SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 277/2013-48
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti P. B., N., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. R. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) p o r u š e n é b o l o.
2. P. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. P. B. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,94 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Ing. R. K., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 277/2013-33 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 13. augusta 2004 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody a mimoriadneho zvýšenia bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v dôsledku vzniku škody na zdraví, ktorú utrpel ako cyklista po náraze do prekážky vytvorenej žalovanou pri výkopových prácach, v dôsledku ktorej sa sťažovateľ stal trvalo ležiacim (ochrnutie na 90 % tela), odkázaným na trvalú a nepretržitú starostlivosť iných osôb. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní, nielen svojím zdĺhavým postupom, ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Prvostupňový súd počas tejto neúnosnej doby neustálil, resp. vôbec neriešil otázku zásadného právneho významu, a to, ktorý deň je možné považovať za deň, kedy sa sťažovateľ dozvedel o tom, že za škodu zodpovedajú žalovaní v 2. a 3. rade. Už len vzhľadom na naznačené, že prvostupňový súd nedokázal vyriešiť túto nepochybne elementárnu otázku, treba považovať túto neúnosnú dobu súdneho konania za extrémne neprimeranú, a to mimo iného i preto, že pre súd zodpovedanie tejto otázky nemôže spôsobovať žiadne ťažkosti, naopak, pre súd táto otázka musí byť jednouchá a mala byť zodpovedaná, resp. ustálená prednostne. Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosť Okresného súdu v Nitre nie je v kontexte trvania napadnutého konania 8 rokov a 5 mesiacov (do dátumu spracovania tejto sťažnosti) ničím ospravedlniteľná....
K tomu je potrebné opätovne zdôrazniť, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci (zatiaľ 8 rokov a 5 mesiacov), možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napríklad, IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05)....
Keďže Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci bude rozhodovať výlučne o prieťahoch v konaní, v tejto sťažnosti nebudeme poukazovať na ďalšie nedostatočné zistenie skutkového stavu. V súvislosti však s neefektívnosťou prvostupňového súdu si dovoľujeme poprosiť Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sa zameral na jednotlivé výsluchy účastníkov konania, ktoré sa miestami zdajú veľmi jednoduché a povrchné, bez kladenia kvalifikovaných, na vec sa vzťahujúcich otázok. Súd navyše uveril tvrdeniam účastníkov konania bez toho, že by ich výpovede verifikoval inými výsluchmi, resp. dôkazmi. Navyše prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí bez pochýb prebral tvrdenia žalovaných, pričom sa vôbec nevyjadruje, prečo ich považuje za pravdivé. Z uvedeného dôvodu rozsudok neobsahuje, resp. nemôže obsahovať odôvodnenie, že tvrdenia žalovaných boli potvrdené ďalšími konkrétnymi dôkazmi.
Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu možno vyvodiť, že postup Okresného súdu v Nitre v napadnutom konaní bol aj neefektívny, čomu nasvedčuje, mimo iného, i skutočnosť, že do dnešného dňa nijako, a už vôbec nie presvedčivo, nerozhodol, či nárok je alebo nie je premlčaný. Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že jeho nárok nie je premlčaný....“
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. (14 C 206/04), nová spisová značka 18 C/133/2011 porušené boli.
2. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- €..., ktoré je Okresný súd v Nitre povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresnému súdu v Nitre prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04, nová spisová značka 18 C/133/2011, konal bez zbytočných prieťahov.
4. Okresný súd v Nitre je povinný uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr. 1943/08 z 12. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 16. júla 2013.
2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedol:
„Z obsahu rozsiahleho spisového materiálu t. č. už viac ako 587 strán je zrejmé, že súd vykonával vo veci rozsiahle dokazovanie a pri vykonávaní potrebných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu veci postupoval v priebehu celého konania riadne a bez zbytočných prieťahov, čo vyplýva i z chronológie jednotlivých úkonov. Na základe opakovaných procesných návrhov právneho zástupcu navrhovateľa na pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania a zmenu petitu boli vydávané mnohé procesné rozhodnutia. Vo veci boli opakovane vypočúvaní účastníci konania, svedkovia, zabezpečovali sa potrebné listinné doklady, správy z príslušných inštitúcií, nariadené bolo aj znalecké dokazovanie. Spis bol predkladaný Krajskému súdu v Nitre za účelom rozhodnutia o odvolaní voči prvostupňovému rozsudku č. k. 14 C 206/2004-366 zo dňa 26. 11. 2008 a aj Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co 23/2009-402 zo dňa 24. 3. 2009, čo nepochybne ovplyvnilo dĺžku konania. Po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu bolo vo vecí vytýčených 12 pojednávaní, z čoho 7 pojednávaní sa neuskutočnilo pre prekážky na strane navrhovateľa resp. jeho právneho zástupcu, pričom i tieto okolnosti mali značný vplyv na dĺžku konania a to v rozsahu minimálne jeden rok. Posúdenie dôvodnosti o potreby vykonávať dokazovanie je výlučne v kompetencii zákonného sudcu a jeho účelnosť môže posudzovať iba nadriadený súd. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne ide o vec náročnú na dokazovanie, ktorú nie je možné rozhodnúť bez vykonania potrebných dôkazov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd konal v intenciách ustanovenia § 120 ods. 1 OSP, ako aj v intenciách rozhodnutia dovolacieho a odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je viazaný. Považujeme za potrebné konštatovať, že je v kompetencii zákonného sudcu aký spôsob a rozsah dokazovania považuje za náležitý a smerujúci k ustáleniu zistenia skutkového a právneho stavu a ktorý je potrebný pre meritórne rozhodnutie vo veci.
... netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie...“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„... v plnom rozsahu sa odvolávame na obsah ústavnej sťažnosti a v kontexte k zaujatiu stanoviska k vyjadreniu Okresného súdu Nitra č. Spr. 1943/08 z 12. 06. 2013 si dovoľujeme zopakovať, že primárne sme namietali neefektívnosť a nesústredenosť vykonaných úkonov a nie ich počet z hľadiska nečinnosti (chronológie vykonaných úkonov). Rozhodnutie vo veci nami namietaných prieťahov, konkretizovaných v ústavnej sťažnosti, ponechávame na úvahe a ďalších zisteniach Ústavného súdu Slovenskej republiky.
... v záujme urýchlenia konania súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci rozhodol na neverejnom zasadnutí.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 206/04).
- 13. august 2004 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanej domáhal priznania náhrady škody na zdraví a mimoriadneho zvýšenia bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v dôsledku vzniku škody, ktorú utrpel ako cyklista po náraze do prekážky vytvorenej žalovanou pri výkopových prácach, v dôsledku ktorej sa stal trvalo ležiacim odkázaným na trvalú a nepretržitú starostlivosť iných osôb,
- 17. august 2004 – okresný súd zaslal žalobu sťažovateľa na vyjadrenie žalovanej,
- 9. september 2004 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,
- 21. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. november 2004 a súčasne žiadal od príslušného okresného riaditeľstva Policajného zboru zaslanie spisu o šetrení nehody (ďalej len „vyšetrovací spis“),
- 10. november 2004 – okresnému súdu bol zapožičaný vyšetrovací spis,
- 15. november 2004 – po vypočutí právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania bolo pojednávanie na účely vypočutia imobilného sťažovateľa v mieste jeho bydliska odročené na 20. január 2005,
- 18. január 2005 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na výsluchu sťažovateľa z dôvodu práceneschopnosti (predložil doklad, pozn.) s tým, že žiadal určiť nový termín výsluchu, pretože sťažovateľ trval na jeho prítomnosti,
- 19. január 2005 – okresný súd zrušil nariadený termín výsluchu sťažovateľa a odročil ho na neurčito z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne okresného súdu,
- 1. marec 2005 – okresný súd nariadil nový termín vykonania výsluchu sťažovateľa v mieste jeho bydliska na 6. apríl 2005,
- 6. apríl 2005 – vyššia súdna úradníčka v prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov uskutočnila v mieste bydliska sťažovateľa jeho výsluch,
- 18. apríl 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2005, na ktoré predvolal svedka a žalovanej uložil povinnosť predložiť listinné dôkazy (napr. povolenie na vykonanie rozkopávky a pod., pozn.),
- 10. máj 2005 – žalovaná označila svedka, ktorého žiadala vypočuť,
- 18. máj 2005 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 13. júl 2005 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal predložiť „právnu kvalifikáciu uplatneného nároku“ a právny zástupca žalovanej mal predložiť ďalšie návrhy na dokazovanie,
- 9. jún 2005 – právny zástupca žalovanej označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať,
- 14. jún 2005 – okresný súd na nariadený termín pojednávania predvolal svedkov, ktorých označila žalovaná,
- 11. júl 2005 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky a žiadal nariadiť nový termín pojednávania,
- 13. júl 2005 – z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 5. október 2005,
- 26. september 2005 – právny zástupca sťažovateľa podal námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi, ako aj proti celému okresnému súdu, pretože sa dozvedel, že novoustanovený právny zástupca žalovanej je synom podpredsedu okresného súdu a súčasne bratom iného sudcu okresného súdu,
- 28. september 2005 – okresný súd z dôvodu podanej námietky zaujatosti zrušil nariadený termín pojednávania a odročil ho na neurčito,
- 14. október 2005 – po vyjadrení sa sudcov okresného súdu bola vec predložená Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“),
- 21. október 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. 25 NcC 16/05 rozhodol, že sudcovia okresného súdu príbuzensky spriaznení s právnym zástupcom žalovanej sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia danej veci, avšak ostatní sudcovia okresného súdu vylúčení neboli,
- 22. november 2005 – spis bol vrátaný späť okresnému súdu,
- 22. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. február 2006 a predvolal aj svedkov,
- 20. február 2006 – po vypočutí svedkov v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania a potom, ako právny zástupca sťažovateľa predložil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, bolo pojednávanie odročené na 5. apríl 2006 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal predložiť zoznam lekárskych zákrokov, ktoré sťažovateľ absolvoval, súčasne okresný súd predvolal ďalších svedkov a napokon žiadal od mesta N. (ďalej len „mesto“) zapožičať spis týkajúci sa dotknutej rozkopávky, pri ktorej sťažovateľ utrpel úraz,
- 3. marec 2006 – okresnému súdu bol mestom zapožičaný vyžiadaný spis,
- 13. marec 2006 – právny zástupca žalovanej predložil zmluvu o dielo týkajúcu sa dotknutej rozkopávky,
- 3. apríl 2006 – právny zástupca sťažovateľa podal návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovanej, a to na základe nových informácií, ktoré vyplynuli zo zmluvy o dielo predloženej žalovanou,
- 5. apríl 2006 – pojednávanie bolo aj napriek prítomnosti svedkov, ako aj právnych zástupcov účastníkov bez akéhokoľvek ich vypočutia odročené na neurčito na účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovanej,
- 13. apríl 2006 – okresný súd uznesením rozhodol o pripustení ďalších dvoch účastníkov na strane žalovanej [J. M. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) a M. Š. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“)],
- 18. apríl 2006 – v nadväznosti na pristúpenie ďalších účastníkov na žalovanej strane právny zástupca sťažovateľa žiadal, aby na žalovanej strane pristúpilo do konania ešte mesto, a súčasne upravil žalobný petit,
- 24. máj 2006 – okresný súd uznesením pripustil vstup mesta na žalovanej strane (ďalej len „žalovaný vo 4. rade“),
- 22. jún 2006 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému v 3. rade, ktorý si ju neprevzal v odbernej lehote,
- 27. jún 2006 – okresný súd žiadal príslušné oddelenie Policajného zboru o doručenie zásielky pre žalovaného v 3. rade, ako aj o preverenie jeho pobytu,
- 11. júl 2006 – okresnému súdu bolo oznámené, že žalovaný v 3. rade sa v mieste svojho bydlisko zdržiava, avšak neotváral, takže zásielka mu nebola doručená,
- 3. august 2006 – okresný súd nadväzne na pripustenie ďalších účastníkov do konania uznesením pripustil aj zmenu žalobného petitu,
- 31. august 2006 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému v 3. rade, ktorý si ju neprevzal v odbernej lehote,
- 7. september 2006 – okresný súd žiadal príslušné oddelenie Policajného zboru o doručenie zásielky pre žalovaného v 3. rade, ako aj o preverenie jeho pobytu,
- 4. október 2006 – okresnému súdu bolo oznámené, že žalovaný v 3. rade sa v mieste svojho bydliska zdržiava, avšak opakovane nebol zastihnutý,
- 9. október 2006 – okresný súd si vyžiadal výpis zo živnostenského registra žalovaného v 3. rade,
- 20. október 2006 – právny zástupca pôvodného žalovaného (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) predložil splnomocnenie aj na zastupovanie žalovaných v 2. a 3. rade a súčasne predložil aj návrhy na dokazovanie,
- 27. október 2006 – okresnému súdu bolo živnostenským registrom oznámené, že na zaslanie výpisu zo živnostenského registra žalovaného v 3. rade neboli podané dostatočné vstupné údaje,
- 8. november 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. december 2006,
- 11. december 2006 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov, ako aj povereného zástupcu žalovaného vo 4. rade bolo pojednávanie odročené na 22. január 2007 s tým, že žalovaný vo 4. rade mal predložiť rozhodnutie o povolení dotknutej rozkopávky,
- 22. december 2006 – žalovaný vo 4. rade predložil žiadanú listinu a vyjadril sa k sporu,
- 22. január 2007 – žalovaný vo 4. rade ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu „... zaneprázdnenosti zamestnancov MsÚ v N.“ a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, súčasne sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí svedkov, právnych zástupcov účastníkov, ako aj žalovaných v 1. – 3. rade odročené na 21. február 2007, s tým, že od S., a. s. bude vyžiadaný stavebný denník k dotknutej rozkopávke a od spoločnosti L. bude vyžiadaná správa o montáži dočasného dopravného značenia,
- 22. január 2007 – okresný súd žiadal o zaslanie dokladov v zmysle záverov z pojednávania,
- 1. február 2007 – žalovaný vo 4. rade predložil listinné dôkazy,
- 21. február 2007 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadal o nariadenie nového termínu pojednávania, v nadväznosti na toto ospravedlnenie sa ospravedlnil aj právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade, pojednávanie bolo kvôli neprítomnosti účastníkov odročené na 16. apríl 2007 s tým, že budú urgované vyžiadané listiny od S., a. s., a od spoločnosti L., túto urgenciu okresný súd vybavil hneď v tento deň,
- 6. marec 2007 – S., a. s. oznámila okresnému súdu, že ním požadované doklady nemá k dispozícii, a súčasne spoločnosť L. zaslala požadované listiny,
- 16. apríl 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov a potom, ako právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade predložil znalecký posudok spracovaný znalcom v odbore cestnej dopravy, ktorý si dali sami vypracovať, ako aj potom, čo predložil aj správu meteorologického ústavu o počasí v deň nehody, a napokon potom, čo obidve strany navrhli vykonanie ďalších dôkazov, bolo pojednávanie odročené na 4. jún 2007,
- 2. máj 2007 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade predložil listinné dôkazy,
- 22. máj 2007 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k námietke premlčania uplatnenej žalovanou stranou a tiež podal návrh na rozšírenie účastníkov na žalovanej strane,
- 30. máj 2007 – okresný súd uznesením pripustil rozšírenie žalovanej strany o S., a. s. (ďalej len „žalovaný v 5. rade“), a súčasne okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 4. jún 2007 z dôvodu „... pristúpenia nového účastníka do konania...“,
- 20. júl 2007 – otec sťažovateľa podal osobne k rukám predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 10. august 2007 – okresný súd uznesením uložil právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby oznámil, čoho sa domáha proti žalovanému v 5. rade,
- 27. august 2007 – právny zástupca sťažovateľa v súvislosti so zmenou okruhu žalovaných upravil žalobný petit,
- 5. september 2007 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,
- 20. september 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2007,
- 15. október 2007 – po vypočutí prítomných účastníkov a ich právnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na 26. november 2007 na vyžiadanie správy od Inšpektorátu práce N. o zabezpečení bezpečnosti tretích osôb pri dotknutých výkopových prácach a tiež mala byť vyžiadaná správa o zdravotnom stave sťažovateľa, uvedené listiny okresný súd aj v ten deň vyžiadal,
- 31. október 2007 – žalovaný vo 4. rade žiadal o zastavenie konania voči nemu,
- 5. november 2007 – okresnému súdu bola doručená správa o zdravotnom stave sťažovateľa,
- 24. október 2007 – okresnému súdu bola doručená správa od inšpektorátu práce,
- 26. november 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov a potom, ako právny zástupca žalovaných navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania týkajúceho sa posúdenia zdravia sťažovateľa, bolo pojednávanie odročené na neurčito na rozhodnutie o návrhu žalovaného vo 4. rade na zastavenie konania voči nemu,
- 7. december 2007 – okresný súd uznesením rozhodol, že konanie voči žalovanému vo 4. rade „nezastavuje“,
- 12. december 2007 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade predložil návrh na dokazovanie,
- 6. február 2008 – okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, aby do 60 dní spracoval znalecký posudok týkajúci sa ustálenia zdravotného stavu sťažovateľa a vyjadril sa, ktoré zranenia utrpel v dôsledku nehody a ktoré v dôsledku neodborného poskytnutia prvej pomoci (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. marca 2008),
- 10. marec 2008 – okresný súd dožiadal Okresný súd Levice o doručenie spisu ustanovenému znalcovi,
- 23. apríl 2008 – spis bol doručený súdnemu znalcovi,
- 20. mája 2008 – ustanovený znalec oznámil, že kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemôže znalecký posudok vypracovať v okresným súdom stanovenom termíne, a žiadal o jeho predĺženie do 27. júna 2008,
- 23. máj 2008 – okresný súd predĺžil znalcovi lehotu tak, ako to požadoval,
- 28. máj 2008 – právny zástupca sťažovateľa predložil do spisu DVD záznam týkajúci sa nehody sťažovateľa z relácie odvysielanej v TV relácii „L.“,
- 25. jún 2008 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,
- 26. jún 2008 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,
- 2. júl 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,
- 17. júl 2008 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k znaleckému posudku,
- 12. august 2008 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade sa vyjadril k znaleckému posudku,
- 2. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. október 2008,
- 17. október 2008 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k znaleckému posudku,
- 20. október 2008 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na 26. november 2008 na doplnenie dokazovania vypočutím svedka a znalca,
- 26. november 2008 – po vypočutí znalca a svedka v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov a po ich záverečných rečiach bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu sťažovateľa v celom rozsahu zamietol,
- 5. január 2009 – právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu,
- 8. január 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie žalovaným,
- 21. január 2009 – žalovaný vo 4. rade sa vyjadril k odvolaniu,
- 28. január 2009 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 9. február 2009 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade sa vyjadril k odvolaniu,
- 19. marec 2009 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k odvolaniu,
- 24. marec 2009 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 23/09 rozsudok okresného súdu potvrdil,
- 24. apríl 2009 – spis bol vrátaný späť okresnému súdu,
- 12. jún 2009 – právny zástupca sťažovateľa podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,
- 24. jún 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, pretože skoršie splnomocnenie zaniklo právoplatným skončením veci,
- 14. júl 2009 – do spisu bolo doložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní,
- 27. júl 2009 – okresný súd zaslal dovolanie na vyjadrenie žalovaným,
- 27. august 2009 – právny zástupca žalovaných v 1. – 3. rade sa vyjadril k dovolaniu,
- 10. september 2009 – okresný súd dopytoval poštu o oznámenie, či bola žalovaným v 1., 2. a 5. rade doručená zásielka s dovolaním, pretože nebola vrátená doručenka,
- 18. september 2009 – pošta oznámila, že všetky tri reklamované zásielky boli riadne doručené,
- 6. október 2009 – žalovaný v 5. rade sa vyjadril k dovolaniu,
- 22. október 2009 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
- 16. november 2010 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 294/09 zrušil rozsudok krajského súdu vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, avšak iba vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- 30. november 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 5. január 2011 – okresný súd predložil spis v zmysle záverov najvyššieho súdu na ďalšie konanie krajskému súdu,
- 28. február 2011 – krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 4/2011 zhodne s výrokom najvyššieho súdu zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 29. apríl 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 27. jún 2011 – spisu bola okresným súdom pridelená nová spisová značka, a to sp. zn. 18 C 133/2011,
- 25. august 2011 – právny zástupca sťažovateľa urgoval konanie vo veci,
- 9. september 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. november 2011,
- 2. november 2011 – po vypočutí žalovaných v 2. a 3. rade, ich právneho zástupcu a právneho zástupcu sťažovateľa (sťažovateľ bol tiež prítomný, avšak s invalidným vozíkom sa nevedel dostať do budovy okresného súdu, pozn.) bolo pojednávanie odročené na 19. december 2011 s tým, že budú vyžiadané výpisy zo živnostenského registra žalovaných v 2. a 3 rade (predmetné výpisy okresný súd v tento deň aj vyžiadal, pozn.) a tiež bude predvolaná svedkyňa,
- 4. november 2011 – právny zástupca žalovaných označil svedka, ktorého žiadal vypočuť,
- 14. november 2011 – okresnému súdu boli doručené výpisy zo živnostenského registra žalovaných v 2. a 3. rade,
- 19. december 2011 – po vypočutí svedkýň v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na 9. február 2012 na doplnenie dokazovania (mali byť predložené správy o zdravotnom stave sťažovateľa, pozn.),
- 8. február 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu náhleho vyskytnutia sa vážnych osobných problémov, o ktorých sa mal právny zástupca sťažovateľa dozvedieť v tento deň, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,
- 9. február 2012 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na 5. apríl 2012,
- 4. apríl 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu náhleho vyskytnutia sa vážnych osobných problémov, o ktorých sa mal právny zástupca sťažovateľa dozvedieť v tento deň, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,
- 5. apríl 2012 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na 14. máj 2012,
- 11. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju aj sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu náhleho vyskytnutia sa vážnych osobných problémov, a žiadal nariadiť nové pojednávanie,
- 14. máj 2012 – z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2012,
- 25. jún 2012 – právny zástupca sťažovateľa sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu svojej choroby, a preto bolo pojednávanie odročené na 6. august 2012,
- 6. august 2012 – právny zástupca sťažovateľa sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu choroby, a preto bolo pojednávanie odročené na 11. október 2012, pričom okresný súd uložil konateľovi advokátskej kancelárie zastupujúcej sťažovateľa poriadkovú pokutu 200 € a súčasne vyzval ošetrujúceho lekára právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, aký je jeho zdravotný stav,
- 12. september 2012 – konateľ advokátskej kancelárie zastupujúcej sťažovateľa podal odvolanie proti uzneseniu o uložení mu poriadkovej pokuty a súčasne právny zástupca sťažovateľa oznámil, že sťažovateľ mu vypovedal splnomocnenie na zastupovanie,
- 19. september 2012 – okresný súd zmenil svoje skoršie rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty tak, že poriadkovú pokutu „neukladá“,
- 9. október 2012 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že jeho dovtedajší právny zástupca ho odmietol ďalej zastupovať, a preto požiadal o bezplatnú právnu pomoc v Centre bezplatnej právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) a čaká na odpoveď,
- 11. október 2012 – na žiadosť sťažovateľa okresný súd pojednávanie odročil na 19. november 2012 s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný, aby predložil žiadosť adresovanú Centru, a tiež bude predvolaná opatrovníčka sťažovateľa (jeho matka, pozn.),
- 25. október 2012 – sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu požadovanej žiadosti, o ktorej ešte Centrum nerozhodlo,
- 29. október 2012 – okresný súd vyzval Centrum, aby oznámilo, v akom štádiu je vybavovanie žiadosti sťažovateľa,
- 6. november 2012 – Centrum oznámilo, že mu od 5. novembra 2012 (vtedy bola skompletizovaná žiadosť, pozn.) stále plynie 30-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa,
- 7. november 2012 – okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 19. november 2012,
- 12. december 2012 – okresnému súdu bolo novým advokátom sťažovateľa predložené rozhodnutie Centra, ktorým bol sťažovateľovi ustanovený právny zástupca,
- 9. január 2013 – okresný súd žiadal od Centra zaslanie jeho právoplatného rozhodnutia,
- 17. január 2013 – Centrum zaslalo požadované rozhodnutie,
- 21. január 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. marec 2013,
- 21. marec 2013 – po vypočutí svedka a právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2013 na účely doplnenia dokazovania (bez konkretizácie, v čom má toto doplnenie spočívať, pozn.),
- 16. máj 2013 – pojednávanie bolo po prerokovaní veci odročené na 27. jún 2013,
- 27. jún 2013 – na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd zamietol žalobný návrh sťažovateľa aj proti žalovaným v 2. a 3. rade (rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, pozn.).
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) o žalobe sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej mu na zdraví, ako aj o zaplatenie bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku škody na zdraví došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je finančný nárok súvisiaci so škodou vzniknutou na zdraví, t. j. predmet konania má priamy vplyv na kvalitu životnej úrovne a na existenčnú sféru sťažovateľa (na jeho príjem), takže jeho povaha si preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň sťažovateľ obrátil so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).
1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že na jednej strane by bolo možné posudzované konanie považovať za skutkovo náročnejšie, keďže s ohľadom na predmet konania, ktorým bolo v danom prípade uplatnenie finančného nároku, resp. finančných nárokov za škodu spôsobenú na zdraví, bola na okresný súd kladená vyššia miera náročnosti, čo do dokazovania, najmä pri zadovažovaní potrebných listinných dôkazov, ktoré bolo napokon zavŕšené aj vypracovaním znaleckého posudku, avšak na strane druhej podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na mimoriadnu citlivosť tohto konania nemôžu byť tieto skutočnosti absolútnym ospravedlnením jeho celkovej neprimeranej dĺžky (pozri ďalej).
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím bezprostredným konaním nijako neprispel k predĺženiu tohto konania, práve naopak, z dôvodu svojej imobility, kvôli ktorej sa objektívne nemohol osobne zúčastňovať pojednávaní, zveril svoje zastupovanie kvalifikovanému právnemu zástupcovi, ktorý sa okrem objektívnych dôvodov (napr. zhoršenie zdravotného stavu, pozn.) pojednávaní riadne zúčastňoval. Aj keď na ťarchu právneho zástupcu sťažovateľa, a teda v konečnom dôsledku tak aj na ťarchu samotného sťažovateľa možno pripočítať niektoré skutočnosti, ako napr. to, že k znaleckému posudku, ktorý bol okresným súdom zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie 26. júna 2008, zaujal stanovisko až 17. októbra 2008, keď boli okresnému súdu doručené už vyjadrenia všetkých žalovaných, alebo napr. to, že 22. mája 2007 síce podal návrh na rozšírenie okruhu žalovaných, avšak k s tým súvisiacej úprave žalobného petitu ho musel vyzývať už okresný súd, a to 10. augusta 2007. Ústavný súd v týchto súvislostiach však konštatuje, že tieto „zaváhania“ nemali žiadny podstatný časový dopad na celkovú dĺžku posudzovaného súdneho konania. V tejto súvislosti ústavný súd tiež podotýka, že na ťarchu sťažovateľa nemožno pripočítať opakované návrhy na rozšírenie okruhu žalovaných, a to z dôvodu, že týmito procesnými návrhmi sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval iba na nové poznatky, ktoré vyplynuli z aktuálneho vývoja danej procesnej situácie.
Ústavný súd však dáva do pozornosti, že sťažovateľ musí strpieť zdržanie sa, resp. predĺženie konania z dôvodu rozhodovania o jeho riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v období, keď sa z týchto dôvodov vec nenachádzala na okresnom súde, ale na súdoch vyššej inštancie.
3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu síce nezistil žiadne výrazné časové vákuum, ktoré by negatívne ovplyvnilo celkovú dĺžku posudzovaného konania (najdlhšie zistené obdobie nečinnosti bolo zistené v trvaní iba viac ako 4 mesiace, a to od 29. apríla 2011 do 9. septembra 2011, pozn.), avšak vzhľadom na mimoriadne citlivý charakter konania a jeho dopad na existenčnú sféru sťažovateľa nemožno celkovú dĺžku tohto konania (viac ako 9 rokov, pozn.) považovať za takú, ktorá by korešpondovala s imperatívom vyjadreným v sťažovateľom napádanom čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytujúcom záruku na okolnostiam primeranú dĺžku súdneho konania.
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd však dáva do pozornosti, že k predĺženiu konania, a teda k porušeniu základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže dôjsť nielen v dôsledku absolútnej nečinnosti orgánu súdnej moci, ale aj v dôsledku jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že z uvedeného dôvodu by bolo napríklad možné pripočítať na ťarchu okresného súdu obdobie v trvaní viac ako 1 a pol roka, a to od 16. apríla 2007, keď právny zástupca žalovanej strany uplatnil na pojednávaní námietku premlčania žalovaného nároku, do 26. novembra 2008, keď okresný súd vyhlásil vo veci prvý rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol práve (aj) z dôvodu premlčania jeho nároku (voči žalovanému vo 4. rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie a voči žalovanému v 5. rade z dôvodu jej neodôvodnenosti, pozn.). Inými slovami, po vznesení námietky premlčania mal okresný súd bez potreby ďalšieho obsiahleho a časovo náročného dokazovania primárne vyriešiť práve otázku, či bol sťažovateľom žalovaný nárok uplatnený včas, a až v prípade, že by túto otázku vyhodnotil v prospech sťažovateľa, mal v dokazovaní pokračovať.
Súčasne však ústavný súd dáva do pozornosti, že na ťarchu okresného súdu nie je možné pripočítať dobu, počas ktorej sa z dôvodu konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch spis nachádzal na súdoch vyššej inštancie, pretože v tomto období okresný súd z objektívnych dôvodov nemohol ovplyvniť plynulosť konania v danej veci.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 133/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 206/04) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
4. Vzhľadom na to, že podľa zistenia ústavného súdu už v skúmanom konaní okresný súd vykonal všetky úkony prvostupňového súdu, keďže 27. júna 2013 vyhlásil vo veci rozsudok, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa vo vzťahu k okresnému súdu bola týmto nateraz odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 413,94 € vrátane režijného paušálu tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2013