SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 275/2024-20
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Evou Mišíkovou, Partizánska 2, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/15/2023 zo 14. septembra 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. februára 2024 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na zákaz mučenia podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiada zrušiť namietaný rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 48T/46/2020 zo 17. augusta 2022 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „TZ“) na tom skutkovom základe, že ako konateľ a spoločník spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ v období od 30. apríla 2016 do 27. apríla 2018 prostredníctvom elektronického bankovníctva s použitím platobných kariet vykonával úhrady na hazardné hry, stávkovanie a lotérie v prospech účtov TIPSPORT SK, a.s., v celkovej sume 417 755,22 eur, za čo mu bol (i) uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne (so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), (ii) uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov s povinnosťou hlásiť sa osobne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody u probačného a mediačného úradníka a (ii) nahradiť poškodenej spoločnosti náhradu škody 202 964,33 eur.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ aj prokurátor odvolanie. Krajský súd namietaným rozsudkom zrušil rozsudok okresného súdu v časti uloženia trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne, výrok o vine, ochrannom dohľade a náhrade škody nezmenil a odvolanie sťažovateľa zamietol.
4. Sťažovateľ namieta, že v jeho prípade existovali a existujú okolnosti na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 TZ. Krajský súd namietaným uznesením na vec sťažovateľa neaplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním uplatnených práv. Krajský súd podľa neho nesprávne vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) TZ (spáchanie dvoch menej závažných priestupkov na úseku cestnej dopravy pred spáchaním skutku – nezapnutý bezpečnostný pas v aute a porušenie zákazu zastavenia). Tiež tvrdí, že pri ukladaní trestu musí byť zachovaný princíp proporcionality a naplnená požiadavka spravodlivej rovnováhy medzi súkromnými právami a verejným záujmom, odkazujúc na rozhodnutia vo veciach sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a sp. zn. PL. ÚS 1/2021. Tiež tvrdí, že uložený trest nemôže prejsť cez test proporcionality, je zjavne neprimeraný, čo negatívne dopadá na jeho rodinu, blízkych a štátny rozpočet. Namieta, že v čase spáchania skutku (rok 2005) trpel podľa znaleckého posudku duševnou poruchou (patologické hráčstvo) a krajský súd pri ukladaní trestu nezohľadnil túto diagnózu.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity formulovaného v čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) nemá ústavný súd právomoc preskúmavať namietaný rozsudok krajského súdu, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť porušené, má v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky.
6. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „TP“) je možné podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu prechádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 TP. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 TP obvinený vo svoj prospech.
7. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (akým je aj dovolanie), je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom [§ 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. V prípade nesplnenia tohto postupu platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.
8. Sťažovateľ netvrdil (o to menej preukázal) vyčerpanie dovolania, ktoré mu zákon na ochranu jeho uplatnených základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje. V ústavnej sťažnosti pritom absentuje zmienka o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými by sťažovateľ nepodanie dovolania ospravedlnil v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
9. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie uplatnených práv rozsudkom krajského súdu, ako neprípustnú [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde]. V prípade rozhodnutia o dovolaní nie je prípadné právo sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti týmto uznesením dotknuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. mája 2024
Peter Molnár
predseda senátu