znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 279/06-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. T. D., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) s poukazom na čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky postupmi Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. T. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2006 doručená   sťažnosť   MUDr.   T.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) s poukazom na čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy postupmi Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Po získaní nových dôkazov uvedených v znaleckom posudku (...), ktorý vypracoval MUDr.   M.   M.   (...)   bol   v zmysle   § 228   odseky   (a)   a   (b)   zákona   99/1963 Zb.   požiadaný okresný súd Košice II o obnovu súdneho konania (...) proti rozsudku 28 C 372/01-51 zo dňa 6. 11. 2002 (...)

V tomto súdnom spore žalobkyňa M. T. (...) mňa žalovala o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Tieto nové dôkazy, týkajúce sa chýb žalobkyne, ktorých sa dopustila v zdravotnej dokumentácii, boli v procese na Krajskom súde v Košiciach a Okresnom súde Košice II opomenuté, hoci v našich podaniach boli riadne označené a dožadovala som sa, aby ich súd zabezpečil. (...) Dôkazy na moju obhajobu, výpisy zo zdravotnej dokumentácie podľa § 16 odsek (5) vtedy platného zákona 277/1994 Z. z. mal zabezpečiť súd. Týmto súd porušil aj § 18 zákona 99/1963 Zb. tým, že nezabezpečil mi rovnaké možnosti na uplatnenie práva na predloženie dôkazov. Hoci nás súd v (Dôkaze 37) vyzval na predloženie dôkazov a môj právny zástupca ich v (Dôkaze 38) riadne označil a na súdne pojednávanie sa dostavili aj dvaja svedkovia (Dôkaz 39), súd ich nevypočul a bol vynesený rozsudok 28 C 372/01-05 (Dôkaz 40).

Tento znalecký posudok (Dôkaz 45) som si musela zabezpečiť na vlastné náklady. Okresný súd Košice II v uznesení 14 C/176/2004-35 zo dňa 13. 10. 2005 (Dôkaz 55) obnova   konania   zamietol   zopakovaním   dôvodov   z   pôvodného   rozsudku   28 C 372/01-05 zo dňa 6. 11. 2002. (Dôkaz 40)

Odvolanie na Krajský súd v Košiciach (Dôkaz 56) bol v uznesení 1 Co/429/2005-52 (Dôkaz 57) taktiež zamietnuté. Krajský súd v uznesení na strane 3 prvý odsek argumentuje tým,   citujem,   že   v liste   o okamžitom   zrušení   pracovného   pomeru   (Dôkaz   34)   musí   byť jednoznačne zrejmé akým konkrétnym konaním a v ktorom čase sa ho zamestnanec dopustil. Uvedené tvrdenie Krajského súdu (...) je v rozpore s § 55 vtedy platného zákonníka práce 65/1965 Zb. a s § 55 odsek (3) zákona 277/1994 Z. z. o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach v súvislosti s vykonaním lekárskeho povolania. (...)

Oba súdy Okresný aj Krajský požadovali odo mňa vysokú náročnosť na vymedzenie dôvodov výpovede, aby obsahoval aj čas uskutočnenia dôvodu, kedy sa to stalo. (...)“V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka podrobne uviedla v čom vidí porušenie svojich označených   práv   a   v   závere   sťažnosti   navrhla   ústavnému   súdu,   aby   vyslovil   nález, že postupom okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej označené práva.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   neobsahovala   náležitosti   požadované   ustanovením § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľku 10. júla 2006 vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Vo výzve doručenej jej právnej zástupkyni 14. júla 2006, ústavný súd poučil sťažovateľku o tom, čo musí obsahovať petit sťažnosti (návrh na rozhodnutie), ktorým je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd viazaný.

Na   základe   tejto   výzvy   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   27. júla 2006 ústavnému súdu podanie označené ako „Dodatok č. 1 k sťažnosti“, v ktorom upresnila petit sťažnosti takto:

«Navrhujeme, aby ústavný súd podľa čl. 127 odsek (1) Ústavy SR vyslovil nález; že postupom Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach bol porušený: 1, Čl. 2   odsek   (3)   Ústavy   SR,   tým,   že   súd   v rozsudku   28 C 372/01-05   vyžadoval od žalovanej vysoký stupeň konkretizácie dôvodov výpovede, ktoré zákon č. 65/1965 Zb. v § 55 neprikazujú ako povinnosti.

2, Čl. 2 odsek (3) Ústavy SR tým, že súd druhou vetou rozsudku 28 C 372/01-05 „... a pracovný   pomer   uzatvorený   medzi   žalobkyňou   a žalovanou   na   základe   pracovnej zmluvy zo dňa 1. 5. 1996 trvá.“ je v rozpore s § 64 zákona č. 65/1965 Zb. keď súd uložil povinnosť, ktorú zákony 65/1965 Zb. a 311/2001 neukladajú, že zamestnávateľ je povinný trpieť vznik alebo trvanie pracovného pomeru na základe rozsudku súdu.

3, Čl. 12   odsek   (1)   a   (4)   Ústavy   SR   tým,   že   žalovanou   uplatnená   jej   zákonnú povinnosť   podľa   § 55   odsek   (3)   zákona   277/1994   Z.   z.,   je   v rozsudku   28 C 372/01-05 posúdená ako nesplnenie náležitosti výpovede podľa § 55 v zákone 65/1965 Zb. (Rozpor dvoch zákonov).

4, Čl. 47 odsek (3) Ústavy SR tým, že žalovaná nebola na súde „rovná“ účastníčka sporu, keď nebola podľa § 124 zákona č. 99/1963 Zb. a § 55 odsek (4) zákona č. 277/1994 zbavená povinnej profesionálnej mlčanlivosti.

5, Čl. 48 odsek (2) ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...) tým, že žalovaná na súde nemala právo vyjadriť sa ku krivému obvineniu žaloby (...)

6, Čl. 2 odsek (3) Ústavy SR tým, že rozsudkom 28 C 372/01-05 slobodne uzavretá pracovná dohoda na určitú dobu podľa § 29 a § 30 zákona 65/1965 Zb. bola po uplynutí termínu jej platnosti podľa § 42 odsek (2) a § 50 zákona 65/1965 Zb. súdom určená ako platná.

7, Navrhujeme, aby Ústavný súd v zmysle Čl. 125 odsek (1) vyslovil nález, že § 55 odsek (3) zákona 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (povinná mlčanlivosť lekára) je v rozpore s § 55 zákona 65/1965 Zb. zákonníka práce (nezameniteľný dôvod výpovede).»

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Tú   časť sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľka   namieta porušenie   svojich   základných práv   uznesením   okresného   súdu   zo   6. novembra 2002   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 28 C 372/01, ústavný súd odmietol ako neprípustnú.

Podľa   § 24   písm. a)   zákona o ústavnom   súde   návrh   (sťažnosť)   nie   je   prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že o rovnakej sťažnosti sťažovateľky už rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 254/04 z 25. augusta 2004 tak, že ju odmietol.

Sťažovateľka teda namietala v tejto sťažnosti opätovne porušenie svojich základných práv   uznesením   okresného   súdu   zo   6. novembra 2002   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 C 372/01,   tak   ako   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   29. júna 2004,   o   ktorej už ústavný súd rozhodol (rozhodnutie č. k. III. ÚS 254/04-23 z 25. augusta 2004).

Vzhľadom   na   tieto   okolnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti odmietol   podľa   § 25   ods. 2   v spojení   s   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde   ako neprípustnú.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv   postupmi   okresného   súdu   a   krajského   súdu,   ústavný   súd   odmietol   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ak ústavný súd, primerane aplikujúc ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde a príslušné   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku,   poučí   sťažovateľku   o jej procesných   právach   a povinnostiach   v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy s cieľom poskytnúť jej plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jej základných práv a slobôd   a poučí   ju   aj   o tom,   ako   treba   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľky výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie   sťažnosti   v nej   obsiahnuté   rešpektovať.   V prípade   nerešpektovania   uvedenej povinnosti sťažovateľkou ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že v konaní pred ústavným súdom bola kvalifikovane zastúpená advokátkou, po výzve ústavného súdu z 10. júla 2006 nedoplnila sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu z 20. mája 2003 sp. zn. 17 Co 59/03   (sťažnosť   je   v   tejto   časti   totožná   s jej   predchádzajúcou   sťažnosťou z 29. júna 2004,   o   ktorej   ústavný   súd   už   uznesením   č. k. III. ÚS 254/04-23 z 25. augusta 2004   rozhodol), uzneseniu   okresného   súdu   z   28. februára 2006   sp. zn. 1 Co 429/05   a   uzneseniu   krajského   súdu   z   20. mája 2003   sp.   zn. 17 Co 59/03   tak, aby obsahovala zákonom predpísané náležitosti.

Sťažovateľka   v tejto   časti   sťažnosti   neuviedla   úplný,   jasný   a zrozumiteľný   návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ktorým je ústavný súd v rámci   konania   o sťažnosti   viazaný.   V návrhu   na   rozhodnutie   (petite)   nie   sú   označené právoplatné   rozhodnutia   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ktorými   mali   byť   porušené základné   práva   sťažovateľky   okresným   súdom   a   krajským   súdom   (okrem   uznesenia okresného súdu sp. zn. 28 C 372/01 zo 6. novembra 2002).

Preto   ústavný   súd   jej   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2006