znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 28/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 173/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   aj „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 173/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ okresnému súdu podal žalobu 31. júla 2007.   Okresný   súd   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nerozhodol,   v dôsledku   čoho v konaní vznikli zbytočné prieťahy bez jeho zavinenia, preto žiada, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach, v konaní 16 C/173/2007.

Okresný súd Bratislava II je povinný konať bez ďalších zbytočných prieťahov a je povinný   zabezpečiť   všetky   dôkazy   za   účelom   spravodlivého   súdneho   konania   v konaní 16 C/173/2007.

Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. sumu 1,000.000,- Sk za sústavné porušovanie jeho základných práv v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR. Okresný súd zaplatí trovy advokátovi v konaní.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „... OS BA II však už pravidelne nemá záujem o spravodlivé   súdne   konanie,   ale   doslova   híri   mafiánskym   vyčíňaním...“. V   dôvodoch sťažnosti ďalej uvádza: „... Okresný súd má elementárne problémy s výkonom súdnictva. Komando sudcov doslova kypí vlastnosťami ako je brutálne porušovanie práv, nadržiavanie korupčníkovi,   odmietanie   základných   prvkov   spravodlivosti   a   hírenie   bezduchým rozhodovaním, prekrucovaním skutkového stavu... t. j. ide o kriminálny výkon súdnictva v Slovenskej republike.“

Podanie sťažovateľa, ako je už uvedené, obsahovalo urážlivé výroky na adresu súdu, na sudcovský stav, bolo dehonestujúce a obsahovalo neopodstatnené obvinenia s náznakom kriminálnej činnosti súdu.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá   ako   neprijateľná   podľa   čl.   35   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák   v. Česká   republika,   No.   67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť takýto návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojich podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža všeobecný súd, resp. jeho   sudcov,   a to   v rozpore   s princípmi   zachovávania   elementárnej   úcty   k sudcom všeobecných súdov.

Správanie sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, a z toho dôvodu   bolo   už   bezpredmetné   rozhodovať   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009