znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 277/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. N., t. č. vo výkone trestu odňatia   slobody,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Pavlom   Gráčikom,   Farská   40,   Nitra, vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tos 110/2013 z 10. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti J. N.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2013 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť J. N., t. č. vo výkone trestu odňatia   slobody   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorá   bola následne   prostredníctvom   poštovej prepravy   doplnená   20.   februára   2014   podaním   označeným   ako „Ústavná   sťažnosť   – doplnenie“ (ďalej len „doplnok sťažnosti“ ) a ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 1 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tos 110/2013 z 10. septembra 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«S prihliadnutím na protiústavnosť znenia ustanovenia § 41 ods. 2 TZ v časti textu ustanovenia za bodkočiarkou v znení „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej   trestnej   sadzby   odňatia   slobody“,   konštatovanú   v   náleze   Ústavného   súdu   SR, sp. zn.:   PL.   ÚS   106/2011   zo   dňa   28.   11.   2012,   ako   aj   na   vyššie   uvedené   usmernenie v podobe listu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, som prostredníctvom svojho obhajcu podal na Okresný súd Piešťany návrh na povolenie obnovy konania, ktorý je datovaný ku dňu 26. 03. 2013...

O   mojom   návrhu   na   povolanie   obnovy   konania   bolo   rozhodnuté   uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 03. 07. 2013, sp. zn.: 2Nt/74/2013, ktorým bol môj návrh zamietnutý   s   odôvodnením,   že   neboli   splnené   podmienky   obnovy   konania   uvedené v ustanovení § 394 TP a zároveň bol podľa ustanovenia § 398 ods. 3 TP zamietnutý aj návrh na prerušenie výkonu trestu....

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Piešťany som prostredníctvom svojho   obhajcu   podal   v   zákonnej   lehote   sťažnosť,   o   ktorej   bolo   rozhodnuté   uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 09. 2013, sp. zn.: 5Tos/110/2013, ktoré uznesenie napádam touto ústavnou sťažnosťou...

Postupom uvedeným vyššie, resp. napádaným rozhodnutím, došlo k porušeniu môjho základného práva na súdnu ochranu a zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (postup súdu v súlade so zákonom po uplatnení práva na prístup k súdu). Vyššie v texte som argumentoval, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, a to na úkor princípu právnej istoty, a to v tom význame, že bolo a je potrebné zrušiť už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Avšak postupom Krajského súdu v Trnave pri vydaní napadnutého uznesenia došlo zároveň aj k porušeniu princípu právnej   istoty,   nakoľko   rozhodoval   v   rozpore   s   vyvíjajúcou   sa   rozhodovacou   praxou vo vzťahu k obnove konania z dôvodu zrušenia časti asperačnej zásady, a to s poukazom na vyššie uvedené uznesenia, a to aj napriek tomu, že ide „len“ o uznesenia Okresných súdov.»

V   doplnku   sťažnosti   sťažovateľ   predložil   ústavnému   súdu   stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 5Tos/110/2013,   zo   dňa   10.   09.   2013,   ktorým   bola   zamietnutá   sťažnosť   proti   uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 03. 07. 2013, sp. zn.: 2Nt/74/2013, porušené bolo. Základné právo sťažovateľa na osobnú   slobodu   podľa   čl.   17 ods.   1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   právo   na   slobodu   a   bezpečnosť   podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 5Tos/110/2013,   zo   dňa   10.   09.   2013,   ktorým   bola   zamietnutá   sťažnosť   proti   uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 03. 07. 2013, sp. zn.: 2Nt/74/2013, porušené bolo. Postupom Krajského súdu v Trnave bol porušený princíp právnej istoty vychádzajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu Trnave, sp. zn. 5Tos/110/2013, vydané dňa 10. 09. 2013, a vec sa Krajskému súdu v Trnave vracia na ďalšie konanie.“

Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené prostredníctvom poštovej prepravy 24. marca 2014, sťažovateľ vzal svoj návrh späť v celom rozsahu.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Aplikujúc citované právne úpravy a svoju ustálenú judikatúru, ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby späťvzatiu návrhu sťažovateľa nevyhovel, a preto konanie o ňom týmto uznesením zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014