znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 281/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   apríla   2015v senáte zloženom z   predsedu   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a   zo   sudcov   LajosaMészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiLawyer Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. ĽubicouPavelkovou Chabadovou, Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   domáhať   sa   zákonomustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíšv konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   8   Ro   108/2013,   sp.   zn.   8   Ro   202/2013,   sp.   zn.8 Ro 289/2013, sp. zn. 9 Ro 95/2013, sp. zn. 8 Ro 252/2013, sp. zn. 8 Ro 262/2013, sp. zn.1 Ro 102/2013 a sp. zn. 8 Ro 261/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva domáhať sa zákonomustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených podsp. zn. 8 Ro 108/2013, sp. zn. 8 Ro 202/2013, sp. zn. 8 Ro 289/2013, sp. zn. 9 Ro 95/2013,sp. zn. 8 Ro 252/2013, sp. zn. 8 Ro 262/2013, sp. zn. 1 Ro 102/2013 a sp. zn. 8 Ro 261/2013(spolu ďalej len „napadnuté konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31.3.2006 a 24.7.2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku... uvedené podanie sťažovateľ   urobil   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš   listom,   ktorým   sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci elektronické   dokumenty   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   keďže   súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou   formou,   prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa osobitných   predpisov“.   Na   tento   list   reagoval   sťažovateľ   listom,   v   ktorom   uvádza,   že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku.   Ako   už   zo samotného   názvu   (a   aj   obsahu)   tohto   listu   nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie   urobené   elektronickými   prostriedkami   (t.   j.   na   DVD   nosiči)   je   podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ   v ďalšom   konštatoval,   že   podanie   bolo   urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31.03.2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na   prijímanie   takých   podaní.   Sťažovateľ   ďalej   zdôraznil,   že   Občiansky   súdny   poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné   podanie   malo   byť   pred   ostatnými   spôsobmi   uprednostňované,   resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade   so   zákonom,   a   to   elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným elektronickým   podpisom,   pričom   splnil   všetky   naňho   kladené   požiadavky,   ktoré   súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté. Týmto   postupom   bolo   porušené   sťažovateľovo   právo   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nálezústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickouformou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal konaťvo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formoua podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanoveníObčianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   v   relevantnej   časti   odôvodnenia   nálezuz 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základnéhopráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3písm. d)   zákona   o   ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením   označených   právsťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podaniaz 24. júla   2006   opätovne   konal   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdnehoporiadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberaťpodaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobenýzákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanúzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniťprípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľkyzaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzaťz toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:«Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   V   súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31.3.2006 a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 31. marca 2006 a z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku2013.

Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietolz dôvodu ich neprípustnosti.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmtonálezom:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).

3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.200,- Eur   (slovom: tritisícdvesto   eur /400,-Eur   za   každé jednotlivé   porušenie ústavného práva/), ktoré je Okresný súd Veľký Krtíš povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu...“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľačl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súduv napadnutých konaniach spočívajúcim v zastavení napadnutých konaní pre nezaplateniesúdneho poplatku.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu okresného súdu v napadnutých konaniach odvolanie, o ktorom boloprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z príloh sťažnosti vyplýva, že krajský súd tovo všetkých napadnutých konaniach aj urobil a na základe sťažovateľkou podaných odvolaníuznesenia   okresného   súdu   o   zastavení   konania   ako   vecne   správne   potvrdil.   Právomockrajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nejuplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015