znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 277/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., R., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Ď., R., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sp 13/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009 doručená sťažnosť E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sp 13/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že: „ Dňa 26. 09. 1991, ale aj 27. 12. 2004 si uplatnila sťažovateľka reštitučné nároky po starých rodičoch(...) podľa zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a tiež zákona č. 503/2003 Z. z..

O   žiadosti   sťažovateľky   rozhodoval   príslušný   správny   organ   O.   R.   /ďalej   len anonymne uvádzané správny orgán OPÚ. R./ sp. zn. 04-M1H, evid. č. 1184/2004 zo dňa 06. 08. 2004.

Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa 06. 09. 2004,   o   ktorom   odvolaní   rozhodoval   Krajský   súd   v   Košiciach,   ktorý   rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Sp 13/04-18 zo dňa 28. 10. 2004, ktorý rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Sťažovateľka podala proti rozsudku(...) odvolanie, ktoré podávala prostredníctvom právneho   zástupcu   z B.   a   s   ktorým   odvolaním   fyzicky   nedisponuje,   ale   o   tom,   že   bolo podané odvolanie svedčí právne relevantný doklad:

-   List   Krajského   súdu   v Košiciach zo dňa   06.   04.   2005 značky,   1 Sp   13/04(...), adresovaný   správnemu   orgánu,   ktorým   vrátil   správnemu   orgánu(...)   rozsudok(...) 1 Sp 13/04 zo dňa 28. 10. 2004 s odôvodnením, že vo veci bolo dňa 25. 12. 2004 podané odvolanie a spis(...) sa v dôsledku odvolania nachádza na NS SR v Bratislave.

Sťažovateľka bola ubezpečovaná(...), že konanie nie je ukončené. O tom, že konanie nebolo a nie je ukončené predsa potvrdzuje sám ešte v roku 2008 správny orgán(...), ktorý sám   vo   svojom   rozhodnutí   sp.   zn.   2008/00086-MIH   ev.   č.:   2008/000778   zo   dňa 23. 06. 2008, ale aj v sprievodnom liste adresovanom Krajskému súdu v Košiciach zo dňa 30. 07. 2008, ktorým mu postupoval spisový materiál, kde sa konkrétne uvádza, že vec bola odstúpená Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, ktorý ku dnešnému dňu v predmetnej veci nerozhodol.

Situácia   sa   zmenila   v   neprospech   sťažovateľky   po   tom,   ako   v   inom   konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 1Sp/14/2008 dňa 20. 03. 2009 súd vyslovil záver, že rozsudok sp. zn. 1 Sp 13/04-18 zo dňa 28. 10. 2004 nadobudol dňa

28. 10. 2004   právoplatnosť   a   vykonateľnosť.   Táto   skutočnosť   vyplynula   zo   zápisnice z pojednávania(...) zo dňa 20. 03. 2009 v konaní 1 Sp 14/2008.

Pokiaľ Krajský súd v Košiciach tvrdí, že rozsudok sp. zn. 1 Sp 13/04-18 zo dňa 28. 10. 2004   nadobudol   dňa   28.   10.   2004   právoplatnosť   a   vykonateľnosť,   potom   sa o údajnej   právoplatnosti   rozhodnutia   dozvedela   sťažovateľka   len   z   tohto   posledného pojednávania(...) a to dňa 20. 03. 2009 v konaní sp. zn. 1 Sp 14/2008 vedenom Krajským súdom v Košiciach v inej právnej veci. Sťažovateľka predsa po dlhé roky bola samotným správnym   orgánom(...)   v   tomto   konaní   uzrozumená   s   tým,   a   je   to   uvedené   aj   priamo v rozhodnutí   správneho   orgánu,   že   celá   vec   bola   odstúpená   Najvyššiemu   súdu   SR v Bratislave,   ktorý   k   dnešnému   dňu   nerozhodol.   Sťažovateľka   bola   až   do   vydania rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sp 14/2008 do roku 2009 ubezpečovaná, že vyššie uvedený rozsudok nie je právoplatný.

Predsa   tu   boli   porušené   práva   účastníka   konania   v   tom,   že   v   dôsledku   tohto procesného pochybenia súdu, účastníkovi konania sa postupom súdu zmarili jeho práva v dovolaní   sa   svojich   práv   a   uplatnenia   práv   prostredníctvom   opravných   resp. mimoriadnych   opravných   prostriedkov.   Túto   podmienku   vyčerpania   opravných prostriedkov   sťažovateľka   nesplnila   v   dôsledku   procesného   pochybenia   orgánu   štátnej moci. Súd   sa   s   týmito   skutočnosťami   vysporiadal   so   stručným   zdôvodnením,   že   pokiaľ sťažovateľka poukazovala na listinný dôkaz - list Krajského súdu v Košiciach potvrdzujúci, že bolo   podané   odvolanie,   ako doklad   preukazujúci   doručenie   odvolania   podľa   názoru súdu, táto informácia súdu bola nesprávna a tvrdenie sťažovateľky odvolávajúcej sa na list Krajského súdu v Košiciach v tom smere, že bolo podané odvolanie je chybné, skutočne s týmto právnym názorom sa nemožno stotožniť a skutočne nie je dostatočným zdôvodnením skutkového stavu. (...)

Účastníkovi sa zmarili takýmto postupom súdu práva odvolateľa na riadny proces ako   účastníka   konania.   Na   jednej   strane   sa   prijme   záver  ,   že   tvrdenie   sťažovateľky   je chybné a na druhej strane relevantný listinný dôkaz - list(...) adresovaný správnemu orgánu OPÚ.R.   sa   jednoducho   označí   ako   nesprávna   informácia,   so   všetkými   nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania so záverom, že jeden dôkaz má väčšiu právnu silu a druhý   dôkaz   menšiu   právnu   silu.   Máme   za   to,   že   listinný   dôkaz   list   Krajského   súdu v Košiciach   je   rovnocenným   dôkazom   preukazujúcim   skutočnosť   doručenia   podania odvolania sťažovateľky. (...)“

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľky(...) podľa čl. 46, odst. 1, 3, čl. 48 odst. 2, Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6, odst. 1, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Krajského súdu v Košiciach. porušené.

Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 1 Sp/13/04 konal o odvolaní bez zbytočných prieťahov tak, že vec predloží odvolaciemu súdu Najvyššiemu súdu Bratislava.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000 €, ktoré je   Krajský   súd   v   Košiciach   povinný   vyplatiť   navrhovateľke   do   2   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský   súd   v   Košiciach.   je   povinný   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky v sume 245,7 € na účet právnej zástupkyne(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a   3   ústavy,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom sp. zn. 1 Sp 13/04.

Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 1 Sp 13/04 vyplýva, že na pojednávaní konanom   28.   októbra   2004,   za   prítomnosti   zástupcu   sťažovateľky   J.   Š.,   bol   vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie O. v R. (ďalej aj „správny orgán“) zo 6. augusta   2004,   č.   spisu   S/7/04-MIH,   ev.   číslo   1184/2004.   Rozsudok   bol doručený   do vlastných rúk sťažovateľky 24. decembra 2004 a nadobudol právoplatnosť 25. decembra 2004.

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť   spôsobené namietané porušenie základného práva.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného   práva,   t.   j.   v danom   prípade   od   25.   decembra   2004.   Keďže   sťažnosť   bola ústavnému   súdu   doručená   až   18.   mája   2009,   stalo   sa   tak   dávno   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto skutočnosť zakladá oneskorenosť sťažnosti.

2. Ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s námietkami sťažovateľky, že   v napadnutom   konaní   podala   proti   rozsudku   odvolanie   prostredníctvom   bližšie neurčeného právneho zástupcu z B. Sťažovateľka nedisponuje kópiou tohto podania, no odkazuje na list krajského súdu zo 6. apríla 2005, ktorý potvrdzuje ňou tvrdené skutočnosti.

Z prílohy   sťažnosti,   listu   krajského   súdu   zo 6.   apríla   2005   adresovaného O.   v R. naozaj vyplýva, že správnemu orgánu bol vrátený rozsudok krajského súdu č. k. 1 Sp 13/04-18 z 28. októbra 2004, „nakoľko vo veci bolo dňa 25. decembra 2004 podané odvolanie“, a spis sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Z obsahu predloženého   spisu   však   ďalej vyplýva aj to,   že krajský   súd   sa   listom z 8. apríla 2009 správnemu orgánu ospravedlnil za mylne poskytnutú informáciu týkajúcu sa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Krajský súd vo svojom ospravedlnení uviedol, že v predmetnom konaní odvolanie podané nebolo a z tohto dôvodu nemohlo byť ani doručené žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu.

Ústavný súd z uvedenej korešpondencie krajského súdu a správneho orgánu pripúšťa, že mohlo dôjsť k určitému administratívnemu pochybeniu, čo viedlo k podaniu mylných informácií účastníkovi konania – správnemu orgánu, no žiadnym spôsobom týmto nebolo zasiahnuté   do   procesných   práv   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   pred   všeobecným súdom.

Navyše, z predloženého spisu krajského súdu nevyplýva, že by sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku, na ktoré v sťažnosti poukazuje.

Pokiaľ by však tomu tak bolo, sťažovateľka má právo navrhnúť odvolaciemu súdu, aby práve túto skutočnosť posúdil a prípadne pokračoval v konaní. V takomto prípade však ďalej možno uviesť, že aj keby bola sťažnosť včas podaná, musela by byť odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti   rozsudku   krajského   súdu   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok.   Ak   ho   sťažovateľka   podala,   právomoc   poskytnúť   ochranu   jej   označeným právam podľa ústavy a dohovoru má najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Neprípustnosť sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde prichádza do úvahy vtedy, ak existujúci účinný prostriedok na ochranu základného práva alebo slobody účastník konania nevyužije. Vtedy možno uvažovať aj nad prípadnou aplikáciou   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   pre   ktoré   nebol   účinný   prostriedok využitý. Ak však bol existujúci účinný prostriedok využitý, neprichádza do úvahy postup navrhovaný   sťažovateľkou.   V   prípade   úspechu   v odvolacom   konaní   sťažovateľke   nič nebráni opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy v konaní.

Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010