SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 278/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Segeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchAdvokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenoukonateľom spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom podsp. zn. 4 Co 368/2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13599/2014a sp. zn. Rvp 13600/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. Rvp 13599/2014.
2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpenýchAdvokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenoukonateľom spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),obsahovo totožného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 368/2013.
Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:«V právnej veci žalobkyne: ⬛⬛⬛⬛... proti žalovaným: v 1. rade..., v 2. rade ⬛⬛⬛⬛..., o vrátenie daru je na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Co/368/2013 vedené odvolacie konanie na základe odvolania podaného žalobkyňou dňa 15.03.2013 cestou Okresného súdu Bratislava II...
Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 24.03.3009 vo veci samej domáhala voči žalovaným „spoločne a nerozdielne“ vrátenia daru podľa ust. § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to bytu, ktorý sa nachádza na ⬛⬛⬛⬛... do jej výlučného vlastníctva.... Okresný súd Bratislava II rozsudkom, zo dňa 07.01.2013. č. k.: 11C/73/2009-221 návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a to z dôvodov, že prvostupňový súd
a) mal zato, že v konaní nebolo preukázané, že sa odporcovia 1. a 2. rade voči navrhovateľke správali tak, že týmto správaním hrubo porušili dobré mravy,
b) tvrdeniam navrhovateľky ako aj svedkyne o hrubom správaní odporcov voči navrhovateľke chýbala určitosť z hľadiska kedy sa hrubé správanie odporcov malo prejavovať...
... Žalobkyňa podala proti predmetnému rozsudku... dňa 15.03.2013, odvolanie... Z dôvodu, že od podania vyjadrenia žalovaných k odvolaniu uplynulo viac ako 8 mesiacov žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali dňa 26.02.2014 na Krajský súd v Bratislave žiadosť o podanie správy o stave konania....
Následne dňa 09.07.2014 žalovaní z dôvodu, že od podania vyjadrenia žalovaných k predmetnému odvolaniu uplynulo viac ako 14 mesiacov, žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Krajský súd v Bratislave sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi krajského súdu....
Dňa 12.08.2014 bolo právnemu zástupcovi žalovaných doručené vyrozumenie Spr. 2217/14 o vybavení sťažnosti, v ktorom osoba poverená predsedom Krajského súdu Bratislava ⬛⬛⬛⬛ konštatovala zistenie prieťahov v namietanom postupe krajského súdu....
Do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté. Žalovaní v postavení sťažovateľov sú presvedčení, že ich vec nie je prerokovaná v konaní pred odvolacím súdom bez zbytočných prieťahov a neodôvodnenou nečinnosťou krajského súdu sú porušované ich ústavné práva....
... a) Žalobou sa sťažovateľ domáhal určenia, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu popísaného vyššie. Podľa názoru sťažovateľa nemožno mať za to, že by bolo možné považovať prejednávanú vec za fakticky alebo právne zložitú.
... b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu prvého stupňa.
... c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup súdu. Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu (veľký časový odstup od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému doposiaľ nedošlo) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ospravedlniť.
Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie neprimerane predĺžilo, a to najmä v dôsledku nečinnosti a neefektívnemu postupu Okresného súdu Bratislava I, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov....
Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Stav právnej neistoty sa týka zasahovania do vlastníckeho práva sťažovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo je základným právom sťažovateľa v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že závažnosť vzniknutej ujmy a jej okolnosti sú veľmi významnej kvality a žiadame preto súd, aby prihliadol k tejto skutočnosti. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu vo výške 7.000,- EUR...
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v priebehu súdneho konania v predmetnej právnej veci došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie sťažovateľovej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ (a ⬛⬛⬛⬛ ) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Krajského súdu Bratislava porušené.
2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co/368/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ (a ⬛⬛⬛⬛ ) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- EUR..., ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie ⬛⬛⬛⬛ č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ (a ⬛⬛⬛⬛ ) v sume 340,90 EUR..., na účet advokátskej kancelárie ⬛⬛⬛⬛ č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
1. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov a týkajú sa vyriešenia toho istého právneho problému.
Z predmetných spisov ústavného súdu vyplýva, že v daných veciach ide obsahovoo totožné veci, pretože sťažovatelia napádajú tie isté rozhodnutia krajského súdu a súzastúpení tým istým právnym zástupcom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v záujmehospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSProzhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 13599/2014 a sp. zn.Rvp 13600/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 13599/2014, tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, obsahovototožného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 368/2013.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vecverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriťku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavnýsúd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súdeuplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza knamietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavneneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodovskončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na krajskom súde bolo skončenérozhodnutím sp. zn. 4 Co 368/2013 z 24. septembra 2014, ktorým krajský súd potvrdilprvostupňové rozhodnutie.
Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou doručenou 17. októbra2014, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorý označiliza účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolospôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právuzaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, v obsahovo totožnom čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj k právuzaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Sťažovatelia sú zastúpení advokátom, ktorý je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný pri výkone advokácie dôslednevyužívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že „tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavnýsúd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby takéúkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnostina ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady“ (obdobneII. ÚS 555/2012).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sa sťažovatelia v predmetnej vecidomáhali ochrany svojich práv v čase, keď v označenom konaní pred krajským súdomnamietané porušenie označeného práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právnaneistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015