znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 279/07-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť D. S., podnikajúcej pod obchodným menom D. S., D., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského   súdu   v Nitre   a jeho   uznesením   zo 6. septembra   2006   sp.   zn.   8 Co 210/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. S. podnikajúcej pod obchodným menom D. S. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2007 doručená sťažnosť D. S., podnikajúcej pod obchodným menom D. S. D., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením zo 6. septembra 2006 sp. zn. 8 Co 210/2006.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom z 26. mája 2005 na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) sa navrhovateľ domáhal proti sťažovateľke zaplatenia sumy   36   490   Sk   aj   s príslušenstvom,   ako   aj   náhrady   trov   konania,   a to   z dôvodu nezaplatenia   zostatku   požičanej   sumy   podľa   zmluvy   o pôžičke   uzatvorenej   medzi účastníkmi   konania.   Okresný   súd   vydal   12.   januára   2006   platobný   rozkaz   č.   k. 7 RO/170/2005-16, ktorým   návrhu navrhovateľa vyhovel v celom   rozsahu. Proti   tomuto platobnému   rozkazu   bol   podaný   odpor;   súd   prvého   stupňa   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 9 C 55/2006-38   z 20.   apríla   2006   tak,   že   sťažovateľku   zaviazal   zaplatiť navrhovateľovi sumu 12 490 Sk s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 27. novembra 2004 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,2 % denne od 27. decembra 2003 do 28. januára 2004. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote 3. júla 2006 odvolanie. Uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Co 210/2006 z 23. augusta 2006 bola vyzvaná, aby do 10 dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 20. apríla 2006 č. k. 9 C 55/2006-38 s tým, že ak nebude v určenej lehote zaplatené, súd konanie zastaví.

Sťažovateľka podala 22. septembra 2006 návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov okresnému súdu aj krajskému súdu.

Uznesením krajského súdu zo 6. septembra 2006 č. k. 8 Co 210/2006-70 odvolací súd odvolacie konanie zastavil a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Toto uznesenie bolo sťažovateľke doručené 7. novembra 2006.

Následne   po   tomto   uznesení   okresný   súd   sťažovateľke   4.   decembra   2006   listom z 29. novembra   2006   oznámil,   že   rozhodovanie   o žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov je vzhľadom na zastavenie odvolacieho konania bezpredmetné.

Uznesením okresného súdu č. k. 9 C 55/2006-72 z 22. decembra 2006 bolo o žiadosti sťažovateľky rozhodnuté tak, že sa jej priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. Pretože sťažovateľka bola toho názoru, že uznesenie o zastavení odvolacieho konania obsahovalo nesprávne poučenie o tom, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie, podala proti nemu 11. januára 2007 odvolanie; dôvodom boli práve tie skutočnosti, že sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu svojich nepriaznivých pomerov a nakoniec jej bolo aj vyhovené.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   č.   k. 1 Co 1/2007-78 z 20. júla 2007 konanie o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 210/2006-70 zo 6. septembra 2006 zastavil z dôvodu absencie funkčnej príslušnosti na prerokovanie veci, ktorá znamená neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.   Predmetné   odvolanie   nesmerovalo   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   ako   súdu prvého stupňa, ale ako súdu odvolacieho bez ohľadu na to, že rozhodnutiu krajského súdu nepredchádzalo žiadne rozhodnutie, ktoré by krajský súd preskúmaval.

Sťažovateľka je toho názoru, že „porušenie práva sťažovateľa tým, že najskôr súd rozhodne o zastavení odvolacieho konania, pričom následne vyhovie i podanému návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, je podľa nášho názoru dosť závažné na to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto sťažnosť prijal a rozhodol o nej.“. Myslí si, že využila všetky dostupné opravné prostriedky v systéme všeobecného súdnictva, ktoré jej zákon na ochranu práv poskytuje a že zachovala aj dvojmesačnú lehotu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú počíta od právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 Co 1/2007-78 z 20. júla 2006, ktoré jej bolo doručené 1. októbra 2007.

Žiada o vydanie tohto nálezu:„1. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 06. 09. 2006, č. k. 8 Co 210/2006-70, porušil   základné   právo   D.   S.,   (...),   na   súdnu   ochranu   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 06. 069. 2006, č. k. 8 Co 210/2006-70, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3.   D.   S.,   (...),   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk   (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Nitre povinný jej zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. D. S., (...), priznáva trovy konania, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. M. C., advokáta, N., vedený v OTP Banka Slovensko,, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka   žiada   o nezverejnenie   jej   údajov   a vydanie   dočasného   opatrenia, ktorým   by   ústavný   súd   odložil   vykonateľnosť   uznesenia   krajského   súdu   č.   k. 8 Co 210/2006-70 zo 6. septembra 2006.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   práv   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 8 Co 210/2006 zo 6. septembra 2006, ktoré napadla odvolaním. Je toho názoru, že „súd mal v prvom rade rozhodnúť o jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. V uznesení cituje § 10 ods. 1, ale úplne opomenul § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. V danom prípade krajský súd o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nerozhodoval ako odvolací súd, ale ako súd prvého stupňa. Preto jeho uznesenie obsahuje nesprávne poučenie,   že   proti   nemu   nie   je   prípustné   odvolanie.   Pokiaľ   rozhodnutie   neobsahuje poučenie   o   odvolaní   alebo   obsahuje   nesprávne   poučenie   o   tom,   že   odvolanie   nie   je prípustné, možno ho podať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť, pretože týmto jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.“

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia o zastavení konania o odvolaní sťažovateľky ďalej uviedol:

„Najvyšší   súd Slovenskej   republiky skúmal   existenciu   procesných   podmienok pre prejednanie podaného odvolania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie - o zastavení odvolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku - nemožno vecne preskúmať. I keď O. s. p. výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť   splnené   na   to,   aby   sa   dosiahol   cieľ   občianskeho   súdneho   konania   vyplývajúci zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca   funkčná   príslušnosť   na   prejednanie   určitej   veci   predstavuje   neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. (...)

Rozhodnutie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,   nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa,   ale ide o rozhodnutie   odvolacieho   súdu,   proti   ktorému   nie   je   odvolanie   prípustné.   Preto   bolo správne   poučenie   v   uznesení   krajského   súdu   o   neprípustnosti   odvolania   proti   tomuto rozhodnutiu.   Na   tom   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   rozhodnutiu   krajského   súdu nepredchádzalo žiadne rozhodnutie o súdnom poplatku, ktoré by krajský súd preskúmaval. (...) Pretože   na   prejednanie   odvolania   podaného   odporkyňou   proti   uzneseniu odvolacieho súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v súlade s citovaným § 104 O. s. p. zastavené bez toho, aby sa preskúmavala vecná správnosť napadnutého rozhodnutia“.

Z rozhodnutia   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   zakladá   namietanie porušenia   svojho   základného   práva   na   nesprávnom   právnom   názore   o charaktere označeného   uznesenia   krajského   súdu.   Pretože   najvyšší   súd   nemohol   o odvolaní sťažovateľky   konať   z dôvodu   absencie   funkčnej   príslušnosti   na   takéto   rozhodovania, nemožno   odvíjať   počítanie   lehoty   od   doručenia   uznesenia   najvyššieho   súdu.   Chybný (nesprávny) právny názor sťažovateľky na charakter rozhodnutia krajského súdu, na ktorom zakladá možnosť podať opravný prostriedok, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia a o ďalších otázkach sťažovateľky vzhľadom na absenciu právneho významu už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007