znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 28/01-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet R. B., bytom S., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu práce v Rožňave a takto

r o z h o d o l :

Podnet R. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 24. januára   2001   doručené   podanie   R.   B.,   bytom   S.   (ďalej   len   „navrhovateľ“) označené ako „Návrh na začatie konania o nález vo veci porušenia základných práv“ podľa čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nesprávnym úradným postupom Okresného úradu práce Rožňava.

Okresný   úrad   práce   Rožňava,   pracovisko   Plešivec,   nerozhodol   podľa navrhovateľa o poskytnutí podpory v nezamestnanosti v zákonom ustanovenej lehote, čím mu znemožnil uplatniť si nárok na sociálne dávky. V dôsledku takéhoto konania vznikla   navrhovateľovi   škoda,   o náhradu   ktorej   žaloval   príslušný   úrad   práce   na Okresnom súde v Rožňave (ďalej len „okresný súd“) návrhom o nesprávnom úradnom postupe. Okresný súd v Rožňave uznesením č. k. S 2/98-12   zo 16. februára 1999 konanie vo veci   zastavil. Návrh navrhovateľa posúdil ako žalobu na preskúmanie správneho   rozhodnutia.   Keďže   navrhovateľ   nepodal   odvolanie   proti   rozhodnutiu Okresného úradu práce v Rožňave, okresný súd zastavil konanie, pretože podľa jeho názoru smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdu. Navrhovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Krajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím č. k. 12 Co 184/99-20 z 31. mája 1994 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa, ktorý vo veci   rozhodol rozsudkom č. k. S 2/98-39 24. januára 2000 tak,   že návrh navrhovateľa   zamietol. Okresný   súd nezistil   na základe vykonaného dokazovania nesprávny postup Okresného úradu práce v Rožňave a dospel k záveru, že nie je daná ani pasívna legitimácia tohto orgánu z hľadiska jeho zodpovednosti za škodu,   ktorej   náhrady   sa   navrhovateľ   domáhal.   Navrhovateľ   sa   proti   tomuto rozhodnutiu odvolal a Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom 12 Co 169/00-58 z 19.   septembra   2000   potvrdil   rozsudok   prvého   stupňa   s odvolaním   sa   na   to,   že navrhovateľ nesprávne žaloval a uplatňoval si svoj nárok od Národného úradu práce, namiesto Slovenskej republiky, ktorá za takéto škody zodpovedá.

Ústavný súd vyzval navrhovateľa, aby doplnil svoje podanie o splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   inak   bude   jeho   podnet   odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom ustanovených náležitostí.

Navrhovateľ na výzvu reagoval tým, že je osobou v hmotnej núdzi, a preto nie je možné, aby doručil súdu splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom; konštatoval, že z tohto dôvodu je vylúčený z akéhokoľvek uplatňovania   si   svojich   základných   práv   na   ústavnom   súde   z titulu   nie   vlastného zavinenia.   O ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom nepožiadal.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podnet navrhovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.