znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 28/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., bytom M., zastúpenej advokátkou JUDr. I. B., P., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 2 a s čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky konaním Krajskej prokuratúry v Trenčíne a jej rozhodnutím č. k. Kc 2070/03-68 zo 6. februára 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. januára 2005 doručené podanie M. P., bytom M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. B., P., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podaná v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv „zaručených v čl. 1 ods. 2/, čl. 20 ods. 1/, čl. 46 ods. 1/, čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky“ konaním   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne   a jej rozhodnutím č. k. Kc 2070/03-68 zo 6. februára 2004.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   konanie   v označenej   veci   skončilo   uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne sp.   zn. Kc 2070/03 z uvedeného dátumu. Sťažovateľka uvádza, že sa „o možnosti podať túto sťažnosť“ (ústavnému súdu) dozvedela až v novembri 2004.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanoví inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti Krajskej prokuratúre v Trenčíne konajúcej vo veci podnetu na podanie mimoriadneho dovolania vedenej pod sp. zn. Kc 2070/03. Túto časť   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú,   keďže mimoriadne dovolanie môže podať len generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uvádza, že obsahom tohto práva nie je povinnosť príslušného orgánu vyhovieť podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred orgánmi verejnej moci, sa lehota počíta odo dňa, kedy sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona   o ústavnom   súde).   Vzhľadom   na   to,   kedy   bolo   prijaté   namietané   rozhodnutie (pričom   nie   je   možné   zohľadniť   sťažovateľkou   uvádzaný   dôvod   podania   sťažnosti „s odstupom   času“, t.   j.   že   až „na   základe   informácií   získaných   z Ministerstva spravodlivosti SR v novembri 2004“ sa dozvedela o možnosti podať sťažnosť ústavnému súdu), sťažnosť sťažovateľky je aj oneskorene podaná.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005