SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 279/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Segeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a,   obaja   bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   EmíliouKorčekovou, Advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietanéhoporušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 96/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára2015 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu podaná 2. februára 2015)

(ďalej len „sťažovateľ“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“; spolu len„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, vo veci namietanéhoporušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 50 C 96/2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „majú postavenie navrhovateľov v kompenzačnom konaní na zaplatenie odškodného nemajetkovej ujmy za prieťahy zavinené vyšetrovateľmi PZ – Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. v trestnom konaní   vedenom   od   r. 2004   pod   č.   p.   ČVS:   ORP-214/2-OVK-B5-2004   –   kvalifikovane skonštatované Okresnou prokuratúrou Bratislava V, Krajskou prokuratúrou v Bratislave, Generálnou prokuratúrou SR voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra SR vedenom pôvodne od 09.03.2011 na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 25 C 38/2011 a následne na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 50 C 96/2012, ergo sťažovatelia preukázateľne   splnili   kumulatívne   podmienky   na   priznanie   odškodnenia   –   nemajetkovej ujmy za prieťahy za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., o čom mohol porušovateľ rozhodnúť vyslovene   na   JEDNO   pojednávanie,   nakoľko   nemajetková   ujmu   sťažovatelia   nemusia pracne preukazovať...

Okresný súd Bratislava I vo veci nekonal, bol nečinný. Prípisom zo dňa 05.04.2012 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V...

Krajsky súd v Bratislave listom zo dňa 01. 08. 2012 Spr. 2165/2012 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľov na prieťahy adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I ako dôvodnú...

Konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava   V   pod   č.   k.   50   C   96/2012   je od 15.05.2012 stále v nerozhodnutom stave – stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania o odškodnení nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní naďalej trvá aj v čase podania tejto ústavnej sťažnosti.

Majú   zato   a   tvrdia,   že   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   ako   aj   tomu predchádzajúcim postupom Okresného súdu Bratislava I od 09.03.2011 došlo k porušeniu ich základných práv – práva na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie kompenzačnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru...

Sťažovatelia   k   neefektívnemu   a   nesúrodému,   nekoncentrovanému   konaniu porušovateľa a ani Okresného súdu Bratislava I neprispeli...

Stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania stále trvá a to už takmer 4 roky, čo nie je nesúladné s konštantnou judikatúrou ESĽP.

Vec je dľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä ak sťažovatelia hodnoverne preukázali súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu odškodnenia za prieťahy v trestnej veci za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., na ktorých sa taktiež nepodieľali.

Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v kompenzačnom konaní č. k. 50 C 96/2012 porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod   č. k. 50 C 96/2012 konal.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľmi   namietané   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.50 C 96/2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému   právu len vtedy, ak bola naústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnémusúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľaduna to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončenérozsudkom č. k. 50 C 96/2012-312. Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní5. februára 2015, na ktorom bol prítomný sťažovateľ. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátiliso   svojou   sťažnosťou   doručenou   4.   februára   2015,   t.   j.   v   čase,   keď   sťažovateľom   bolonesporne známe, že 5. februára 2015 sa uskutoční pojednávanie v ich veci. Na tomto miesteústavný súd konštatuje, že ak by jediným cieľom sťažovateľov bola len snaha urýchlenéhoskončenie   sporu,   s   podávaním   sťažnosti   na   ústavný   súd   by   vyčkali   do pojednávanianariadeného na 5. február 2015. A až po bezvýslednom priebehu tohto pojednávania by saso sťažnosťou obrátili   na   ústavný súd. O to viac,   že podľa zistenia ústavného súdu sasťažovateľka   z   10   nariadených   pojednávaní   nezúčastnila   deviatich   (neprítomnosťospravedlňovala rodinnými alebo pracovnými dôvodmi). Aj sťažovateľ bol prítomný len našiestich pojednávaniach.

Napriek   tomu   sťažovatelia   podali   deň   pred   záverečným   pojednávaním   sťažnosťna prieťahy   v   namietanom   konaní.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   tomto   štádiu   konaniaporušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorého označili za účastníka konania, užnetrvá a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2ústavy a k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jejzjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015