znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 277/2013-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa   o   prijatej   sťažnosti   P.   B.,   N.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Ing.   R.   K.,   N., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) p o r u š e n é   b o l o.

2. P. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. P. B. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,94 € (slovom štyristotrinásť   eur   a deväťdesiatštyri   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Mgr.   Ing.   R.   K.,   N.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 277/2013-33 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 13. augusta 2004 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody a mimoriadneho zvýšenia bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v dôsledku vzniku škody na zdraví, ktorú utrpel ako   cyklista   po   náraze   do   prekážky   vytvorenej   žalovanou   pri   výkopových   prácach, v dôsledku ktorej sa sťažovateľ stal trvalo ležiacim (ochrnutie na 90 % tela), odkázaným na trvalú   a   nepretržitú   starostlivosť   iných   osôb.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   okresný   súd aj napriek jeho opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní, nielen svojím zdĺhavým postupom, ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Prvostupňový súd počas tejto neúnosnej doby neustálil, resp. vôbec neriešil otázku zásadného   právneho   významu,   a   to,   ktorý   deň   je   možné   považovať   za   deň,   kedy sa sťažovateľ dozvedel o tom, že za škodu zodpovedajú žalovaní v 2. a 3. rade. Už len vzhľadom   na   naznačené,   že   prvostupňový   súd   nedokázal   vyriešiť   túto   nepochybne elementárnu otázku, treba považovať túto neúnosnú dobu súdneho konania za extrémne neprimeranú,   a   to   mimo   iného   i   preto,   že   pre   súd   zodpovedanie   tejto   otázky   nemôže spôsobovať žiadne ťažkosti, naopak, pre súd táto otázka musí byť jednouchá a mala byť zodpovedaná, resp. ustálená prednostne. Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosť Okresného súdu   v   Nitre   nie   je   v   kontexte   trvania   napadnutého   konania   8   rokov   a   5   mesiacov (do dátumu spracovania tejto sťažnosti) ničím ospravedlniteľná....

K   tomu   je   potrebné   opätovne   zdôrazniť,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci (zatiaľ 8 rokov   a   5   mesiacov),   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v   celku   považovať za nezlučiteľné   s imperatívom   ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   čl.   6   ods.   1 dohovoru (obdobne napríklad, IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05)....

Keďže   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   danej   veci   bude   rozhodovať   výlučne o prieťahoch   v   konaní,   v   tejto   sťažnosti   nebudeme   poukazovať   na   ďalšie   nedostatočné zistenie   skutkového   stavu.   V   súvislosti   však   s   neefektívnosťou   prvostupňového   súdu si dovoľujeme poprosiť Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sa zameral na jednotlivé výsluchy   účastníkov   konania,   ktoré   sa   miestami   zdajú   veľmi   jednoduché   a   povrchné, bez kladenia kvalifikovaných, na vec sa vzťahujúcich otázok. Súd navyše uveril tvrdeniam účastníkov konania bez toho, že by ich výpovede verifikoval inými výsluchmi, resp. dôkazmi. Navyše prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí bez pochýb prebral tvrdenia žalovaných, pričom   sa   vôbec   nevyjadruje,   prečo   ich   považuje   za   pravdivé.   Z   uvedeného   dôvodu rozsudok neobsahuje, resp. nemôže obsahovať odôvodnenie, že tvrdenia žalovaných boli potvrdené ďalšími konkrétnymi dôkazmi.

Z   obsahu   súvisiaceho   súdneho   spisu   možno   vyvodiť,   že   postup   Okresného   súdu v Nitre   v   napadnutom   konaní   bol   aj   neefektívny,   čomu   nasvedčuje,   mimo   iného, i skutočnosť,   že   do   dnešného   dňa   nijako,   a   už   vôbec   nie   presvedčivo,   nerozhodol, či nárok je alebo   nie   je   premlčaný.   Sťažovateľ   naďalej   trvá   na   tom,   že   jeho   nárok nie je premlčaný....“

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. (14 C 206/04), nová spisová značka 18 C/133/2011 porušené boli.

2. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- €..., ktoré je Okresný súd v Nitre povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému súdu v Nitre prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04, nová spisová značka 18 C/133/2011, konal bez zbytočných prieťahov.

4.   Okresný   súd   v   Nitre   je   povinný   uhradiť   trovy   konania   právnemu   zástupcovi žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr. 1943/08 z 12. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 16. júla 2013.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedol:

„Z obsahu rozsiahleho spisového materiálu t. č. už viac ako 587 strán je zrejmé, že súd   vykonával   vo   veci   rozsiahle   dokazovanie   a   pri   vykonávaní   potrebných   úkonov smerujúcich   k   rozhodnutiu   veci   postupoval   v   priebehu   celého   konania   riadne a bez zbytočných prieťahov, čo vyplýva i z chronológie jednotlivých úkonov. Na základe opakovaných procesných návrhov právneho zástupcu navrhovateľa na pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania a zmenu petitu boli vydávané mnohé procesné rozhodnutia. Vo veci   boli   opakovane   vypočúvaní   účastníci   konania,   svedkovia,   zabezpečovali   sa potrebné   listinné   doklady,   správy   z   príslušných   inštitúcií,   nariadené   bolo   aj   znalecké dokazovanie. Spis   bol   predkladaný   Krajskému   súdu   v   Nitre   za   účelom   rozhodnutia o odvolaní voči prvostupňovému rozsudku č. k. 14 C 206/2004-366 zo dňa 26. 11. 2008 a aj Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co 23/2009-402 zo dňa 24. 3. 2009, čo nepochybne ovplyvnilo dĺžku konania. Po   zrušení   rozhodnutia   súdu   prvého   stupňa   v   dôsledku   rozhodnutia   dovolacieho súdu bolo   vo   vecí   vytýčených   12   pojednávaní,   z   čoho   7   pojednávaní   sa   neuskutočnilo pre prekážky na strane navrhovateľa resp. jeho právneho zástupcu, pričom i tieto okolnosti mali   značný   vplyv   na   dĺžku   konania   a   to   v   rozsahu   minimálne   jeden   rok.   Posúdenie dôvodnosti o potreby vykonávať dokazovanie je výlučne v kompetencii zákonného sudcu a jeho účelnosť môže posudzovať iba nadriadený súd. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne ide o vec náročnú na dokazovanie, ktorú nie je možné rozhodnúť bez vykonania potrebných dôkazov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd konal v intenciách ustanovenia § 120 ods. 1   OSP,   ako   aj   v   intenciách   rozhodnutia   dovolacieho   a   odvolacieho   súdu,   ktorého právnym názorom je viazaný. Považujeme za potrebné konštatovať, že je v kompetencii zákonného   sudcu   aký   spôsob   a   rozsah   dokazovania   považuje   za   náležitý   a   smerujúci k ustáleniu   zistenia   skutkového   a   právneho   stavu   a   ktorý   je   potrebný   pre   meritórne rozhodnutie vo veci.

... netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie...“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„...   v   plnom   rozsahu   sa   odvolávame   na   obsah   ústavnej   sťažnosti   a   v   kontexte k zaujatiu stanoviska k vyjadreniu Okresného súdu Nitra č. Spr. 1943/08 z 12. 06. 2013 si dovoľujeme   zopakovať,   že   primárne   sme   namietali   neefektívnosť   a   nesústredenosť vykonaných úkonov a nie ich počet z hľadiska nečinnosti (chronológie vykonaných úkonov). Rozhodnutie   vo   veci   nami   namietaných   prieťahov,   konkretizovaných   v   ústavnej sťažnosti,   ponechávame   na   úvahe   a   ďalších   zisteniach   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky.

... v záujme urýchlenia konania súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci rozhodol na neverejnom zasadnutí.“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom, či namietaným postupom   súdu   bolo   alebo nebolo porušené   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 206/04).

- 13. august 2004   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žaloba   sťažovateľa,   ktorou sa proti žalovanej domáhal priznania náhrady škody na zdraví a mimoriadneho zvýšenia bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v dôsledku vzniku škody, ktorú utrpel ako cyklista   po   náraze   do   prekážky   vytvorenej   žalovanou   pri   výkopových   prácach, v dôsledku ktorej sa stal trvalo ležiacim odkázaným na trvalú a nepretržitú starostlivosť iných osôb,

- 17. august 2004 – okresný súd zaslal žalobu sťažovateľa na vyjadrenie žalovanej,

- 9. september 2004 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,

- 21. september 2004   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   15. november 2004 a súčasne   žiadal   od príslušného   okresného   riaditeľstva   Policajného zboru   zaslanie spisu o šetrení nehody (ďalej len „vyšetrovací spis“),

- 10. november 2004 – okresnému súdu bol zapožičaný vyšetrovací spis,

- 15. november 2004 – po vypočutí právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania bolo   pojednávanie   na   účely   vypočutia   imobilného   sťažovateľa   v   mieste   jeho   bydliska odročené na 20. január 2005,

- 18. január 2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na výsluchu   sťažovateľa   z   dôvodu   práceneschopnosti   (predložil   doklad,   pozn.)   s tým, že žiadal určiť nový termín výsluchu, pretože sťažovateľ trval na jeho prítomnosti,

- 19. január 2005   –   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   výsluchu   sťažovateľa a odročil   ho na   neurčito   z   dôvodu   dlhodobej   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne okresného súdu,

- 1. marec 2005 – okresný súd nariadil nový termín vykonania výsluchu sťažovateľa v mieste jeho bydliska na 6. apríl 2005,

- 6. apríl 2005 – vyššia súdna úradníčka v prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov uskutočnila v mieste bydliska sťažovateľa jeho výsluch,

- 18. apríl 2005   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   18. máj 2005,   na   ktoré predvolal svedka a žalovanej uložil povinnosť predložiť listinné dôkazy (napr. povolenie na vykonanie rozkopávky a pod., pozn.),

- 10. máj 2005 – žalovaná označila svedka, ktorého žiadala vypočuť,

- 18. máj 2005   –   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov   konania   bolo pojednávanie odročené na 13. júl 2005 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal predložiť „právnu kvalifikáciu uplatneného nároku“ a právny zástupca žalovanej mal predložiť ďalšie návrhy na dokazovanie,

- 9. jún 2005 – právny zástupca žalovanej označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať,

- 14. jún 2005 – okresný súd na nariadený termín pojednávania predvolal svedkov, ktorých označila žalovaná,

- 11. júl 2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky a žiadal nariadiť nový termín pojednávania,

- 13. júl 2005   –   z   dôvodu   neprítomnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľa   bolo pojednávanie odročené na 5. október 2005,

- 26.   september 2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   námietku   zaujatosti proti zákonnému   sudcovi,   ako   aj   proti   celému   okresnému   súdu,   pretože   sa   dozvedel, že novoustanovený   právny   zástupca   žalovanej   je   synom   podpredsedu   okresného   súdu a súčasne bratom iného sudcu okresného súdu,

- 28. september 2005   –   okresný   súd   z   dôvodu   podanej   námietky   zaujatosti   zrušil nariadený termín pojednávania a odročil ho na neurčito,

- 14. október 2005 – po vyjadrení sa sudcov okresného súdu bola vec predložená Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“),

- 21. október 2005   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   25 NcC 16/05   rozhodol, že sudcovia   okresného   súdu   príbuzensky   spriaznení   s   právnym   zástupcom   žalovanej sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia danej veci, avšak ostatní sudcovia okresného súdu vylúčení neboli,

- 22. november 2005 – spis bol vrátaný späť okresnému súdu,

- 22. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. február 2006 a predvolal aj svedkov,

- 20. február 2006   –   po   vypočutí   svedkov   v   prítomnosti   právnych   zástupcov účastníkov konania a potom, ako právny zástupca sťažovateľa predložil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, bolo pojednávanie odročené na 5. apríl 2006 s tým, že právny zástupca sťažovateľa   mal   predložiť   zoznam   lekárskych   zákrokov,   ktoré   sťažovateľ   absolvoval, súčasne   okresný   súd   predvolal   ďalších   svedkov   a   napokon   žiadal   od   mesta   N.   (ďalej len „mesto“) zapožičať spis týkajúci sa dotknutej rozkopávky, pri ktorej sťažovateľ utrpel úraz,

- 3. marec 2006 – okresnému súdu bol mestom zapožičaný vyžiadaný spis,

- 13. marec 2006   –   právny   zástupca   žalovanej   predložil   zmluvu   o   dielo   týkajúcu sa dotknutej rozkopávky,

- 3. apríl 2006   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   návrh   na pristúpenie   ďalších účastníkov   na   strane   žalovanej,   a   to   na   základe   nových   informácií,   ktoré   vyplynuli zo zmluvy o dielo predloženej žalovanou,

- 5. apríl 2006 – pojednávanie bolo aj napriek prítomnosti svedkov, ako aj právnych zástupcov   účastníkov   bez   akéhokoľvek   ich   vypočutia   odročené   na   neurčito   na   účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovanej,

- 13. apríl 2006   –   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   pripustení   ďalších   dvoch účastníkov na strane žalovanej [J. M. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) a M. Š. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“)],

- 18. apríl 2006 – v nadväznosti na pristúpenie ďalších účastníkov na žalovanej strane právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal,   aby   na   žalovanej   strane   pristúpilo   do   konania ešte mesto, a súčasne upravil žalobný petit,

- 24. máj 2006 – okresný súd uznesením pripustil vstup mesta na žalovanej strane (ďalej len „žalovaný vo 4. rade“),

- 22. jún 2006   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   adresovaná žalovanému v 3. rade, ktorý si ju neprevzal v odbernej lehote,

- 27. jún 2006   –   okresný   súd   žiadal   príslušné   oddelenie   Policajného   zboru o doručenie zásielky pre žalovaného v 3. rade, ako aj o preverenie jeho pobytu,

- 11. júl 2006 – okresnému súdu bolo oznámené, že žalovaný v 3. rade sa v mieste svojho bydlisko zdržiava, avšak neotváral, takže zásielka mu nebola doručená,

- 3. august 2006   –   okresný   súd   nadväzne   na   pripustenie   ďalších   účastníkov do konania uznesením pripustil aj zmenu žalobného petitu,

- 31. august 2006 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému v 3. rade, ktorý si ju neprevzal v odbernej lehote,

- 7. september 2006   –   okresný   súd   žiadal   príslušné   oddelenie   Policajného   zboru o doručenie zásielky pre žalovaného v 3. rade, ako aj o preverenie jeho pobytu,

- 4. október 2006   –   okresnému   súdu   bolo   oznámené,   že   žalovaný   v   3. rade sa v mieste svojho bydliska zdržiava, avšak opakovane nebol zastihnutý,

- 9. október 2006   –   okresný   súd   si   vyžiadal   výpis   zo   živnostenského   registra žalovaného v 3. rade,

- 20. október 2006 – právny zástupca pôvodného žalovaného (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) predložil splnomocnenie aj na zastupovanie žalovaných v 2. a 3. rade a súčasne predložil aj návrhy na dokazovanie,

- 27. október 2006   –   okresnému   súdu   bolo   živnostenským   registrom   oznámené, že na zaslanie   výpisu   zo   živnostenského   registra   žalovaného   v   3. rade   neboli   podané dostatočné vstupné údaje,

- 8. november 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. december 2006,

- 11. december 2006   –   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov, ako aj povereného   zástupcu   žalovaného   vo   4.   rade   bolo   pojednávanie   odročené   na   22. január 2007 s tým, že žalovaný vo 4. rade mal predložiť rozhodnutie o povolení dotknutej rozkopávky,

- 22. december 2006   –   žalovaný   vo   4.   rade   predložil   žiadanú   listinu   a   vyjadril sa k sporu,

- 22. január 2007   –   žalovaný   vo   4.   rade   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na nariadenom   pojednávaní   z   dôvodu „...   zaneprázdnenosti   zamestnancov   MsÚ   v N.“ a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, súčasne sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí svedkov, právnych zástupcov účastníkov, ako aj žalovaných v 1. – 3. rade odročené   na   21. február   2007,   s   tým,   že   od   S.,   a.   s.   bude   vyžiadaný   stavebný   denník k dotknutej rozkopávke a od spoločnosti L. bude vyžiadaná správa o montáži dočasného dopravného značenia,

- 22. január 2007   –   okresný   súd   žiadal   o   zaslanie   dokladov   v   zmysle   záverov z pojednávania,

- 1. február 2007 – žalovaný vo 4. rade predložil listinné dôkazy,

- 21. február 2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní z   dôvodu   práceneschopnosti   a   žiadal   o   nariadenie   nového   termínu pojednávania,   v   nadväznosti   na   toto   ospravedlnenie   sa   ospravedlnil   aj   právny   zástupca žalovaných   v   1.   –   3.   rade,   pojednávanie   bolo   kvôli   neprítomnosti   účastníkov   odročené na 16. apríl 2007 s tým, že budú urgované vyžiadané listiny od S., a. s., a od spoločnosti L., túto urgenciu okresný súd vybavil hneď v tento deň,

- 6. marec 2007 – S., a. s. oznámila okresnému súdu, že ním požadované doklady nemá k dispozícii, a súčasne spoločnosť L. zaslala požadované listiny,

- 16. apríl 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov a potom, ako právny zástupca   žalovaných   v   1.   –   3.   rade   predložil   znalecký   posudok   spracovaný   znalcom v odbore   cestnej   dopravy,   ktorý   si   dali   sami   vypracovať,   ako   aj   potom,   čo   predložil aj správu meteorologického ústavu o počasí v deň nehody, a napokon potom, čo obidve strany navrhli vykonanie ďalších dôkazov, bolo pojednávanie odročené na 4. jún 2007,

- 2. máj 2007 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade predložil listinné dôkazy,

- 22. máj 2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   vyjadril   k   námietke   premlčania uplatnenej   žalovanou   stranou   a   tiež   podal   návrh   na   rozšírenie   účastníkov   na   žalovanej strane,

- 30. máj 2007 – okresný   súd   uznesením   pripustil   rozšírenie   žalovanej   strany o S., a. s. (ďalej   len   „žalovaný   v   5.   rade“),   a   súčasne   okresný   súd   zrušil   pojednávanie nariadené na 4. jún 2007 z dôvodu „... pristúpenia nového účastníka do konania...“,

- 20. júl 2007 – otec sťažovateľa podal osobne k rukám predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 10. august 2007 – okresný súd uznesením uložil právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby oznámil, čoho sa domáha proti žalovanému v 5. rade,

- 27. august 2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   v   súvislosti   so   zmenou   okruhu žalovaných upravil žalobný petit,

- 5. september 2007 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,

- 20. september 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2007,

- 15. október 2007 – po vypočutí prítomných účastníkov a ich právnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na 26. november 2007 na vyžiadanie správy od Inšpektorátu práce   N.   o   zabezpečení   bezpečnosti   tretích   osôb   pri   dotknutých   výkopových   prácach a tiež mala byť vyžiadaná správa o zdravotnom stave sťažovateľa, uvedené listiny okresný súd aj v ten deň vyžiadal,

- 31. október 2007 – žalovaný vo 4. rade žiadal o zastavenie konania voči nemu,

- 5. november 2007   –   okresnému   súdu   bola   doručená   správa   o   zdravotnom   stave sťažovateľa,

- 24. október 2007 – okresnému súdu bola doručená správa od inšpektorátu práce,

- 26. november 2007   –   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov   a   potom, ako právny zástupca žalovaných navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania týkajúceho sa posúdenia zdravia sťažovateľa, bolo pojednávanie odročené na neurčito na rozhodnutie o návrhu žalovaného vo 4. rade na zastavenie konania voči nemu,

- 7. december 2007 – okresný súd uznesením rozhodol, že konanie voči žalovanému vo 4. rade „nezastavuje“,

- 12. december 2007 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade predložil návrh na dokazovanie,

- 6. február 2008 – okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, aby do 60 dní spracoval znalecký posudok týkajúci sa ustálenia zdravotného stavu sťažovateľa a vyjadril sa, ktoré zranenia utrpel v dôsledku nehody a ktoré v dôsledku neodborného   poskytnutia   prvej   pomoci   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   3.   marca 2008),

- 10. marec 2008   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Levice   o   doručenie   spisu ustanovenému znalcovi,

- 23. apríl 2008 – spis bol doručený súdnemu znalcovi,

- 20. mája 2008 – ustanovený znalec oznámil, že kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemôže znalecký posudok vypracovať v okresným súdom stanovenom termíne, a žiadal o jeho predĺženie do 27. júna 2008,

- 23. máj 2008 – okresný súd predĺžil znalcovi lehotu tak, ako to požadoval,

- 28. máj 2008   –   právny   zástupca   sťažovateľa   predložil   do   spisu   DVD   záznam týkajúci sa nehody sťažovateľa z relácie odvysielanej v TV relácii „L.“,

- 25. jún 2008 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,

- 26. jún 2008   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom konania,

- 2. júl 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,

- 17. júl 2008 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k znaleckému posudku,

- 12. august 2008   –   právny   zástupca   žalovaných   v   1.   –   3.   rade   sa   vyjadril k znaleckému posudku,

- 2. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. október 2008,

- 17. október 2008 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k znaleckému posudku,

- 20. október 2008 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na 26. november 2008 na doplnenie dokazovania vypočutím svedka a znalca,

- 26. november 2008   –   po   vypočutí   znalca   a   svedka   v   prítomnosti   právnych zástupcov účastníkov a po ich záverečných rečiach bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu sťažovateľa v celom rozsahu zamietol,

- 5. január 2009   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   odvolanie   proti   rozsudku okresného súdu,

- 8. január 2009   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   na   vyjadrenie žalovaným,

- 21. január 2009 – žalovaný vo 4. rade sa vyjadril k odvolaniu,

- 28. január 2009 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 9. február 2009 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade sa vyjadril k odvolaniu,

- 19. marec 2009 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k odvolaniu,

- 24. marec 2009 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 23/09 rozsudok okresného súdu potvrdil,

- 24. apríl 2009 – spis bol vrátaný späť okresnému súdu,

- 12. jún 2009 – právny zástupca sťažovateľa podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

- 24. jún 2009   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia na jeho   zastupovanie   v   dovolacom   konaní,   pretože   skoršie   splnomocnenie   zaniklo právoplatným skončením veci,

- 14. júl 2009 – do spisu bolo doložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní,

- 27. júl 2009 – okresný súd zaslal dovolanie na vyjadrenie žalovaným,

- 27. august 2009   –   právny   zástupca   žalovaných   v   1.   –   3.   rade   sa   vyjadril k dovolaniu,

- 10. september 2009 – okresný súd dopytoval poštu o oznámenie, či bola žalovaným v 1., 2. a 5. rade doručená zásielka s dovolaním, pretože nebola vrátená doručenka,

- 18. september 2009   –   pošta   oznámila,   že   všetky   tri   reklamované   zásielky   boli riadne doručené,

- 6. október 2009 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k dovolaniu,

- 22. október 2009 – spis   bol   predložený Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 16. november 2010 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 294/09 zrušil rozsudok krajského súdu vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, avšak iba vo vzťahu k   žalovaným   v   2.   a   3.   rade   a   v   rozsahu   zrušenia   mu   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie,

- 30. november 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 5. január 2011   – okresný   súd   predložil   spis   v zmysle záverov   najvyššieho   súdu na ďalšie konanie krajskému súdu,

- 28. február 2011 – krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 4/2011 zhodne s výrokom najvyššieho súdu zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 29. apríl 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 27. jún 2011   –   spisu   bola   okresným   súdom   pridelená   nová   spisová značka, a to sp. zn. 18 C 133/2011,

- 25. august 2011 – právny zástupca sťažovateľa urgoval konanie vo veci,

- 9. september 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. november 2011,

- 2. november 2011 – po vypočutí žalovaných v 2. a 3. rade, ich právneho zástupcu a právneho   zástupcu   sťažovateľa   (sťažovateľ   bol   tiež   prítomný,   avšak   s   invalidným vozíkom sa nevedel dostať do budovy okresného súdu, pozn.) bolo pojednávanie odročené na   19. december 2011   s   tým,   že   budú   vyžiadané   výpisy   zo   živnostenského   registra žalovaných v 2. a 3 rade (predmetné výpisy okresný súd v tento deň aj vyžiadal, pozn.) a tiež bude predvolaná svedkyňa,

- 4. november 2011   –   právny   zástupca   žalovaných   označil   svedka,   ktorého   žiadal vypočuť,

- 14. november 2011   –   okresnému   súdu   boli   doručené   výpisy   zo   živnostenského registra žalovaných v 2. a 3. rade,

- 19. december 2011   –   po   vypočutí   svedkýň   v   prítomnosti   právnych   zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na 9. február 2012 na doplnenie dokazovania (mali byť predložené správy o zdravotnom stave sťažovateľa, pozn.),

- 8. február 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   náhleho   vyskytnutia   sa   vážnych   osobných problémov, o ktorých sa mal právny zástupca sťažovateľa dozvedieť v tento deň, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,

- 9. február 2012 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na 5. apríl 2012,

- 4. apríl 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   náhleho   vyskytnutia   sa   vážnych   osobných problémov, o ktorých sa mal právny zástupca sťažovateľa dozvedieť v tento deň, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,

- 5. apríl 2012   –   z   dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   bolo   pojednávanie   odročené na 14. máj 2012,

- 11. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   náhleho   vyskytnutia   sa   vážnych   osobných problémov, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,

- 14. máj 2012   –   z   dôvodu   neprítomnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľa   bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2012,

- 25. jún 2012   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   ospravedlnil   z   neúčasti na pojednávaní z dôvodu svojej choroby, a preto bolo pojednávanie odročené na 6. august 2012,

- 6. august 2012   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   ospravedlnil   z   neúčasti na pojednávaní z dôvodu choroby, a preto bolo pojednávanie odročené na 11. október 2012, pričom   okresný   súd   uložil   konateľovi   advokátskej   kancelárie   zastupujúcej   sťažovateľa poriadkovú   pokutu   200   €   a   súčasne   vyzval   ošetrujúceho   lekára   právneho   zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, aký je jeho zdravotný stav,

- 12. september 2012   –   konateľ   advokátskej   kancelárie   zastupujúcej   sťažovateľa podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   uložení   mu   poriadkovej   pokuty   a   súčasne   právny zástupca sťažovateľa oznámil, že sťažovateľ mu vypovedal splnomocnenie na zastupovanie,

- 19. september 2012   –   okresný   súd   zmenil   svoje   skoršie   rozhodnutie   o   uložení poriadkovej pokuty tak, že poriadkovú pokutu „neukladá“,

- 9. október 2012   –   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na   pojednávaní s tým, že jeho dovtedajší právny zástupca ho odmietol ďalej zastupovať, a preto požiadal o bezplatnú právnu pomoc v Centre bezplatnej právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) a čaká na odpoveď,

- 11. október 2012   –   na   žiadosť   sťažovateľa   okresný   súd   pojednávanie   odročil na 19. november 2012 s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný, aby predložil žiadosť adresovanú Centru, a tiež bude predvolaná opatrovníčka sťažovateľa (jeho matka, pozn.),

- 25. október 2012   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   kópiu   požadovanej žiadosti, o ktorej ešte Centrum nerozhodlo,

- 29. október 2012   –   okresný   súd   vyzval   Centrum,   aby   oznámilo,   v   akom   štádiu je vybavovanie žiadosti sťažovateľa,

- 6. november 2012 – Centrum oznámilo, že mu od 5. novembra 2012 (vtedy bola skompletizovaná žiadosť, pozn.) stále plynie 30-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa,

- 7. november 2012   –   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   nariadený na 19. november 2012,

- 12. december 2012   –   okresnému   súdu   bolo   novým   advokátom   sťažovateľa predložené rozhodnutie Centra, ktorým bol sťažovateľovi ustanovený právny zástupca,

- 9. január 2013   –   okresný   súd   žiadal   od   Centra   zaslanie   jeho   právoplatného rozhodnutia,

- 17. január 2013 – Centrum zaslalo požadované rozhodnutie,

- 21. január 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. marec 2013,

- 21. marec 2013   –   po   vypočutí   svedka   a   právnych   zástupcov   účastníkov   bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2013 na účely doplnenia dokazovania (bez konkretizácie, v čom má toto doplnenie spočívať, pozn.),

- 16. máj 2013 – pojednávanie bolo po prerokovaní veci odročené na 27. jún 2013,

- 27. jún 2013   –   na   pojednávaní   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   okresný   súd zamietol   žalobný   návrh   sťažovateľa   aj   proti   žalovaným   v   2.   a   3.   rade   (rozsudok   ešte nenadobudol právoplatnosť, pozn.).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   133/2011   (pôvodne   vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) o žalobe sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej mu na zdraví, ako   aj   o zaplatenie   bolestného   za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   v   dôsledku   škody na zdraví   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho konania je finančný nárok súvisiaci so škodou vzniknutou na zdraví, t. j. predmet konania má priamy vplyv na kvalitu životnej úrovne a na existenčnú sféru sťažovateľa (na jeho príjem), takže jeho povaha si preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a   pozornosť   všeobecného   súdu   venovanú   efektívnemu   a   rýchlemu   postupu,   aby   bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň sťažovateľ   obrátil   so   žiadosťou   o   rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).

1. V   súvislosti   s   prvým   kritériom   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   konštatuje, že na jednej   strane   by   bolo   možné   posudzované   konanie   považovať   za   skutkovo náročnejšie,   keďže   s   ohľadom   na   predmet   konania,   ktorým   bolo   v   danom   prípade uplatnenie finančného   nároku,   resp.   finančných   nárokov   za   škodu   spôsobenú   na zdraví, bola na okresný   súd   kladená   vyššia   miera   náročnosti,   čo   do   dokazovania,   najmä pri zadovažovaní   potrebných   listinných   dôkazov,   ktoré   bolo   napokon   zavŕšené aj vypracovaním znaleckého posudku, avšak na strane druhej podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na mimoriadnu citlivosť tohto konania nemôžu byť tieto skutočnosti absolútnym ospravedlnením jeho celkovej neprimeranej dĺžky (pozri ďalej).

2. Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   posudzovaného   konania v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím bezprostredným konaním   nijako   neprispel   k   predĺženiu   tohto   konania,   práve   naopak,   z   dôvodu   svojej imobility, kvôli ktorej sa objektívne nemohol osobne zúčastňovať pojednávaní, zveril svoje zastupovanie kvalifikovanému právnemu zástupcovi, ktorý sa okrem objektívnych dôvodov (napr.   zhoršenie   zdravotného   stavu,   pozn.)   pojednávaní   riadne   zúčastňoval.   Aj   keď na ťarchu   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   a   teda   v   konečnom   dôsledku   tak aj na ťarchu samotného sťažovateľa možno pripočítať niektoré skutočnosti, ako napr. to, že k znaleckému   posudku,   ktorý   bol   okresným   súdom   zaslaný   účastníkom   konania na vyjadrenie 26. júna 2008, zaujal stanovisko až 17. októbra 2008, keď boli okresnému súdu doručené už vyjadrenia všetkých žalovaných, alebo napr. to, že 22. mája 2007 síce podal návrh na rozšírenie okruhu žalovaných, avšak k s tým súvisiacej úprave žalobného petitu ho musel vyzývať už okresný súd, a to 10. augusta 2007. Ústavný súd v týchto súvislostiach však konštatuje, že tieto „zaváhania“ nemali žiadny podstatný časový dopad na   celkovú   dĺžku   posudzovaného   súdneho   konania.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   tiež podotýka,   že   na   ťarchu   sťažovateľa   nemožno   pripočítať   opakované   návrhy na rozšírenie okruhu žalovaných, a to z dôvodu, že týmito procesnými návrhmi sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval iba na nové poznatky, ktoré vyplynuli z aktuálneho vývoja danej procesnej situácie.

Ústavný   súd   však   dáva   do   pozornosti,   že   sťažovateľ   musí   strpieť   zdržanie   sa, resp. predĺženie   konania   z   dôvodu   rozhodovania   o   jeho   riadnych   a   mimoriadnych opravných prostriedkoch v období, keď sa z týchto dôvodov vec nenachádzala na okresnom súde, ale na súdoch vyššej inštancie.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu síce nezistil žiadne   výrazné   časové   vákuum,   ktoré   by   negatívne   ovplyvnilo   celkovú   dĺžku posudzovaného konania (najdlhšie zistené obdobie nečinnosti bolo zistené v trvaní iba viac ako 4 mesiace, a to od 29. apríla 2011 do 9. septembra 2011, pozn.), avšak vzhľadom na mimoriadne   citlivý   charakter   konania   a   jeho   dopad   na   existenčnú   sféru   sťažovateľa nemožno celkovú dĺžku tohto konania (viac ako 9 rokov, pozn.) považovať za takú, ktorá by korešpondovala   s   imperatívom   vyjadreným   v   sťažovateľom   napádanom   čl.   6   ods.   1 dohovoru poskytujúcom záruku na okolnostiam primeranú dĺžku súdneho konania.

Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   však   dáva   do   pozornosti, že k predĺženiu konania, a teda k porušeniu základného práva a práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   môže   dôjsť   nielen   v   dôsledku   absolútnej   nečinnosti   orgánu súdnej moci, ale aj v dôsledku jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že z uvedeného dôvodu by bolo napríklad možné pripočítať na ťarchu okresného súdu obdobie v trvaní viac ako 1 a pol roka, a to od 16. apríla 2007, keď   právny   zástupca   žalovanej   strany   uplatnil   na   pojednávaní   námietku   premlčania žalovaného   nároku,   do   26.   novembra   2008,   keď   okresný   súd   vyhlásil   vo   veci   prvý rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol práve (aj) z dôvodu premlčania jeho nároku (voči   žalovanému   vo 4. rade   z   dôvodu   nedostatku   jeho   pasívnej   legitimácie   a   voči žalovanému v 5. rade z dôvodu jej neodôvodnenosti, pozn.). Inými slovami, po vznesení námietky premlčania mal okresný súd bez potreby ďalšieho obsiahleho a časovo náročného dokazovania primárne vyriešiť práve otázku, či bol sťažovateľom žalovaný nárok uplatnený včas, a až v prípade, že by túto otázku vyhodnotil v prospech sťažovateľa, mal v dokazovaní pokračovať.

Súčasne   však   ústavný   súd   dáva   do   pozornosti,   že   na   ťarchu   okresného   súdu nie je možné   pripočítať   dobu,   počas   ktorej   sa   z   dôvodu   konania   o   riadnych   alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch spis nachádzal na súdoch vyššej inštancie, pretože v tomto období okresný súd z objektívnych dôvodov nemohol ovplyvniť plynulosť konania v danej veci.

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   133/2011   (pôvodne   vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že podľa zistenia ústavného súdu už v skúmanom konaní okresný súd vykonal všetky úkony prvostupňového súdu, keďže 27. júna 2013 vyhlásil vo veci rozsudok,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   právna   neistota   sťažovateľa   vo   vzťahu k okresnému   súdu   bola   týmto   nateraz   odstránená,   a   nepovažoval   za   potrebné   prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu považuje za primerané v sume 1 500   €,   tak ako   to je uvedené v bode   2   výroku   tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   a   vyjadrenie   k   stanovisku   okresného   súdu)   v   celkovej   sume 413,94   €   vrátane   režijného   paušálu   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   3   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013