znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 278/09-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja   Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   U.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   S.,   B.,   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 22/96, a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 22/96 p o r u š i l   základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 22/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   U.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   7 500 €   (slovom sedemtisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   J.   U. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   292,38 €   (slovom dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   P.   S.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009 doručená   sťažnosť   J.   U.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaniami   doručenými ústavnému súdu 20. júla 2009 a 28. októbra 2009, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 22/1996.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 16. novembra 1995 podal na okresnom súde návrh na určenie obsahu pracovného pomeru a 21. novembra 1995 návrh na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Z dôvodu, že zamestnávateľ mu dal ešte pred uplynutím výpovednej lehoty druhú výpoveď z pracovného pomeru 24. januára 1996, podal okresnému súdu toho istého dňa návrh na určenie jej neplatnosti a súčasne navrhol spojenie vecí z dôvodu totožnosti účastníkov a skutku.

Okresný súd o druhom návrhu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru nielenže   dodnes   meritórne   nerozhodol,   ale   ani   nenariadil   termín   prvého   pojednávania. Okresný súd nerozhodol ani o návrhu sťažovateľa na spojenie uvedených súvisiacich vecí a konanie o určenie neplatnosti druhej výpovede z 24. januára 1996 vedie v samostatnom konaní pod sp. zn. 8 C 22/96. Sťažovateľ doručil 25. marca 2009 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 22/96, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná, keď bola konštatovaná nečinnosť okresného súdu v období od decembra 1999 do decembra 2007 (list podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2027/09 z 19. mája 2009), avšak napriek tomu dosiaľ vo veci rozhodnuté nebolo.

Vzhľadom na to, že o návrhu sťažovateľa okresný súd nerozhodol ani po 13 rokoch od podania návrhu na začatie konania, ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   OS Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 22/96 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8C 22/96 konal bez zbytočných prieťahov a bezodkladne splnil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/317/2008-62.

3.   J.   U.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   7   533   €   (slovom sedemtisícpäťstotridsaťtri Eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislave III je povinný uhradiť J. U. trovy právneho zastúpenia v sume 730,98 € (slovom sedemstotridsať Eur a 98 centov) za päť úkonov právnej pomoci na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 278/09-21 z 10. septembra 2009 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Napriek   tomu,   že   ústavný   súd   vyzval   okresný   súd,   aby   sa   vyjadril   k   podanej sťažnosti, a to listom č. k. II. ÚS 278/09-26 zo 16. septembra 2009, okresný súd svoje právo nevyužil a do rozhodnutia ústavného súdu sa k veci nevyjadril.

Na základe žiadosti ústavného súdu sťažovateľ v liste z 26. októbra 2009 uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti,   k nej pripojených   listín   a z obsahu na vec sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 22/96:

- 24. januára 1996 doručil sťažovateľ okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal proti   Ú.,   B.,   vydania   rozsudku,   ktorým   súd   určí,   že   výpoveď   sp.   zn.   ÚIC-24/96-sekr z 24. januára   1996   je   neplatná,   pracovný   pomer   sťažovateľa   so   žalovaným   založený menovaním 1. apríla 1995 naďalej trvá a uloží žalovanému nahradiť sťažovateľovi ušlú mzdu a trovy konania. V žalobe sťažovateľ okrem iného uviedol, že pred rovnakým súdom sa na základe jeho skoršej žaloby (z 15. decembra 1995) proti rovnakému žalovanému vedie konanie   o neplatnosť   predchádzajúcej   výpovede   z   pracovného   pomeru   z   20.   novembra 1995, ktorú dal sťažovateľovi jeho zamestnávateľ, a to pod sp. zn. 8 C 492/1995,

-   3.   decembra   1997   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov návrhu v lehote 20 dní (upresnenie označenia účastníka na strane odporcu),

- 7. januára 1998 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že právnym nástupcom na strane odporcu je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky,

- 3. decembra 1998 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil nedostatky návrhu v tom smere, že mal špecifikovať žalobný petit v časti mzdového nároku,

-   29.   decembra   1998   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   špecifikáciu   žalobného petitu,

- 4. februára 1999 okresný súd z pripojeného spisu sp. zn. 28 C 31/97 vyhotovil fotokópie č. l. 24, 25, 26 a priložil ich do spisu,

-   2.   decembra   1999   okresný   súd   zaslal   žalobu   Ministerstvu   školstva   Slovenskej republiky na vyjadrenie,

- 28. marca 2006 úprava kancelárii: zistiť stav konania vo veci sp. zn. 8 C 492/95,

- 29. marca 2006 úradný záznam: vec vedená pod sp. zn. 8 C 492/95 nebola dosiaľ právoplatne skončená,

- 11. októbra 2006 úprava kancelárii: zistiť, či bola právoplatne skončená vec sp. zn. 8 C 492/95,

-   12.   októbra   2006   konštatované,   že   vec   sp.   zn.   8   C   492/95   nie   je   právoplatne skončená,

- 24. mája 2007 konštatované, že vec sp. zn. 8 C 492/95 nie je právoplatne skončená,

- 9. októbra 2007 pripojený náhradný obal k spisu tamojšieho súdu sp. zn. 8 C 492/95 (odpojený 9. novembra 2007),

- 20. decembra 2007 okresný súd vyzval žalovaného na oznámenie, či a na základe akej právnej skutočnosti došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov Ú. v B.,

- 16. januára 2007 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na výzvu odpovedalo a uviedlo,   že   Ú.   v B.   bolo   rozpočtovou   organizáciou   Ministerstva   školstva   Slovenskej republiky a bolo zrušené príkazom ministerky školstva Slovenskej republiky č. 24/1996 dňom   30.   júna 1997   s tým,   že Ministerstvo   školstva   Slovenskej   republiky prevzalo po zrušenom   Ú.   ako   jeho   zriaďovateľ   od   1.   júla   1997   delimitovaných   päť   zamestnancov a prípadné finančné nároky a finančné operácie,

- 19. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 8 C 22/1996-38 konanie zastavil, pretože   dospel   k   názoru,   že   sťažovateľom   označený   žalovaný   –   Ú.   v B.   zaniklo   bez právneho zástupcu,

- 23. mája 2008 podal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie,

- 5. júna 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 Co 317/08,

- 6. júna 2008 krajský súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu sp. zn. 8 C 492/1995,

- 17. júna 2008 okresný súd oznámil krajskému súdu, že spis sp. zn. 8 C 492/1995 sa nachádza na krajskom súde z dôvodu odvolania,

- 29. januára 2009 krajský súd uznesením č. k. 14 Co 317/2008-62 zrušil uznesenie okresného   súdu   o   zastavení   konania   s   odôvodnením,   podľa   ktorého   s   poukazom   na ustanovenie § 23 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č.   303/1995 Z.   z. o rozpočtových   pravidlách   v   znení   účinnom   do   31.   decembra   1999   prechádzajú   práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie na jej zriaďovateľa,

- 12. februára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 23. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 8 C 22/1996-65 rozhodol, že bude v začatom súdnom konaní pokračovať ako s odporcom s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky   a   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   pripustenie   zámeny   účastníkov   na   strane žalovaných (pretože pôvodného žalovaného, ktorý zanikol, nemožno zameniť) a zamietol aj sťažovateľov návrh na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 8 C 492/1995 a sp. zn. 8 C 22/96,

- 14. apríla 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti výrokom uznesenia okresného súdu   z   23.   marca   2009,   ktorými   boli   zamietnuté   jeho   návrhy   na   zámenu   účastníkov a spojenie konaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   8   C   22/96   došlo   k porušovaniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrada mzdy, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžadovala osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1.   Posúdením   namietaného konania   vedeného   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 8 C 22/1996 podľa prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sťažovateľa a náhrada mzdy. Doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd bol vo veci úplne nečinný v obdobiach:

- od 24. januára 1996 (začatie konania) do 3. decembra 1997 (výzva sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov návrhu), teda 22 mesiacov,

- od 7. januára 1998 (sťažovateľ reagoval na výzvu) do 3. decembra 1998 (výzva na odstránenie nedostatkov návrhu – špecifikácia mzdového nároku), teda 11 mesiacov,

- od 4. februára 1999 (úprava kancelárii) do 2. decembra 1999 (prípis Ministerstvu školstva Slovenskej republiky), teda 22 mesiacov,

- od 2. decembra 1999 do 28. marca 2006 (úprava kancelárii zistiť stav konania vo veci sp. zn. 8 C 492/95), teda 63 mesiacov,

- od 29. marca 2006 (úradný záznam) do 11. októbra 2006 (úprava kancelárii), teda 6 mesiacov,

- 12. októbra 2006 (úprava vykonaná) do 24. mája 2007 (znovu zistený stav konania sp. zn. 8 C 492/95), teda 7 mesiacov,

- od 24. mája 2007 do 20. decembra 2007 (výzva Ministerstvu školstva Slovenskej republiky), teda 6 mesiacov,

-   od   16.   januára   2007   (odpoveď   na   výzvu)   do   19.   februára   2008   (uznesenie o zastavení konania), teda 13 mesiacov.

Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je ničím   ospravedlniteľná, pretože   počas minimálne dvanástich rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva v čl. 6 ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 533 €. Dôvodil to tým, že v jeho veci dosiaľ vôbec nebol nariadený termín pojednávania, celkové zbytočné   prieťahy   v   konaní   dosiahli   značné   obdobie,   jeho   vec   nebola   komplikovaná žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami ani na strane súdu, celková dĺžka konania presiahla trinásť   rokov   a   požadovaná   výška   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zodpovedá doterajšej judikatúre ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V dôsledku tohto   stavu   vecí   pociťuje   sťažovateľ   nekonanie   okresného   súdu   ako   nespravodlivosť, vzbudzuje v ňom pochybnosť o tom, že Slovenská republika je právny štát, stratil dôveru v zákony   i súdy   a nadobudol   presvedčenie,   že v   jeho veci   okresný   súd podanú   žalobu „zaručene zamietne“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde   v podstate   požadovanej   sume   7   500   €,   pričom   prihliadol   na neobyčajne dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj na význam konania pre sťažovateľa.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 23.   apríla 2009 a spísanie sťažnosti   doručenej   3.   apríla   2009).   Ostatné   úkony   vykonané   advokátom   ústavný   súd nepovažoval   za   účelne   vynaložené.   Za dva   úkony   vykonané   v roku   2009   patrí   odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   sumu   245,70   €, ku ktorej   bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   46,68   €,   t. j.   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010