znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 282/07-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť D. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 254/1993 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. H. o d m i e t a   pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2007 doručená sťažnosť D. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. D., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 254/1993.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Obvodný súd Bratislava 1 č. k. 3 T 149/92 zo dňa 30. 4. 1993 ma uznal vinným zo spáchania trestného činu opilstva podľa § 201 písm.   d.   Tr.   zákona a trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 aliena druhá Tr. zákona. Zároveň podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodená organizácia D. B. s nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občiansko právne konanie.

Poškodený sa návrhom zo dňa 15. 6. 1993 obrátil na Okresný súd Bratislava III o zaplatenie náhrady škody vo výške 194.052,- Sk s prísl. (...)

O podaní návrhu so nevedel a nebol som vyzvaný, aby som náhradu škody zaplatil a vlastne v tomto štádiu konania ešte nebolo zrejmé akú výšku škody mám zaplatiť. Súd ihneď na prvom pojednávaní nariadil znalecké dokazovanie (dátum si už nepamätám) za účelom zistenia výšky škody.

Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III bol znalecký posudok znalca J. K. č. 18/2001 vypracovaný v roku 2001 kde stanovil ku dňu 25. 10. 1991 skutočnú škodu na vozidle LIAZ na 154.100,- Sk.

Na pojednávaní dňa 5. 10. 2007 som sa dozvedel, že som bol predvolaný už v mesiaci september 2007, o čom som nemal vedomosť a preto sa dostavil na pojednávania dňa 5. 10. 2007,   na   ktorom   bol   vynesený   rozsudok   tohto   znenia:   Odporca   je   povinný   zaplatiť navrhovateľovi sumu 154.100,- Sk s 3 % ročným úrokom z omeškania od 10. 6. 1993 do zaplatenia, všetko do 3 dní.

Súd návrh vo zvyšnej časti 39.952,- Sk zamietol. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6.880,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť odporca do 3 dní.

Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 0 Sk do 3 dní. (...) Ak by súd vo veci riadne konal nemuselo dôjsť k prieťahom v konaní cca. 14 rokov. Za ten čas neúmerne narástli úroky nie mojou vinou, ale nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III.

Sťažnosť na prieťahy v konaní som zaslal aj Okresnému súdu Bratislava III.“

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo   D.   H.,   B.   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 6 C 254/1993-143 porušené bolo.

2. D. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk, ktoré je povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť trovy konania v sume 6.296 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia advokátovi, JUDr. P. D., B.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

V   súlade   s doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   domáhať   sa   ochrany   svojich základných práv v súvislosti s vyslovením porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   možno   vtedy,   ak   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa už   rozhodol,   t.   j.   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   už   nedochádzalo,   a preto ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007