znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 278/2022-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti EXPOTRUBIE M, s. r. o., Družstevná 535, Sačurov, IČO 45 564 582, zastúpenej JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom, Južná trieda 9, Košice, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Up 402/2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. marca 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Up 402/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania a primerané finančné zadosťučinenie 500 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd na návrh sťažovateľky vydal 22. apríla 2021 platobný rozkaz, ktorý bol do elektronickej schránky právneho zástupcu sťažovateľky uložený 8. mája 2021. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému, ktorý proti nemu prostredníctvom právneho zástupcu podal 15. mája 2021 odpor. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd odpor s výzvou na vyjadrenie sa k odporu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní doručil do elektronickej schránky právneho zástupcu sťažovateľky až 22. februára 2022, teda až po vyše desiatich mesiacoch od jeho podania žalovaným. Ústavný súd zistil, že okresný súd 8. marca 2022 postúpil vec príslušnému Okresnému súdu Pezinok. Konanie vo veci žaloby sťažovateľky proti žalovanému nie je právoplatne skončené.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka považuje doručenie odporu žalovaného právnemu zástupcovi sťažovateľky na vyjadrenie sa k odporu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku až po vyše desiatich mesiacoch od podania odporu za neodôvodnený a enormný prieťah v konaní, ktorý výrazne ohrozil právne záruky a vymožiteľnosť pohľadávky sťažovateľky od žalovaného.

4. Sťažovateľka argumentuje, že svojím konaním nijako neprispela k vzniku prieťahov v posudzovanom konaní a podľa nej je za vznik prieťahov zodpovedný výlučne okresný súd, keďže jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Up 402/2021 došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).

7. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. II. ÚS 93/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).

8. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd na návrh sťažovateľky vydal v upomínacom konaní 22. apríla 2021 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Okresný súd ostal v období od podania odporu (máj 2021) až po jeho doručenie právnemu zástupcovi sťažovateľky (február 2022) nečinný. Konanie v právnej veci sťažovateľky nie je ku dňu predbežného prekovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

9. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať. Vo vzťahu k postupu okresného súdu, ktorý označila sťažovateľka ako porušovateľa, vnímajúc povahu a dĺžku samotného napadnutého konania, ktorú ústavný súd môže posudzovať v súvislosti so sťažovateľkou označenými základným právom podľa ústavy a právom podľa dohovoru a ktorá v okolnostiach tohto prípadu predstavuje (ku dňu rozhodovania ústavného súdu) viac ako jeden rok, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto posudzovaného obdobia (ktorá sa predĺžila v dôsledku procesného postupu okresného súdu v súvislosti s doručovaním podaného odporu na vyjadrenie sťažovateľke) nie je neúnosná.

10. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 375/08).

11. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 340/2013, III. ÚS 566/2014, IV. ÚS 201/2018, I. ÚS 115/2019, II. ÚS 234/2019).

12. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.

13. Na základe uvedeného ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní do podania tejto ústavnej sťažnosti (22. marca 2022, pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že tento postup síce nebol optimálny, avšak nesignalizuje nečinnosť či neefektívnu činnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

14. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať, sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu