znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 28/08-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti Ing. V. V., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 30   C   46/01   v čase   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   V.   V.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 v čase   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. IV. ÚS   206/05-23 z 11. októbra 2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. V. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Ing.   V.   V. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9 663   Sk (slovom   deväťtisícšesťstošesťdesiattri   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne JUDr.   Ľ.   B.,   Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 28/08-15 z 24. januára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   Ing.   V.   V.,   Ž.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01, v čase   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. IV. ÚS   206/05-23 z 11. októbra 2005.

Predmetná   vec od 1.   januára 2008   prešla   v rámci   reoptimalizácie   súdnej   sústavy z okresného súdu na Okresný súd Pezinok ako nadobúdajúcemu súdu a Okresným súdom Pezinok je vedená pod sp. zn. 5 C 917/08.

Zo   sťažnosti   a   z jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 30 C 46/01 sa žalobou podanou okresnému súdu 22. marca 2001 sťažovateľ domáha proti   žalovanému   zaplatenia   sumy   404 400 Sk   s prísl.   z   titulu   vrátenia   bezdôvodného obohatenia.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   aj   napriek   vydaniu   nálezu   ústavného   súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005, ktorým ústavný súd už raz konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01, ako aj napriek sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní adresovanej sťažovateľom predsedovi okresného súdu (na ktorú   dosiaľ   nedostal   odpoveď),   okresný   súd   naďalej   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Okresný súd Bratislava III nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý mu v predmetnej   veci   prikázal   konať   bez   zbytočného   odkladu,   opakovane   vo   veci   nekoná a pretrvávajú zbytočné ničím neodôvodnené prieťahy. (...)

Hoci   súdu   nebránili   žiadne   prekážky   vo   veci   konať,   navrhovateľ   poskytol   súdu riadnu súčinnosť a nejedná sa ani o právne a skutkovo zložitú vec, na súde prvého stupňa pretrvávajú neustále zbytočné prieťahy v konaní a medzi jednotlivými úkonmi súdu uplynie bezdôvodne niekoľko mesiacov.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 porušil základné právo Ing. V. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jeho   právo   na   prerokovanie   veci   súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   C 46/01   sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Ing. V. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od rozhodnutia Ústavného súdu SR.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   zaplatiť   Ing.   V.   V.   na   účet   právneho zástupcu JUDr. Ľ. B. (...) trovy právneho zastúpenia v sume 18.300,- Sk do jedného mesiaca od rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   sudkyňa   poverená   jeho   riadením   listom   sp.   zn.   Spr. 3126/08 z 20. marca 2008, zákonný sudca v predmetnej veci listom z 29. februára 2008 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam listom zo 4. apríla 2008.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Dňa 01. 01. 2008 predmetná vec prešla v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy z Okresného súdu Bratislava III ako odovzdávajúceho súdu na Okresný súd Pezinok ako nadobúdajúci súd.

Toho   času   právna   vec   sťažovateľa   je   vedená   na   Okresnom   súde   v   Pezinku   pod sp. zn. 5   C   917/2008   a   nachádza   sa   u   zákonného   sudcu,   ktorému   bola   vec   pridelená náhodným výberom.

Záverom súčasne vo väzbe na judikatúru ústavného súdu, najmä (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05,   I.   ÚS 19/00,   I.   ÚS   39/00)   poukazujem na   skutočnosť,   že dĺžka konania vo   veci sťažovateľa pred Okresným súdom v Pezinku (2 mesiace 20 dní) vylučuje, aby toto konanie zakladalo   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Po tom, ako som sa stal v tejto veci od 1. 7. 2005 opäť zákonným sudcom, som úpravou zo dňa 7. 11. 2005 nariadil pojednávanie na termín 8. 12. 2005 rešpektujúc, tak príkaz Ústavného súdu SR v jeho náleze sp. zn. IV.ÚS 206/05-23 zo dňa 11. októbra 2005, potom ako tento konštatoval porušenie práva navrhovateľa Ing. V. na prerokovanie tejto veci bez zbytočných prieťahov.

Na   pojednávaní   dňa   8. 12. 2005   bol   prednesený   návrh   a   vykonané   dokazovanie oboznámením listinných dôkazov s tým, že účastníci navrhli ďalšie dôkazy, ktoré následne súd zabezpečoval. Uvedené pojednávanie bolo odročené na termín 16. 2. 2006, na ktorom súd po zabezpečení listinných dôkazov vypočul účastníkov, svedkov a z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania, keďže išlo o vec náročnú z hľadiska zisťovania skutkového stavu, odročil na termín 4. 5. 2006, na ktorom pojednávaní vypočul svedkyňu a toto pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania.

Úpravou,   po   skončení   pojednávania   dňa   4. 5. 2006,   bol   spis   v zmysle   poverenia predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie konceptu uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a výber znalca zo zoznamu.

V   uvedenom   období   som   naďalej   pracoval   v   súdnom   oddelení   s   viac   ako   500 nevybavenými vecami, z toho 204 reštančných, a to aj napriek tomu, že som za rok 2006 skončil 314 vecí, z toho viac ako 2/3 reštančných.

Uvedená nepriaznivá situácia, z hľadiska preťaženosti tak OS Bratislava III, ako aj súdneho   oddelenia,   ktoré   som   vybavoval   v   uvedenom   období,   spolu   spôsobili neodsledovanie splnenia pokynu daného vyššiemu súdnemu úradníkovi dňa 4. 5. 2006. Následne   od   1. 6. 2007   som   bol   opätovne   dočasne,   a   od   1. 11. 2007   natrvalo pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam okresného súdu a zákonného sudcu uviedla:

„(...) oznamujem, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu a s prejednaním veci aj bez ústneho pojednávania.

Pokiaľ sa jedná o dôvody a príčiny prieťahov v súdnom konaní, uvedené v stanovisku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. 03. 2008, nie je možné akceptovať námietku, že dĺžka konania   pred   Okresným   súdom   v   Pezinku   je   2   mesiace   20   dní,   čo   a   priori   vylučuje porušenie základného práva sťažovateľa. Z pohľadu sťažovateľa je irelevantné, ktorý súd prieťahy spôsobil. Rozhodujúce je to,   že sa jedná o jedno a to isté súdne konanie,   na základe žaloby zo dňa 23. 03. 2001, a už viac ako sedem rokov pretrváva stav jeho právnej neistoty   v   predmetnej   veci   bez   jej   meritórneho   rozhodnutia,   čo   i   len   v   prvostupňovom konaní.   Sťažovateľ   v   opakovanej   sťažnosti   poukazoval   na   to,   že   od   posledného pojednávania dňa 4. 5. 2006 sa vo veci doteraz vôbec nekonalo.

Rovnako nemožno akceptovať dôvody prieťahov uvedené vo vyjadrení zákonného sudcu   v liste   zo   dňa   29. 2. 2008.   Jedná   o   dôvody   technické   a   organizačné,   ktoré   však nemôžu   byť   na   ťarchu   účastníkov   konania.   Uvedené   dôvody   sú   z   hľadiska   porušenia základných   ľudských   práv   a   slobôd   právne   irelevantné   a   Ústavný   súd   SR   by   pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa nemal na ne prihliadať.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 C 46/01 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005:

- 4. november 2005 – okresný súd nariadil pojednávania na 8. december 2005,

- 8. december 2005 – po vypočutí právnych zástupcov obidvoch sporových strán okresný súd odročil pojednávanie na 16. február 2006 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania vypočutím svedkov a predloženia listinných dôkazov,

- 12. december 2005 – okresný súd dopytom na spoločnosť O., s. r. o., zisťoval adresy svedkov navrhovaných oboma sporovými stranami,

- 22. december 2005 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu adresu svedka, ktorého žiadal vypočuť, a predložil ďalšie dôkazy,

- 16. január 2006 – okresný súd vyzval spoločnosť O., s. r. o., aby poskytla informácie v zmysle výzvy z 12. decembra 2005,

- 17. január 2006 – spoločnosť O., s. r. o., reagovala na výzvu okresného súdu,

- 13.   február   2006   –   žalovaný   oznámil   okresnému   súdu   adresu   svedkyne,   ktorú   žiadal vypočuť, a predložil tiež ďalšie listinné dôkazy,

- 16. február 2006 - po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie odročené na 4. máj 2006 „z dôvodu zhodnotenia potreby ďalšieho dokazovania“,

- 4.   máj   2006   –   po   vypočutí   svedkyne   bolo   pojednávanie   za   účelom   zváženia   potreby znaleckého dokazovania odročené na neurčito,

- 1. jún 2006 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 15.   august   2006   –   žalovaný   zaslal   okresnému   súdu   kópiu   oznámenia   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ž. (ďalej len „vyšetrovateľ“) o začatí trestného stíhania proti sťažovateľovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu,

- 6. február 2007 – vyšetrovateľ žiadal o zapožičanie spisu,

- 7. február 2007 – okresný súd oznámil vyšetrovateľovi, že spis nie je možné zapožičať, pretože „bude nariadené znalecké dokazovanie“,

- 16. máj 2007 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy,

- 11. jún 2007 – sťažovateľ žiadal, aby okresný súd nariadil pojednávanie,

- 17. september 2007 – okresný súd žiadal od spoločnosti O., s. r. o., informáciu o adrese zamestnávateľa svedka,

- 28. september 2007 - spoločnosť O., s. r. o., reagovala na výzvu okresného súdu,

- 26. november 2007 – sťažovateľ žiadal nariadiť pojednávanie,

- 15. apríl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2008.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 došlo v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 k opätovnému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   predmet konania, ktorým   je nárok   na vydanie bezdôvodného   obohatenia,   nemožno   toto   konanie kvalifikovať   ako   právne   zložité.   Z konkrétnych   okolností   daného   prípadu   a z rozsahu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 je zrejmé, že toto konanie nevykazuje ani znaky skutkovej   zložitosti,   ktorá   by   mohla   mať   vplyv   na   vznik   zbytočných   prieťahov v predmetnom konaní. Právnu alebo faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení netvrdil ani okresný súd.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred všeobecným súdom   došlo   k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 bol postup okresného súdu opätovne poznačený dlhodobými a neodôvodnenými prieťahmi, a to od 4. mája 2006, keď okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, do 17. septembra 2007, keď okresný súd vykonal v rámci dokazovania procesný úkon (t. j. viac ako 1 rok a 4 mesiace), a tiež v čase od 28. septembra 2007, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu, do 15. apríla 2008, keď okresný súd nariadil pojednávanie (t. j. viac ako 6 mesiacov).

Obrannú   argumentáciu   zákonného   sudcu   spočívajúcu   v neprimeranej   zaťaženosti zákonných sudcov, ako aj veľké množstvo nevybavených vecí v senáte zákonného sudcu, čo malo prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje na súde prvého stupňa viac ako sedem rokov, čo vzhľadom na charakter tohto konania nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto konania.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   48/96,   II.   ÚS   52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 88/05).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 postupom okresného súdu opätovne k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Keďže od 1. januára 2008 v predmetnej veci koná Okresný súd Pezinok, ústavný súd   nepovažoval   za   potrebné   rozhodnúť   o tej   časti   petitu   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ žiadal,   aby   bolo   okresnému   súdu   prikázané   konať   v predmetnej   veci   bez   zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 60 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   dlhodobú,   neodôvodnenú   a opätovnú   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za primerané v sume 40 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 18 300 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178   Sk. Základná sadzba   odmeny za   úkon   právnej   služby uskutočnený   v roku   2008   je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie zo 4. apríla 2008) v sume 3 367 Sk vrátane režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 9 663 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008