znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 278/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha (sudca spravodajca) a zo sudcov   Sergeja Kohuta a Lajosa   Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   D.,   J.   D.,   a J.   D.,   zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 2186/1998) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. D., J. D. a J. D. zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   7   C   2186/1998) p o r u š e n é   b o l o.

2. M. D., J. D. a J. D. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 4 500   €   (slovom   štyritisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Námestovo p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. D., J. D. a J. D. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 616,96 € (slovom šesťstošestnásť eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Námestovo p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   Jána   Vajdu,   Advokátska kancelária,   Hviezdoslavovo   námestie 201,   Námestovo,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 278/2013-21   zo   16.   mája   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D., (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“); J. D., (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a J. D., (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   aj „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 [pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len „pôvodný okresný súd“) pod sp. zn. 7 C 2186/1998].

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že v   konaní vedenom   pôvodným   okresným súdom pod sp. zn. 7 C 2186/1998 sa V. D., (ďalej len „navrhovateľ“), návrhom podaným 21.   decembra   1998   domáhal   proti   M.   D.,   (ďalej   len   „odporca“),   ktorý   bol   manželom sťažovateľky v 1. rade a otcom sťažovateľov v 2. a 3. rade, vyslovenia neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy uzavretej 20. januára 1998 medzi navrhovateľom a odporcom.Dňa 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v tejto veci na okresný súd.

Sťažovatelia tvrdia, že i „napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 14 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Vo veci nebolo do dnešného dňa vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

V priebehu tohto konania zomrel M. D..., ktorý v konaní vystupoval ako odporca a my, sťažovatelia v 1. – 3. rade sme sa ako jeho právni nástupcovia stali účastníkmi tohto konania na strane odporcov...

... Pri uplatnení nášho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   sme   využili   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   nám   poskytujú   právne   predpisy na jeho ochranu.

Listom zo dňa 28. 11. 2012... sme... predsedníčke Okresného súdu Námestovo podali sťažnosť na prieťahy v tomto konaní...

Listom Okresného súdu Námestovo č. Spr 4565/12 zo dňa 12. 12. 2012 nám bolo oznámené, že vo veci došlo k prieťahom v čase, keď sa konalo na Okresnom súde Dolný Kubín a v období odo dňa 5. 5. 2009 do dňa 1. 6. 2011, keď sa koná na Okresnom súde Námestovo...

... V konaní súd neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 14 rokov je dôkazom porušenia nášho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Takáto   dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa   stáva   iba   iluzórnym   právom.   Postupom   Okresného   súdu   Námestovo   a   predtým Okresného súdu Dolný Kubín v tejto veci je porušované naše právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhli,   aby ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 2186/98 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 2186/98 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 2186/98 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 64/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke M. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   M.   D.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   J.   D.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   J.   D.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom M. D., J. D. a J. D. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 616,96 EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľom na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za   okresný   súd   jeho   podpredsedníčka   listom   sp.   zn.   Spr.   373/2013   z   31.   mája   2013, za pôvodný   okresný   súd   jeho predseda   listom   sp.   zn.   Spr.   584/2013   z 2.   októbra   2013 a právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu listom z 30. júna 2013. K vyjadreniu pôvodného okresného súdu   právny zástupca sťažovateľov   svoje   stanovisko   napriek   výzve   ústavného   súdu   do   rozhodnutia   o prijatej sťažnosti nepredložil.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedla:„Ku   konaniu   vedenom   na   Okresnom   súde   Námestovo   uvádzam,   že   k určitým prieťahom   v tomto   konaní   došlo   a to   v období   po   rozhodnutí   predsedu   Krajského   súdu v Žiline   o príslušnosti   tunajšieho   súdu   na   konanie   a rozhodnutie   vo   veci   a to   v období od 5. 5. 2009 do 1. 5. 2011, čo bolo spôsobené prevzatím veľkého množstva neskončených vecí   z odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Dolný   Kubín,   personálnym   poddimenzovaním novovzniknutého   Okresného   súdu   Námestovo   v rokoch   2008-2010   a vysokým   nápadom nových vecí, v dôsledku čoho nebola schopná zákonná sudkyňa vo veci konať priebežne. Zároveň   Vám   oznamujem,   že   súhlasím   s upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2   Predseda   pôvodného   okresného   súdu   okrem   prehľadu   vo   veci   týmto   súdom vykonaných úkonov uviedol:

„... je zrejmé, že vo veci tunajší súd plynule nekonal a bol nečinný v období od júla 2001 do 31. 12. 2007. Uvedené bolo spôsobené dlhodobo zlou, až kritickou personálnou situáciou   na   tunajšom   súde   ako   aj   trojnásobnou   zmenou   zákonného   sudcu   tejto   veci súvisiacou so zmenou personálneho obsadenia súdu s čím súviseli rozsiahle presuny spisov, často   krát   objemných,   kedy   nebolo   v silách   preberajúcich   sudcov   zabezpečiť   plynulé konanie   vo   všetkých   z nich.   K prieťahom   do   určitej   miery   prispela   aj   zmenou   súdnej organizácie, kedy k 31. 12. 2004 došlo k zániku dovtedajšieho Okresného súdu Námestovo s prechodom všetkých práv a povinností zo zanikajúceho súdu na tunajší súd, s ktorou opäť súviseli presuny spisov medzi sudcami.

Vyjadrujem súhlas s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu uviedol:

„1./   Na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   prebiehalo   konanie   v   tejto   veci   odo   dňa 21. 12. 1998 do dňa 31. 12. 2007 t. j. po dobu 9 rokov...

2./   Odo   dňa   1. 1. 2008   do   dňa   28. 2. 2013   prebiehalo   konanie   v   tejto   veci na Okresnom súde Námestovo t. j. po dobu viac ako 5 rokov.

V   súčasnosti   je   toto   konanie   právoplatne   skončené   uznesením   Okresného   súdu Námestovo   č.   k.   5   C   64/2009-243   zo   dňa   28. 2. 2013,   ktorým   bolo   konanie   zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom a žalobca bol zaviazaný zaplatiť nám, sťažovateľom v 1. - 3. rade trovy konania...

Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 31. 5. 2013 neodôvodňujú 14-ročné súdne konanie vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu. Správnou organizáciou práce a dostatočným   personálnym   obsadením   súdu   sudcami   mohli   byť   prieťahy   vo   veci odstránené. V konaní nešlo o právne a ani fakticky zložitú vec, my (sťažovatelia) a ani náš právny predchodca sme nezavinili predlžovanie tohto konania a súdy vo veci dlhodobo nekonali a to i napriek našim žiadostiam a urgenciám.

3./   Podľa   §   30   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred nim a o postavení jeho sudcov, oznamujeme súdu, že netrváme na verejnom ústnom pojednávaní senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od verejného ústneho   pojednávania   vo   veci,   pretože   od   verejného   ústneho   pojednávania   nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na základe týchto skutočností trváme na našej ústavnej sťažnosti s výnimkou časti, v ktorej sme žiadali aby sa Okresnému súdu Námestovo prikázalo, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 64/2009 konal bez zbytočných prieťahov.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie   na   ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod   sp.   zn.   5   C   64/2009   (predtým   vedeného   pôvodným   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 7 C 2186/1998):

-   21.   december   1998   –   navrhovateľ   podal   pôvodnému   okresnému   súdu   návrh proti odporcovi na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy,

-   28.   december   1998   –   pôvodný   okresný   súd   zaslal   návrh   navrhovateľa   odporcovi na vyjadrenie,

- 12. január 1999 – odporca sa vyjadril k veci,

- 10. marec 1999 – pôvodný okresný súd nariadil pojednávanie na 13. apríl 1999, zároveň vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na úpravu petitu návrhu z dôvodu jeho neurčitosti,

- 15. marec 1999 – pôvodný okresný súd žiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor o oznámenie relevantných informácií,

- 25. marec 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala o predĺženie lehoty na úpravu petitu návrhu do 10. apríla 1999,

-   9.   apríl   1999 –   právny zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju, ako   aj neúčasť odporcu na pojednávaní   nariadenom   na   13.   apríl   1999   z   dôvodu   kolízie   termínov   pojednávaní, nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a neprítomnosť odporcu ospravedlnil tým, že tento trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu,

-   24.   marec   1999   –   Okresný   úrad   Tvrdošín,   katastrálny   odbor   oznámil   požadované informácie (predložil fotokópie dokumentov),

- 13. apríl 1999 – na pojednávanie sa nedostavili ani účastníci konania, ani ich právni zástupcovia, pôvodný okresný súd pojednávanie odročil na 4. máj 1999,

- 28. apríl 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa upravila petit návrhu, zároveň Notársky úrad, JUDr. Margita Kakačková – notár, Dolný Kubín, predložil spisy vedené pod sp. zn. N 11/98   a sp.   zn.   N   21/98   a   zároveň   notárka   JUDr.   Margita   Kakačková   požiadala o ospravedlnenie   jej   neúčasti   na   pojednávaní   4.   mája   1999   z   dôvodu   kolízie   termínov pojednávaní,

- 4. máj 1999 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov pôvodný okresný súd uznesením pripustil úpravu petitu návrhu a ďalším uznesením spojil konania vedené pod sp. zn. 7 C 260/96 a sp. zn. 7 C 2186/98 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené   pod   sp.   zn.   7   C   2186/98,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely vyjadrenia sa navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne k veci,

- 25. máj 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a navrhla úpravu petitu návrhu,

- 13. apríl 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala informáciu o stave konania,

- 24. júl 2000 – pôvodný okresný súd nariadil pojednávanie na 17. august 2000, zároveň oznámil   notárke   JUDr.   Margite   Kakačkovej,   že   jej   prítomnosť   na   pojednávaní je nevyhnutná,   a   taktiež   žiadal   o   zaslanie   spisu   sp.   zn.   N   50/96,   právnu   zástupkyňu navrhovateľa vyzval na zaslanie vyčerpávajúceho stanoviska k námietkam odporcu,

- 2. august 2000 – notárka JUDr. Margita Kakačková oznámila, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu čerpania dovolenky,

- 3. august 2000 – pôvodný okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. august 2000,

- 4. august 2000 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k veci, Národný úrad práce, Okresný úrad práce Tvrdošín podal správu o osobe J. D.,

-   7.   august   2000   –   pôvodný   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu navrhovateľa,   aby doplnila petit návrhu aj s uvedením účastníkov, zároveň jej poslal na vyjadrenie podanie právneho zástupcu odporcu,

- 17. august 2000 – pôvodný okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 24. august 2000 z   dôvodu „výslovnej   žiadosti   obidvoch   právnych   zást.“,   pojednávanie   bolo   odročené na neurčito,

-   21.   august   2000   –   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   ospravedlnila   jeho   neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov,

- 24. august 2000 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania a zároveň poznamenal,   že   on   ani   odporca   nežiadali   o   odročenie   pojednávania   nariadeného na 24. august 2000,

- 8. september 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa predložila stanovisko k vyjadreniu odporcu,

- 4. október 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa predložila svoje stanovisko k veci a taktiež doplňujúce stanovisko k vyjadreniu odporcu,

- 7. november 2000 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania, zároveň sa   vyjadril   k   výsluchu   notárky   JUDr.   Margity   Kakačkovej   a   k   vyžiadaniu   jej   spisov (výsluch považoval za nemožný vzhľadom na povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť a súhlas na zapožičanie spisov právny zástupca odporcu nedal),

- 27. marec 2001 – navrhovateľ predložil otázky, na ktoré žiadal odpovede,

- 9. apríl 2001 – pôvodný okresný súd vrátil Notárskemu úradu JUDr. Margity Kakačkovej spis   sp.   zn.   N   50/96   a   požiadal   o   zaslanie   spisu   sp.   zn.   N   678/95,   požiadal   Obvodné oddelenie Policajného zboru Trstené o zaslanie priestupkového spisu sp. zn. PZ-P-137/93, požiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor o zaslanie dokladov, zároveň nariadil pojednávanie na 10. máj 2001,

- 18. apríl 2001 – Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor predložil požadované doklady,

-   20.   apríl   2001   –   právny   zástupca   odporcu   sa   vyjadril   k   stanovisku   navrhovateľa z 31. augusta 2000,

- 10. máj 2001 – sťažovateľka v 1. rade oznámila, že na pojednávanie nariadené na 10. máj 2001 bola predvolaná ako účastníčka konania, ktorou nie je, preto sa tohto pojednávania nezúčastní,   na   pojednávanie   sa   nedostavil   odporca,   avšak   pojednávalo   sa   v   jeho neprítomnosti,   po   vyjadrení   navrhovateľa   a oboch   právnych   zástupcov   právny   zástupca odporcu vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, preto pôvodný okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu potreby rozhodnutia o tejto námietke,

- 22. máj 2001 – zákonný sudca sa vyjadril k námietke zaujatosti (necítil sa byť zaujatý, avšak žiadal o vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci),

- 25. máj 2001 – pôvodný okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

-   12.   júl   2001   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   Nc   157/01-126,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 28. júla 2001, rozhodol o námietke zaujatosti (zákonný sudca nebol vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci),

- 23. júl 2001 – súdny spis bol vrátený pôvodnému okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 25. júl 2001 – pôvodný okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu z 12. júla 2001 účastníkom konania (ich právnym zástupcom),

-   10.   august   2001   –   k   spisu   boli   pripojené   požadované   spisy   Notárskeho   úradu JUDr. Margity Kakačkovej,

- 3. júl 2002 – navrhovateľ požiadal o nariadenie pojednávania vo veci, zároveň bola vec predložená okresnému súdu (Okresný súd Námestovo),

-   28.   december   2007   –   právny   zástupca   odporcu   požiadal   o nariadenie   pojednávania vo veci –   doručené   pôvodnému   okresnému   súdu,   následne   poslané   okresnému   súdu 16. januára 2008,

- 14. marec 2008 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania,

- 30. júl 2008 – Notársky úrad JUDr. Margity Kakačkovej požiadal okresný súd o vrátenie zapožičaných notárskych spisov,

- 18. august 2008 – okresný súd oznámil Notárskemu úradu JUDr. Margity Kakačkovej, že spisy nie je možné vrátiť z dôvodu neskončenia veci,

-   15.   október   2008   –   predseda   pôvodného   okresného   súdu   predložil   vec   predsedovi krajského súdu na určenie, či vec pôvodného okresného súdu sp. zn. 7 C 2186/1998 je alebo nie je predmetom prechodu výkonu súdnictva z pôvodného okresného súdu na okresný súd,

- 20. marec 2009 – krajský súd listom sp. zn. Spr 707/08 určil, že „predložená vec pôvodne vedená na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C/2186/1998 je predmetom prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo“,

- 14. apríl 2009 – súdny spis bol krajským súdom vrátený pôvodnému okresnému súdu,

- 5. máj 2009 – súdny spis bol predložený okresnému súdu,

-   1.   jún   2011   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   64/2009-148,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2001, vylúčil vec v časti návrhu na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. A. K. (pôvodne spojená vec), na samostatné konanie,

-   14.   október   2011   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   64/2009-153,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 21. novembra 2011, pripustil, aby do konania na strane odporcu v 2. rade ako ďalší účastník pristúpila sťažovateľka v 1. rade (manželka odporcu),

- 26. október 2011 – zomrel odporca,

-   15.   november   2011   –   právny   zástupca   sťažovateľky   v   1.   rade   podal   proti   uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2011 odvolanie,

-   18.   január   2012   –   okresný   súd   predložil   súdny   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky v 1. rade,

- 25. január 2012 – krajský súd vyžiadal od okresného súdu informácie v súvislosti s úmrtím odporcu, zároveň požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby oznámila, či ho naďalej zastupuje,

- 22. február 2012 – právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila krajskému súdu, že naďalej navrhovateľa v konaní zastupuje,

- 24. február 2012 – krajský súd urgoval podanie správy z 25. januára 2012 okresným súdom,

- 15. marec 2012 faxom a 20. marca 2012 predložením originálu – okresný súd reagoval na požiadavku krajského súdu na podanie správy o zomrelom odporcovi,

- 16. marec 2012 – krajský súd požiadal Notársky úrad JUDr. Martiny Klimovskej, aby oznámila mená dedičov po zomrelom odporcovi,

- 27. marec 2012 – Notárska kancelária JUDr. Martiny Klinovskej oznámila krajskému súdu okruh   dedičov   po   zomrelom   odporcovi,   dedičské   konanie   (sp.   zn.   2   D   240/2011, Dnot 227/2011)   bolo   právoplatne   skončené   19.   januára   2012,   dedičmi   boli   manželka odporcu – sťažovateľka v 1. rade, a synovia – sťažovateľ v 2. a 3. rade,

-   29.   marec   2012   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   6   Co   22/2012-174,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2012, odvolanie sťažovateľky v 1. rade odmietol,

- 3. máj 2012 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie,

-   4.   máj   2012   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   krajského   súdu   právnym   zástupcom účastníkov konania,

- 11. december 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. január 2013, zároveň požiadal Správu katastra Tvrdošín o zaslanie dokumentov,

- 27. december 2012 – Správa katastra Tvrdošín predložila požadované doklady,

-   22.   január   2013   –   právny   zástupca   sťažovateľov   ospravedlnil   neúčasť   sťažovateľov v 1. a 2.   rade   na   pojednávaní   nariadenom   na   22.   január   2013   zo   zdravotných   dôvodov a zároveň   požiadal   o   odročenie   pojednávania   a   oznámil   termíny   pojednávaní   na   iných súdoch, na ktoré už bol predvolaný, preto požiadal o nenariaďovanie pojednávania v týchto termínoch;   rovnako   aj   sám   sťažovateľ   v   2.   rade   požiadal   o   odročenie   pojednávania zo zdravotných dôvodov; na pojednávanie nariadené na tento deň sa nikto z účastníkov konania a ich právnych zástupcov nedostavil, pojednávanie bolo odročené na 28. február 2013 na účely predvolania účastníkov konania,

- 28. február 2013 – na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka v 1. rade (zo zdravotných dôvodov), ktorá však odročenie pojednávania nežiadala, právna zástupkyňa navrhovateľa vzala   návrh   v   celom   rozsahu   späť   (zdravotné   dôvody   na   strane   navrhovateľa),   právny zástupca sťažovateľov súhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania, okresný súd uznesením konanie zastavil,

-   6.   marec   2013   faxom   a   8.   marec   2013   predložením   originálu   –   právny   zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy konania,

- 25. apríl 2013 – uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 64/2009-243 z 28. februára 2013, ktorým bolo konanie zastavené, nadobudlo právoplatnosť.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 (pôvodne vedenom pôvodným okresným súdom   pod   sp.   zn.   7   C   2186/1998)   o vyslovenie   neplatnosti   právneho   úkonu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa/ov   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o neplatnosť právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Určitá faktická zložitosť sporu môže spočívať v tom, že v priebehu konania bolo potrebné rozhodovať o zmene žalobného   petitu,   o spojení   veci   s ďalšou   vecou,   o   námietke   proti   zákonnému sudcovi, pojednávania   boli   odročované   na   žiadosť   účastníkov   zo   zdravotných   dôvodov, došlo k úmrtiu účastníka – odporcu, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov konania, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania nebol závislý od prípadnej skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ba ani od zmeny konajúceho súdu.

2. Pri hodnotení podľa druhého kritéria, t. j. správania sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd dospel k záveru, že aj ich správanie, resp. správanie ich právneho predchodcu – odporcu, prispelo k predĺženiu posudzovaného konania. Dňa 9. apríla 1999 právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť,   ako   aj   neúčasť   odporcu na pojednávaní nariadenom na 13. apríl 1999, a to z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, pričom odporca   s pojednávaním v neprítomnosti právneho zástupcu nesúhlasil. Odporca sa nezúčastnil ani pojednávania 10. mája 2001, avšak pojednávalo sa v jeho neprítomnosti. Právny   zástupca   sťažovateľov   požiadal   aj   o odročenie   pojednávania   nariadeného na 22. január 2013. Ospravedlnil pritom neúčasť sťažovateľov v 1. a 2. rade zdravotnými dôvodmi. Rovnako aj sám sťažovateľ v 2. rade požiadal o odročenie tohto pojednávania zo zdravotných dôvodov.

K celkovej   dĺžke   trvania   konania   nepochybne   prispelo   aj   vznesenie   námietky zaujatosti zákonného sudcu právnym zástupcom odporcu na pojednávaní 10. mája 2001, o ktorej musel rozhodovať súd druhého stupňa, čo si vyžiadalo ďalší časový priestor v rámci prebiehajúceho   konania.   Samozrejme,   ak   v   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv účastníkom dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba,   ale   nemožno   ju   pripísať   ani   orgánu   verenej   moci   konajúcemu   vo   veci (III. ÚS 242/03,   IV.   ÚS   218/04).   Ústavný   súd   preto   dobu   potrebnú   na   rozhodnutie o sťažovateľmi   a ich   právnym   predchodcom   uplatnených   procesných   právach   osobitne nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v postupoch konajúcich okresných súdov.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   v posudzovanej   veci   konajúcich okresných súdov a ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov, tieto boli vo veci absolútne nečinné   od   25.   mája   1999   do   24.   júla   2000,   t.   j.   14   mesiacov,   od   21.   augusta   2000 do 9. apríla 2001, t. j. viac ako 7 mesiacov, od 25. júla 2001 do 3. júla 2006, t. j. takmer 5 rokov,   od   3.   júla   2006   do   18.   augusta   2008,   t.   j.   viac   ako   2   roky   a 1   mesiac, od 5. mája 2009   do   1.   júna   2011,   t.   j.   takmer   2   roky   a 1   mesiac,   a   od   4.   mája   2012 do 11. decembra   2012,   t.   j.   viac   ako   7   mesiacov.   Celkovo   teda   vo   veci   okresné   súdy nevykonali žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov po dobu 11 a pol roka. Pritom celková dĺžka konania bola 14 rokov a 4 mesiace.

V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 231/2012, III. ÚS 473/2012) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie už len vzhľadom na dĺžku jeho   trvania   nie   je   potrebné   ďalej   osobitne   vyhodnocovať,   resp.   podrobne   rozoberať neefektívny, resp. nesústredený postup oboch okresných súdov, pretože už len poukazom na celkovú   dobu   trvania   konania   možno   konštatovať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej   neistoty   účastníka   do   takej   miery,   že   sa   jeho   právo   na   súdnu   ochranu   stáva iluzórnym,   a   teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Nemožno pritom akceptovať ani obranné tvrdenia oboch okresných súdov, pretože ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vychádzajúc teda zo samotnej dĺžky predmetného konania a zo zistených období absolútnej nečinnosti oboch konajúcich súdov, ústavný súd dospel k záveru, že postupom pôvodného   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   2186/1998   a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 bolo porušené základné právo sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom   na skutočnosť,   že sťažnosťou   napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 64/2009 už bolo skončené 25. apríla 2013, a to nadobudnutím právoplatnosti   uznesenia   č.   k.   5   C   64/2009-243   z   28.   februára   2013,   ústavný   súd nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov. V konečnom dôsledku právny zástupca sťažovateľov sám vo svojom stanovisku z 30. júna 2013 uviedol, že netrvá na rozhodnutí o tejto otázke vzhľadom na právoplatné skončenie posudzovaného konania.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 6 000 € každému z nich, ktoré odôvodnili dlhotrvajúcim stavom ich právnej neistoty. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných prieťahov   v postupe   oboch   vo   veci   konajúcich   okresných   súdov,   ale   aj   s prihliadnutím na správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ktorí takisto prispeli k celkovej dĺžke trvania konania, považuje za primerané v sume 4 500 € každému zo sťažovateľov, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľom   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu spolu v sume 616,96 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľom   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania z titulu odmeny za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti a stanovisko z 30. júna 2013) v celkovej sume 656,06 € pri právnom zastúpení troch sťažovateľov.

Pretože   právny   zástupca   sťažovateľov   vyčíslil   trovy   právneho   zastúpenia   v sume 616,96 €, ústavný súd priznal sťažovateľom ich náhradu v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu) na   nadobúdajúci   súd   (v   danom   prípade   okresný   súd)   sa   takýto   prechod   uskutočňuje so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. II. ÚS 260/08, II. ÚS 45/09), uložil zaplatiť finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľom iba okresnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014