znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 277/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., S., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom   Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14 Co 10/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. S.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2011 doručená sťažnosť Ing. Ľ. S., S. (ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 14 Co 10/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. mája 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) domáhal náhrady škody z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú   prevádzkou   motorového   vozidla,   pretože   pri   dopravnej   nehode   1.   septembra 2007 ako vodič v motorovom vozidle zn. Nissan Almera na štátnej ceste v smere Zvolen – Detva utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi, ktorý sa dostal na pravý okraj vozovky, strhol riadenie doľava, dostal sa do bočného šmyku, následne prešiel do protismerného jazdného pruhu a bočne narazil   do   motorového   vozidla   vedeného   sťažovateľom.   Trestné   stíhanie   proti   vodičovi motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi bolo zastavené, keďže tento na mieste nehody zraneniam podľahol. Predmetom žalobou uplatneného nároku proti poisťovni K., a. s. (ďalej len „žalovaná“), bola náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Požadované bolestné predstavovalo sumu 858 220 Sk (28 487,69 €) a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovalo   sumu   257   870   Sk   (8   559,72   €).   Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k. 15 C 14/2009-130 zo 14. októbra 2010 na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené bodové   ohodnotenie   bolestného   na   2 125   bodov   a   bodové   ohodnotenie   sťaženia spoločenského   uplatnenia   na   960   bodov.   Pri   počte   bodov   2 125   a   hodnote   za   1   bod 345,48 Sk bola priznaná na bolestnom suma 734 145 Sk (24 369,15 €). Pri počte bodov 960 a   hodnote   1   bodu   345,48   Sk   bola   priznaná   na   sťažení   spoločenského   uplatnenia   suma 331 660,80 Sk (11 009,12 €). Okrem nárokov na priznanie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sťažovateľ rozšíril žalobu aj o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30 %. Okresný súd považoval aj tento nárok za dôvodný a priznal aj ďalších 3 302,74 €. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   okresného   súdu   odvolanie,   ktorým   sa   domáhal priznania ďalšej náhrady za bolestné vo výške 4 051,65 €, ako aj ďalšej náhrady za sťaženie spoločenského   uplatnenia   vo   výške   549,12   €.   Rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 14 Co 10/2011-156 z 15. februára 2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený, pričom právnemu zástupcovi sťažovateľa bol doručený 25. marca 2011.

S rozsudkami všeobecných súdov sťažovateľ nesúhlasí preto, lebo tieto nesprávne vychádzali z hodnoty jedného bodu platnej pre rok 2006, teda zo sumy 345,48 Sk, hoci podľa názoru sťažovateľa mali správne vychádzať z hodnoty jedného bodu platnej pre rok 2007, teda zo sumy 375,22 Sk.

Krajský   súd   sa   v   plnej   miere   stotožnil   v   spornej   otázke   s   právnym   názorom okresného súdu a uviedol, že k poškodeniu zdravia sťažovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou 1. septembra 2007, preto pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s odkazom na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona   č.   437/2004   Z.   z.   o   náhrade   za   bolesť   a   o   náhrade   za   sťaženie   spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.   o   zdravotnom   poistení,   financovaní   zdravotného   poistenie,   o   zriadení   Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných   poisťovní   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   bolestnom“) okresný súd správne vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej   republiky   dosahovanej   za   rok   2006,   t.   j.   za   predchádzajúci   rok,   keď   došlo k vzniku nároku sťažovateľa na náhradu škody.

Sťažovateľ   sa   stotožňuje   s   krajským   súdom   iba   v   tom,   že   dátum   vystavenia lekárskeho   posudku   nie   je   rozhodujúci,   ale nemôže   sa   za   žiadnych   okolností   stotožniť s názorom,   podľa   ktorého   treba   vychádzať   z   priemernej   mesačnej   mzdy   v   roku   2006. V súvislosti s bolestným sa pri určovaní bodového hodnotenia bolesti hodnotí akútna fáza bolesti, ktorá môže spravidla trvať do 60 dní, pričom sťažovateľ utrpel poškodenie na zdraví v roku 2007. Preto mala byť priznaná hodnota za 1 bod vo výške 375,22 Sk (12,46 €) v súlade   s   opatrením   Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   č.   11165/OL z 19. apríla 2007, ktorým sa stanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007. Táto predstavuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu,   teda   v   roku   2006   bola   priemerná   mesačná   mzda   18   761   Sk,   z   ktorej   2   % predstavuje suma 375,22 Sk. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, treba mať na pamäti, že liečba bola ukončená až v roku 2008, a preto sťažovateľovi mala byť priznaná hodnota   za   1   bod   vo   výške   402,92   Sk   (13,38   €)   v   súlade   s   opatrením   Ministerstva zdravotníctva   Slovenskej   republiky   č.   12384-1/2008-OL   zo   14.   mája   2008,   ktorým   sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008. Podľa   Štatistického úradu   Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom   vznikol   nárok   na   náhradu,   t.   j.   v   roku   2007   bola   priemerná   mesačná   mzda 20 146 Sk, z ktorej 2 % predstavujú sumu 402,92 Sk.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 14 Co 10/2011 s tým, aby bol rozsudok z 15. februára 2011 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje napokon náhradu trov konania vo výške 154,58 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 10/2011-156 z 15. februára 2011 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 14/2009-130 zo 14. októbra 2010. Podľa   názoru   krajského   súdu   podstata   sporu   spočívala   v   právnej   otázke,   a to v určení výpočtu jedného bodu, ktorým sa odškodňuje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 5 ods. 2 zákona o bolestnom sa výška náhrady určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej   mzdy   zamestnanca   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky   zistenej   Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Vzhľadom na skutkové zistenia okresný súd správne pri určení hodnoty jedného bodu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2006, ktorá je 345,48 Sk. K poškodeniu zdravia sťažovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti pri dopravnej nehode 1. septembra 2007. Z tohto dôvodu pri určení výšky náhrady za bolesť a   za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   s   odkazom   na   ustanovenie   §   5   ods.   2   zákona o bolestnom správne okresný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy dosahovanej za rok 2006, t. j. za predchádzajúci rok, kedy došlo k vzniku nároku sťažovateľa na náhradu škody. Z tohto dôvodu vydanie lekárskych posudkov o bodovom ohodnotení je bez právnej relevancie. Pojem „vznik nároku na náhradu podľa ods. 1“ treba vykladať v závislosti od zistenia, kedy skutočne došlo k poškodeniu zdravia, a nie kedy bolo bodovo ohodnotené lekárom. Vzhľadom na charakter uvedených nárokov sa uhrádza škoda, ktorá poškodenému vznikla už samotným ublížením na zdraví pri dopravnej nehode. Pre jej finančné vyrovnanie je teda rozhodujúci rok, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto   interpretácie   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a   význam   (mutatis mutandis   I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Napadnuté   závery   krajského   súdu   treba   považovať   za   dostatočne   a   presvedčivo zdôvodnené.   V   žiadnom   prípade   preto   nie   sú   arbitrárne   alebo   zjavne   neodôvodnené. Za porušenie   označených   článkov   ústavy   a   dohovoru   nemožno   považovať   okolnosť,   že sťažovateľ má odlišný právny názor ako všeobecné súdy.  

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011