   ktorom   nebolo   vydané   uznesenie o vyhlásení konkurzu, súd vydá uznesenie o vyhlásení konkurzu, len ak sa v ňom preukáže pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi a pohľadávka aspoň jedného ďalšieho dlžníkovho veriteľa, ktorý bol označený v návrhu na vyhlásenie konkurzu, do 40 dní od účinnosti tohto zákona; k preukázaniu pohľadávky súd veriteľa nevyzýva.

Podľa ust. § 70e ods. 5 zák. č. 328/2001 Z. z., ak navrhovateľ v konkurznom konaní podľa   odseku   4   v   lehote   podľa   odseku   4   nepreukáže   svoju   pohľadávku   voči   dlžníkovi a pohľadávku aspoň jedného ďalšieho dlžníkovho veriteľa, ktorého označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd konkurzné konanie uznesením bez zbytočného odkladu zastaví. Podľa ust. § 70e ods. 6 zák. č. 328/2001 Z. z., pohľadávka veriteľa na účely odsekov 4 a 5 sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   po   preskúmaní   obsahu   spisu,   napadnutého uznesenia i odvolania dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal svoju pohľadávku voči dlžníkovi ako aj pohľadávku ním označeného ďalšieho veriteľa – S., a. s., B., právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 23. marca 2005, spis. zn. 9 Cb 7/2004.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.“.

Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa vysporiadal so   skutočnosťami   namietanými   sťažovateľom.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ nesúhlasí/nestotožňuje   sa   s právnym   názorom   najvyššieho   súdu,   nesignalizuje porušenie ním namietaného základného práva. Rozhodnutie najvyššieho súdu nie je podľa názoru ústavného   súdu   ani   svojvoľné   ani   arbitrárne,   a preto   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože dôvod odmietnutia sťažnosti je takým nedostatkom konania, ktorý nemožno odstrániť   ani   na   základe   výzvy   sťažovateľovi   na   doplnenie   podania,   ústavný   súd sťažovateľa   nevyzýval   na   ustanovenie   si   právneho   zástupcu   a doplnenie   sťažnosti o chýbajúce náležitosti.

Rovnako bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007