znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 276/07-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. S., P., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 6 Co 554/06-199 zo 6. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. S. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2007 doručená sťažnosť JUDr. L. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 554/06-199 zo 6. marca 2007. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil 26. novembra 2007 o kópiu namietaného rozhodnutia.

Sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 191/97 o zaplatenie 383 664 Sk s príslušenstvom. V tejto veci   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 191/97-164 z 21. augusta 2006 jeho žiadosti nevyhovel, pretože   dospel   k záveru,   že   sťažovateľom   predložené   údaje   o majetkových   pomeroch neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a súdny poplatok za dovolanie v sume 46 032 Sk je sťažovateľ schopný uhradiť.

V odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sťažovateľ   namietal,   že   okresný   súd nevzal do úvahy, že je síce živnostník, t. j. že je držiteľom živnostenského oprávnenia, ale nepodniká, a teda zo živnostenskej činnosti nemá žiadny príjem. V spoločnej domácnosti žije s manželkou a 14-ročnou dcérou. Náklady na domácnosť hradí jeho manželka, ktorej mesačný príjem tvorí celkový príjem domácnosti a je približne 10 000 Sk, niekoľko tisíc korún   mesačne   je   potrebných   aj   na   zabezpečenie   potrieb   ich   dcéry.   Ostatné   náklady uhrádzajú z pôžičky. Sťažovateľ poprel bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu a uviedol, že vlastníkom bytu je P., on je len nájomcom. Nevlastní automobil ani žiadnu hnuteľnú vec, ktorú by bolo možné považovať za luxus. Daňové priznania za roky 2004 a 2005 okresnému súdu nepredložil, pretože nebol povinný ich podať, keďže jeho príjem za tieto roky bol nižší ako 43 000 Sk.

Sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   pomery   objektívne   neumožňujú   zaplatenie   súdneho poplatku. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal jeho argumentáciou, že nemohol predložiť okresným súdom požadované daňové priznania, pretože ich nepodal daňovému úradu z toho dôvodu, že jeho príjem bol nižší ako 43 000 Sk, a nebral do úvahy iné doklady, ktoré predložil na preukázanie svojich majetkových pomerov. Poukázal tiež na ustanovenie § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého môže súd kedykoľvek za konania odňať priznané oslobodenie aj so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného   skončenia   preukáže,   že   pomery   účastníka   oslobodenie   neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   aj   krajský   súd   v jeho   veci   nesprávne aplikovali ustanovenie § 138 OSP a postupovali ústavne nekonformným spôsobom, čím porušili   jeho   právo   na   prístup   k súdu.   V sťažnosti   uviedol: „Sťažovateľ   má   za   to,   že predložil údaje o svojich majetkových pomeroch, ktorými preukázal svoje majetkové pomery tak,   aby   bol   oslobodený   od   platenia   súdneho   poplatku.   Z objektívnych   príčin   nemohol predložiť daňové priznania, o ktoré ho žiadal súd, čo aj vysvetlil, napriek tomu to súd nezobral   do   úvahy   a striktne   sa   pridržiaval   predloženia   daňových   priznaní,   ktorých požiadavka predloženia nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.“

Preto   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie   konanie a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo JUDr. L. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   a   právo na spravodlivé súdne   konanie podľa čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave č. k. 6 Co 554/06-199 zo dňa 6. marca 2007 bolo porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 554/06-199 zo dňa 6. marca 2007 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť JUDr. L. S. náhradu trov konania na účet   JUDr.   Š.   K.,   advokáta   so   sídlom   K.   vedený   v T.,   a.   s.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta, že uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, mu bolo odňaté právo konať pred súdom, pretože mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov napriek tomu, že osvedčil splnenie podmienok na tento postup.

Krajský súd uznesením rozhodol o procesnom návrhu sťažovateľa, jeho rozhodnutím sa však konanie v tejto veci neskončilo, a preto ním priamo nemohlo dôjsť k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu.   Takým   postupom   by   bolo   zastavenie súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení   neskorších   predpisov   v prípade,   ak   by   k nemu   došlo   v   rozpore   s podmienkami ustanovenými zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).

Proti zastaveniu súdneho konania má sťažovateľ možnosť podať odvolanie, ako aj dovolanie podľa § 236 v spojení s § 237 písm. f) OSP z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, ktorého vyčerpanie ústavný súd v takýchto prípadoch vyžaduje ako podmienku na   konanie   o sťažnosti   (pozri   napr.   II.   ÚS   190/02,   II.   ÚS   51/05,   II.   ÚS   46/05, II. ÚS 239/05). Zo sťažnosti ani po jej doplnení nevyplýva, že sťažovateľ vyčerpal všetky účinné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd.

Pretože   sťažovateľ   má   možnosť   podať   proti   rozhodnutiu   o zastavení   konania dovolanie,   ktoré   ústavný   súd   považuje za   účinný   opravný   prostriedok   na ochranu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   o ktorom   rozhoduje   všeobecný   súd,   ústavný   súd odmietol jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007