znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 278/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., D., t. č. vo výkone trestu R., vo veci namietaného porušenia   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Prešov   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   1 T   27/2006   a   sp.   zn.   5   T   86/2009   a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2011 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 23. 11. 2009 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 20. 05. 2009 pod sp. zn. 1 T 27/06-219 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice pod č. k. 8 To 55/2009 z 23. 11. 2009.... dňa 15. 03. 2010 som podal na Najvyšší súd SR dovolanie, proti rozsudku Okresného súdu v Prešove... a zároveň... som podal aj sťažnosť proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Košiciach...,   ale   do   dnešného   dňa...   sa   nikto   s   tým nezaoberal. Preto mám za to, že došlo k... porušeniu základných ľudských práv... právo na obhajobu a právo na spravodlivé nezávislé súdne konanie...

Dňa 17. 12. 2009 nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu v Prešove zo dňa 3. 11. 2009 pod č. k. 5 T 86/2009... dňa 8. 12. 2009 som podal odvolanie proti trestnému rozkazu... Taktiež mám za to, že došlo k hrubému porušeniu mojich základných ľudských   práv...   právo   na   obhajobu   a   právo   na   spravodlivé   nezávislé   súdne   konanie. Pretože do dnešného dňa... sa v mojej veci nekoná a nikto sa s tým nezaoberal...

Dňa   10.   03.   2010   nadobudol   právoplatnosť   trestný   rozkaz   Okresného   súdu v Piešťanoch zo dňa 1. 02. 2010 pod č. k. 1 T 23/2010... dňa 05. 03. 2010 som podal odvolanie   proti   trestnému   rozkazu...   Taktiež   mám   za   to,   že   došlo   k   porušeniu   mojich základných ľudských práv... právo na obhajobu a právo na spravodlivé nezávislé súdne konanie. Pretože taktiež do dnešného dňa... sa v mojej veci nič nekoná a nikto sa s tým nezaoberal.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil porušenie jeho práva na „spravodlivé nezávislé súdne konanie“ a práva na „obhajobu“ zaručených v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z   trestného   činu,   má   tieto minimálne práva:

... d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe...

1. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 27/2006

Pokiaľ ide o námietku porušenia práva na „spravodlivé nezávislé súdne konanie“ zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ale   aj   námietku   porušenia   práva   na   obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd“),   podľa   ktorého   môže   ústavný   súd   poskytnúť   ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľa označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa zistenia ústavného súdu o podanom opravnom prostriedku sťažovateľa vedie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolacie konanie pod sp. zn. 2   Tdo   48/2012.   Nie   je   teda   pravdivé   tvrdenie   sťažovateľa,   že   sa   jeho   podaním   nikto „nezaoberal“. Predloženiu súdneho spisu sp. zn. 1 T 27/2006 Okresným súdom Prešov najvyššiemu súdu predchádzali procesné úkony s tým súvisiace (ústavný súd nepovažoval v tomto prípade za potrebné tieto konkretizovať) a s tým je spojená aj otázka potreby sa vecou   „zaoberať“.   Rozhodujúcim   však   je, že pokiaľ sťažovateľ   vidí   v postupe   alebo aj v rozhodnutí   Okresného   súdu   Prešov   porušenie   práva   na „spravodlivé   nezávislé   súdne konanie“ zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na „obhajobu“ zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, má možnosť domáhať sa ochrany týchto práv práve v dovolacom konaní, v rámci ktorého je oprávnením, ale aj povinnosťou najvyššieho súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho práv.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   už   po   jej predbežnom   prerokovaní odmietol   pre nedostatok svojej   právomoci   na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)

2. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 86/2009

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   Okresný   súd   Prešov   trestným   rozkazom   sp.   zn. 5 T 86/2009 z 3. novembra 2009 uznal sťažovateľa vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa   podľa   § 324 ods.   1 písm.   b) zákona č.   300/2005 Z.   z. Trestný zákon   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   zákon“),   za čo   bol   odsúdený   na trest   odňatia slobody   v trvaní 16 mesiacov   nepodmienečne so   zaradením   do   ústavu   na výkon   trestu so stredným stupňom stráženia.

Sťažovateľ   trestný   rozkaz   prevzal   8.   decembra   2009,   a   pretože   proti   tomuto rozhodnutiu   nebol   v   zákonnej   lehote   podaný   odpor,   stal   sa   17.   decembra   2009 právoplatným.

Sťažovateľ následne podaním doručeným Okresnému súdu Prešov 25. januára 2010 žiadal o vyrozumenie, či bolo Okresnému súdu Prešov doručené jeho „odvolanie“ proti trestnému rozkazu č. k. 5 T 86/2009-48 z 3. novembra 2009, ktoré podal 8. decembra 2009 „cez   Ústavný   súd   SR“.   Na   žiadosť   sťažovateľa   Okresný   súd   Prešov   odpovedal   listom z 1. februára 2010, v ktorom uviedol, že «do súčasnej doby neobdržal „odvolanie“... proti trestnému rozkazu... Na základe... uvedeného bol správoplatnený dňom 17. 12. 2009, keďže z doručenky   o   prevzatí vyplýva,   že trestný rozkaz   ste prevzal   8.   12.   2009.».   Tento   list sťažovateľ prevzal v ÚVTOS L. 8. februára 2010.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa, keď sa   sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Ako z uvedeného vyplýva, sťažovateľ sa o prípadnom porušení svojich práv mohol dozvedieť   už doručením   odpovede   Okresného   súdu   Prešov   z   1.   februára   2010   na jeho žiadosť o „vyrozumenie“, a to vzhľadom na jej obsah. Keďže od oznámenia Okresného súdu Prešov (8. február 2010) po doručenie sťažnosti ústavnému súdu (7. decembra 2011, napísanej   5.   decembra   2011)   nepochybne   uplynula   zákonná   dvojmesačná   lehota   na   jej podanie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010

V   označenej   trestnej   veci   bola   27.   januára   2010   podaná   Okresnou   prokuratúrou Piešťany obžaloba na sťažovateľa pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd Piešťany 1. februára 2010 vydal trestný rozkaz sp. zn. 1 T 23/2010, ktorým bol sťažovateľ z uvedeného prečinu uznaný vinným, a za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol sťažovateľovi doručený 1. marca 2010. Právoplatnosť nadobudol 10. marca 2010.

Dňa   15.   marca   2010   bolo   Okresnému   súdu   Piešťany   doručené „odvolanie“ sťažovateľa proti trestnému rozkazu, ktoré bolo preukázateľne podané na poštovú prepravu 11. marca 2010 (odtlačok pečiatky na obálke). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ podal   odpor   po   zákonom   stanovenej   osemdňovej   lehote   určenej   na   podanie   opravného prostriedku, Okresný súd Piešťany písomne oznámil sťažovateľovi, že trestný rozkaz sa neruší   a   stal   sa   právoplatným   a   vykonateľným.   List   oznamujúci   túto   skutočnosť   bol Okresným súdom Piešťany zaslaný sťažovateľovi 12. apríla 2010, ktorý ho v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok prevzal 15. apríla 2010.

Rovnako   aj   v   tejto   časti   je   sťažnosť   sťažovateľa   podaná   oneskorene,   pretože   aj v tomto prípade sa sťažovateľ o možnom porušení práv mohol dozvedieť už z oznámenia Okresného súdu Piešťany o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti trestného rozkazu (ktoré prevzal 15. apríla 2010), od ktorého taktiež nepochybne uplynula zákonom určená lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu (doručenej 7. decembra 2011), čo bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanej oneskorene.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012