znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 281/09-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   S.,   L.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 251/05, postupom Okresného súdu Lučenec v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   82/06   a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 157/02 a sp. zn. 15 C 4/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009 doručená   sťažnosť   Ing.   P.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 251/05, postupom Okresného súdu Lučenec v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   82/06   a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 157/02 a sp. zn. 15 C 4/07 (spolu ďalej len „okresné súdy“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v označených konaniach okresných súdov má sťažovateľ postavenie   účastníka   konania,   či   už   s   aktívnou   alebo   pasívnou   legitimáciou,   pričom   v prípade všetkých štyroch napadnutých konaní je sťažovateľ nespokojný s ich priebehom alebo s ich výsledkom. Podľa tvrdení sťažovateľa okresné súdy postupom v už označených konaniach porušili jeho základné práva na „spravodlivé prerokovanie veci v primeranej lehote“.

Podanou sťažnosťou sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie zrušil rozhodnutia okresných súdov v napádaných konaniach.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K   namietanému   postupu   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 251/05

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že v konaní vedenom Okresným súdom   Spišská   Nová   Ves   pod   sp.   zn.   7   C   251/05   sa   sťažovateľ   žalobou   podanou 28. decembra   2005   domáhal   „odstránenia   drobnej   stavby“,   ktorou   mu   mal   žalovaný znemožniť   prístup   k   jeho   nehnuteľnostiam.   Následne   uznesením   z   11.   januára   2006 Okresný súd Spišská Nová Ves uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky žaloby, a to, aby v žalobnom petite presne vyčíslil sumu ním požadovaného finančného odškodnenia, čo bolo nevyhnutné aj pre účely vyrubenia súdneho poplatku. Sťažovateľ reagoval na túto výzvu 8. februára 2006. Dňa 13. februára 2006 ho Okresný súd Spišská Nová Ves vyzval, aby   zaplatil   súdny   poplatok   za   žalobu,   ktorý   sťažovateľ   zaplatil   10.   marca   2006.   Dňa 13. marca   2006   mu   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   dovyrubil   súdny   poplatok   ešte o 1 000 Sk, proti čomu podal sťažovateľ námietku 23. marca 2006.

Dňa 6. júla 2006 sťažovateľ zobral sčasti späť žalobu, v súvislosti s požadovaným finančným odškodnením, pričom v tejto časti Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 21. júla 2006 čiastočne konanie zastavil a 17. augusta 2006 nariadil pojednávanie na 30. august 2006. Keďže predvolanie na toto pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené až 2. septembra   2006,   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   na   pojednávaní   v   neprítomnosti sťažovateľa vypočul iba žalovaného a pojednávanie odročil na 20. september 2006. Súčasne po pojednávaní 30. augusta 2006 Okresný súd Spišská Nová Ves vyzval Obecný úrad vo Vyšných   Repašoch   (ďalej   len   „obecný   úrad“),   aby   sa   vyjadril   k   oprávnenosti   spornej „drobnej stavby“. Obecný úrad na túto výzvu reagoval 18. septembra 2006.

Po   vypočutí   účastníkov   konania   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   pojednávanie konané   20.   septembra   2006   odročil   na   neurčito   z   dôvodu   oznámenia   adries   svedkov, ktorých sťažovateľ žiadal v konaní vypočuť. Sťažovateľ oznámil adresu svedkyne a obecný úrad sa vyjadril k sporu 4. októbra 2006. Dňa 20. októbra 2006 Okresný súd Spišská Nová Ves nariadil pojednávanie na 6. november 2006 a súčasne vyzval príslušný katastrálny úrad na zaslanie listinných dôkazov. Sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť (aj neúčasť svedkyne – hoci tá sa napokon pojednávania zúčastnila, pozn.) na pojednávaní 6. novembra 2006 z dôvodu nedostatku času na prípravu, a to podaním doručeným 3. novembra 2006. Pojednávanie konané 6. novembra 2006, keď boli Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručené aj listiny vyžiadané od katastrálneho úradu, bolo po vypočutí žalovaného a svedkyne   odročené   na   4.   december   2006   z   dôvodu   ďalšieho   dokazovania.   Podaním doručeným   Okresnému   súdu   Spišská   Nová   Ves   4.   decembra   2006   sťažovateľ   namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, a preto bolo pojednávanie nariadené na tento deň odročené na neurčito až do rozhodnutia o námietke zaujatosti, súčasne Okresný súd Spišská Nová Ves vyzval sťažovateľa, aby oznámil, kedy   sa   dozvedel   o   dôvode,   pre ktorý   žiadal vylúčiť zákonnú sudkyňu. Na túto výzvu sťažovateľ reagoval 12. februára 2007 a 9. marca 2007 mu Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením uložil, aby zaplatil súdny poplatok za námietku zaujatosti. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal 2. apríla 2007. Spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa 22.   mája   2007.   Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   2   Co   184/07   z   30.   mája   2007   zmenil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. marca 2007 tak, že sťažovateľ nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti z dôvodu, že podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti.

Následne   4.   júla   2007   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   nariadil   pojednávanie   na 3. september 2007 a medzičasom uznesením zo 6. júla 2007 pripustil zmenu žalobného petitu, ktorý sťažovateľ upresnil ústne do zápisnice ešte na pojednávaní 20. septembra 2006. Na   pojednávaní   konanom   3.   septembra   2007   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves v neprítomnosti   sťažovateľa,   ktorý   mal predvolanie riadne   vykázané,   vyhlásil   rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Dňa 1. októbra 2007 predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves predĺžil zákonnej sudkyni lehotu na písomné vyhotovenie rozsudku, ktorý bol sťažovateľovi doručený   15.   novembra   2007.   Sťažovateľ   sa   proti   nemu   odvolal   3.   decembra   2007. Následne   6.   decembra   2007   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   vyzval   sťažovateľa,   aby oznámil, či súhlasí s prerokovaním odvolania bez nariadenia pojednávania, súčasne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa, a napokon sťažovateľovi uznesením uložil, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie. Dňa 19. decembra 2007 sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadril žalovaný a 31. decembra 2007 sa sťažovateľ domáhal „odpustenia súdnych poplatkov“.

Uznesením   zo   7.   januára   2008   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych   poplatkov, proti čomu sa sťažovateľ 23. januára 2008   odvolal.   Následne   30.   januára   2008   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   ktorý rozsudkom sp. zn. 6 Co 31/08 zo 16. decembra 2008 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ako aj uznesenie o vyrúbení súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku a tiež uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku. Spis bol vrátený Okresnému súdu Spišská   Nová   Ves   27.   januára   2009   a   18.   februára   2009   bol   rozsudok   krajského   súdu doručený sťažovateľovi.

Ústavný súd už vyslovil, že zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta   taký   postup   orgánu   verejnej   moci,   ktorým   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie   ktorého   sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z uvedeného prehľadu procesného postupu vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves vyhlásil vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 251/05 meritórne rozhodnutie 3. septembra 2007,   pričom   sťažnosť   sťažovateľa   z   15.   apríla   2009   bola   ústavnému   súdu   doručená 20. apríla 2009 (na poštovú prepravu podaná 15. apríla 2009), t. j. sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v dotknutom konaní postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves bola podaná ústavnému súdu až v čase, keď Okresný súd Spišská Nová Ves už nemohol ovplyvniť priebeh   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   právo   sťažovateľa,   pretože   vyhlásením rozsudku   vo   veci   samej   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy   už   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   v   tomto   štádiu   nemohol   vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná   úloha   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty sťažovateľa skončila už vyhlásením rozhodnutia vo veci samej (rozsudku) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   v   časti   namietaných prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 251/05 postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Okrem tohto ústavný súd podotýka, že aj keby sťažovateľ počítal lehotu na podanie sťažnosti od 18. februára 2009, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu sp. zn. 7 C 251/05 z 3. septembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 31/08 zo 16. decembra 2008, bolo by potrebné jeho sťažnosť tiež odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pretože z uvedeného prehľadu procesných úkonov Okresného súdu Spišská Nová Ves v skúmanom konaní ústavný súd nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočný či neodôvodnený prieťah v zmysle požiadavky čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves vedenom pod sp. zn. 7 C 251/05, ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí, pretože v zmysle požiadavky § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľ sťažnosť v tejto časti vôbec neodôvodnil žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami a označený článok ústavy napáda zrejme iba z dôvodu jeho nespokojnosti s meritórnym rozhodnutím v danej veci.

2. K namietanému postupu Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 82/06 a k namietanému postupu Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 157/02 a sp. zn. 15 C 4/07

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,   III.   ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovateľ   sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napáda   postup   Okresného   súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 82/06, ako aj postup Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 157/02 a sp. zn. 15 C 4/07.

Podľa zistenia ústavného súdu konanie Okresného súdu Lučenec vedené pod sp. zn. 5 C 82/06 bolo právoplatne skončené 27. decembra 2006.

Podľa zistenia ústavného súdu konanie Okresného súdu Bratislava V vedené pod sp. zn. 14 C 157/02 bolo právoplatne skončené 31. decembra 2004 a z vyžiadaného súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 15 C 4/07 ústavný súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V v tejto veci z 13. septembra 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 55/08, 9 Co 58/08 z 22. mája 2008 nadobudol právoplatnosť 26. júna 2008, pričom po tomto dátume sa Okresný súd Bratislava V zaoberal už len poplatkovou povinnosťou   sťažovateľa   (súdny   poplatok   za   odvolanie   a   za   odpor   proti   platobnému rozkazu).

Z   uvedených   zistení   vyplýva,   že   od   27.   decembra   2006,   keď   bolo   právoplatne skončené   konanie   Okresného   súdu   Lučenec   vedené   pod   sp.   zn.   5   C   82/06,   ako   aj   od 31. decembra 2004, keď bolo právoplatne skončené konanie Okresného súdu Bratislava V vedené pod sp. zn. 14 C 157/02, a napokon aj od 26. júna 2008, keď bolo právoplatne skončené   aj   konanie   Okresného   súdu   Bratislava   V   vedené   pod   sp.   zn.   15   C   4/07,   do 15. apríla   2009,   keď   bola   sťažnosť   sťažovateľa   adresovaná   ústavnému   súdu   podaná   na poštovú   prepravu   (ústavnému   súdu   doručená   20.   apríla   2009),   nepochybne   uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní aj v tejto časti odmietol, a to ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení napadnutých rozhodnutí a priznaní trov konania je podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), bolo bez právneho významu rozhodovať o požiadavke sťažovateľa zrušiť   rozhodnutia   okresných   súdov   v označených   konaniach   a   tiež o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009