znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 28/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   D.   a A.   D.,   obaja   bytom   J.,   zastúpených   advokátkou JUDr. Ľ. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   čl.   2   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Stará Ľubovňa pod sp. zn. Pv 536/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. a A. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. februára 2006 doručené podanie J. D. a A. D., obaja bytom J. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   Ľ.   R.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť“. Z obsahu   sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 2 ods.   2   ústavy   postupom   Okresnej   prokuratúry   Stará   Ľubovňa   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 536/04.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:«Proti sťažovateľom je na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 1 T 62/05 vedené trestné konanie vo veci porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák., ako aj proti sťažovateľke A. D. vo veci trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Obžaloba bola podaná 3. 5. 2005 Okresnou prokuratúrou v Starej Ľubovni okresnou prokurátorkou JUDr. K. G.

Dňa 16. 9. 2005 vzniesli sťažovatelia voči sudkyni JUDr. M. K. námietku zaujatosti z dôvodov, že zlým zdravotným stavom odôvodnila svoju únavu na pojednávaní dňa 1. 6. 2005   a preto   nezaprotokolovala   poslednú   otázku   a odpoveď   poškodeného.   Uznesením 1 T 62/05-243 zo dňa 21. 9. 2005 podľa § 31 ods. 3 Tr. por. samosudkyňa JUDr. M. K. rozhodla, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov v trestnej veci, nakoľko sťažovateľov osobne nepozná a vo veci sa necíti byť zaujatá.

Sťažovatelia   podali   dňa   1.   10.   2005   na   Okresnej   prokuratúre   v Starej   Ľubovni trestné oznámenie na samosudkyňu Okresného súdu v Starej Ľubovni JUDr. M. K. Podnet bol zároveň zaslaný na vedomie Generálnej prokuratúre SR.

Generálna prokuratúra SR listom IV/Gpt 773/05-7 zo dňa 18. 10. 2005 sťažovateľom oznámila, že ich podanie zo dňa 5. 10. 2005 vyhodnotila ako sťažnosť proti uzneseniu 1 T 62/05-243 zo dňa 21. 9. 2005 a bolo postúpené z dôvodu príslušnosti na vybavenie okresnému súdu.

Listom   zo   dňa   25.   10.   2005   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   JUDr.   K.   G. oznámila sťažovateľom, že skutočnosti, ktoré uvádzajú vo svojej sťažnosti zo dňa 1. 10. 2005 budú predmetom ďalšieho dokazovania na Okresnom súde v Starej Ľubovni. Podaním zo dňa 31. 10. 2005 sťažovatelia reagovali na list okresnej prokurátorky JUDr. K. G. zo dňa 25. 10. 2005, kde poukázali na to, že podanie zo dňa 1. 10. 2005 bolo podaním   trestného   oznámenia   na   sudkyňu,   nie   sťažnosťou   „a   že   prokuratúra   ako samostatný orgán je povinná potvrdzovať príjem podnetov.“

Listom   zo   dňa   25.   10.   2005   čísla   Pv   536/04-78   Okresná   prokuratúra   v Starej Ľubovni   oznámila   sťažovateľom,   že   všetky   ich   podania   smerujúce   voči   postupu prokurátorky   okresnej   prokuratúry   JUDr.   K.   G.   boli   predložené   Krajskej   prokuratúre v Prešove.

Sťažovatelia list Okresnej prokuratúry zo dňa 12. 12. 2005 čísla Pv 536/04-78 zaslali na   vedomie   Generálnej   prokuratúre   SR,   s tým,   že   z ich   strany   bolo   podané   trestné oznámenie na sudkyňu Okresného súdu v Starej Ľubovni a teda nesmerovalo proti postupu prokurátorky.

Napokon prokurátorka JUDr. K. G. listom Pv 536/04 zo dňa 29. 12. 2005 oznámila sťažovateľom, že ich podania zo dňa 1. 10. 2005 nepovažovala podľa ich obsahu za trestné oznámenia na sudkyňu JUDr. M. K., ale za obranu sťažovateľov v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Starej Ľubovni sp. zn. 1 T 62/05 preto nebol potvrdený príjem trestného oznámenia, lebo z obsahu listu nevyplývali skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 158 Tr. por....

Sťažovatelia   si   podanou   sťažnosťou   nenárokujú   na   priznanie   práva   na   začatie trestného stíhania potom, ako bolo podané trestné oznámenie. Domnievajú sa však, že je ich právom takéto trestné oznámenie podať, byť vyrozumení zákonnou cestou o prijatí tohto podania ako aj byť vyrozumení o spôsobe jeho vybavenia v zákonom stanovenej lehote. Podané trestné oznámenie sťažovateľov zo dňa 1. 10. 2005, ako to vyplýva aj z listu Okresnej   prokuratúry   v Starej   Ľubovni   čísla   Pv   536/04   zo   dňa   29.   12.   2005   nebolo považované podľa   jeho obsahu   za   trestné oznámenie na sudkyňu JUDr.   M.   K.,   ale   za obranu sťažovateľov v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Starej Ľubovni sp. zn. 1 T   62/05   preto   nebol   potvrdený   príjem   trestného   oznámenia,   lebo   z obsahu   listu nevyplývali skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 158 Tr. por.

Podľa   názoru   sťažovateľov   mal   ich   podnet   na   začatie   trestného   stíhania   byť vybavený postupom podľa ust. § 158 v spojení s ust. § 159 alebo 160 Tr. por. a to: ak nie je dôvod   na   začatie   trestného   stíhania   odovzdaním   príslušnému   orgánu   na   prejednanie priestupku, odovzdaním inému orgánu na disciplinárne konanie, odmietnutím, odložením veci   alebo   začatím   trestného   stíhania.   Nikde   však   nie   je   zákonom   upravená   dispozícia prokuratúry podané trestné oznámenie považovať za obranu v trestnom konaní najmä ak sťažovatelia opakovane zdôrazňovali, že podali práve trestné oznámenie.

Sťažovatelia svoj podnet predniesli aj nadriadenému orgánu Generálnej prokuratúre SR   a to   listom   zo   dňa   19.   12.   2005.   Generálna   prokuratúra   SR   odstúpila   podanie sťažovateľov Krajskej prokuratúre v Prešove, ktorá sťažovateľov dňa 28. 12. 2005 písomne vyrozumela o prijatí ako aj tom, že si vyžiadala spisový materiál a o výsledku ich písomne vyrozumie. Ku dňu podania tejto sťažnosti sťažovatelia neobdržali z Krajskej prokuratúry žiadnu odpoveď...

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   Okresná   prokuratúra   v Starej   Ľubovni   vôbec nepostupovala spôsobom, aký ustanovuje zákon č. 141/1961 Zb., respektíve sa odchýlila od jeho znenia natoľko, že úplne poprela ich účel a význam.

Týmto postupom Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni odňala sťažovateľom právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pričom porušila aj ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby v konaní vo veci samej vydal tento nález:

„Základné   právo   sťažovateľov   J.   D.   a A.   D.   na   inú   právnu   ochranu   upravené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre pod č. Pv 536/04 bolo porušené.

Okresná   prokuratúra   v Starej   Ľubovni   svojím   postupom   v konaní   č.   Pv   536/04 porušila ústavný článok č. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd prikazuje, aby Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni vo veci konala spôsobom ustanoveným § 158 Trestného poriadku.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

1. Sťažovatelia tvrdia,   že okresná prokuratúra porušila ich   základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. že im odňala základné právo na inú právnu ochranu postupom v konaní sp. zn. Pv 536/04 pri spôsobe vybavovania ich podania z 1. októbra 2005. Podľa sťažovateľov išlo o trestné oznámenie na sudkyňu, ktorá rozhodovala v ich trestnej veci na Okresnom súde Stará Ľubovňa.

Ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľov listom z 25. októbra 2005. Sťažovatelia sa s podnetom z 19. decembra 2005 namietajúcim postup okresnej prokuratúry obrátili na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá ho postúpila Krajskej prokuratúre v Prešove. Krajská prokuratúra v Prešove sťažovateľov 28. decembra 2005 písomne vyrozumela o prijatí tohto podania, ako aj tom, že si vyžiadala spisový materiál a o výsledku ich písomne vyrozumie. Vo vzťahu k podnetu sťažovateľov proti postupu okresnej prokuratúry teda stále koná Krajská prokuratúra v Prešove. Keďže sťažovatelia zatiaľ stále nevyčerpali opravné prostriedky, resp. iné právne prostriedky, ktoré im   zákon   na   ochranu   ich   základných   práv   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   sú sťažovatelia oprávnení v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd odmietol ich sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Ústavný súd ďalej uvádza, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva alebo slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd.

Ústavný súd už predtým rozhodol, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán   prokuratúry   povinný   podať   obžalobu   voči   označeným   osobám.   Takéto   základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne v zákone o prokuratúre   (I.   ÚS   64/96).»   V uvedenej   súvislosti   nemohlo   dôjsť   ani   k sťažovateľmi namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy.

Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnej prokuratúre je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol aj z tohto dôvodu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006