znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 274/09-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2010 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. L., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 183/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 69/06) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   183/08   p o r u š i l základné právo   M.   L.,   aby   sa   jej   vec prerokovala bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 183/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. L.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. L.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. C., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 274/09-10 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 183/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 69/06).

2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd   Piešťany   so   všetkými   ústavnoprávnymi dôsledkami   vrátane plnej   zodpovednosti   za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «(...) Sťažovateľka je navrhovateľkou vo veci o náhradu škody na zdraví spôsobenej ublížením na zdraví pôvodne podanej na Okresný súd Trnava dňa 26. 06. 2006 a vedenej pod sp. zn. 19C 69/2006. Po obnovení Okresného súdu Piešťany bola táto vec prevedená na tento súd a je vedená pod sp. zn. 6C 183/2008 proti odporcovi v 1. rade Ing. B. K.(...) a odporcovi v 2. rade E., s. r. o. (...)

Pred   podaním   návrhu   na   začatie   konania   na   Okresnom   súde   Trnava   vo   veci o náhradu škody na zdraví sťažovateľka musela vyčkať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu v trestnej veci proti Ing. B. K. V trestnom stíhaní obvinenej bola podaná obžaloba a rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 2T 191/03-90 zo dňa 12. 02. 2004 bola Ing. B. K. uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol jej uložený podmienečný trest, odňatia slobody. Súd nerozhodoval o nároku sťažovateľky ako poškodenej na náhradu škody.

Návrhom na začatie konania zo dňa 26. 06. 2006 doručenom na Okresný súd Trnava sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade, vzniknutej pri dopravnej nehode poškodením jej zdravia v sume 852 600,- Sk z titulu odškodnenia bolesti, sumu 367 500,- Sk z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 2 859,20 Sk z titulu náhrady účelných nákladov spojených s liečením.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   splnomocneného   právneho   zástupcu   podala návrh na vstup do konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov dňa 06. 02. 2007 a zároveň požiadala o nariadenie pojednávania Okresný súd Trnava z dôvodu, že konanie v označenej veci trvá viac ako sedem mesiacov a vo veci súd ešte nekonal. Dňa 06. 06. 2008 podala žiadosť o nariadenie pojednávania na Okresný súd Piešťany. Keďže súd nenariadil pojednávanie, ani sťažovateľke zo súdu nebola doručená žiadna písomnosť, sťažovateľka prostredníctvom   svojho   splnomocneného   právneho   zástupcu   podala   podľa   §   62   ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy v konaní(...) Predsedkyňa Okresného súdu Piešťany vo svojej odpovedi zo dňa

12. 02. 2009 doručenej dňa 16. 02. 2009 konštatovala, že „... Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní bola podaná odôvodnene.“ a zároveň oznámila predpokladaný termín vytýčenia pojednávania na mesiac apríl, resp. máj 2009. Termíny oznámené predsedkyňou Okresného súdu Piešťany v jej stanovisku zo dňa 12. 02. 2009 márne uplynuli(...)

Konštatujem, že vo veci pôvodne podanej na Okresný súd Trnava dňa 26. 06. 2006 vedenej pod sp. zn. 19C 69/2006, neskôr po obnovení Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6C   183/2008   z   dôvodu   nevykonania   ani   jedného   úkonu   súdmi pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľky, ako osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Vzhľadom na vek sťažovateľky, jej zdravotný stav ako aj povahu veci, keďže prejednávaná vec aj keď nie je skutkovo, právne ani procesné zložitá (treba vykonať dokazovanie znalcom z oboru zdravotníctva, pretože sťažovateľka sa podrobila niekoľkým operáciám, vypočuť účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka a tým naplniť informácie potrebné pre rozhodnutie o náhrade(...) na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane   je   pre   sťažovateľku   ako   navrhovateľku   významná,   nakoľko   ide   o   poškodenie   jej zdravia   a o nemalú   škodu,   ktorú   treba   okrem   už   uplatnenej   výšky   doplniť   znaleckým dokazovaním;   ako   aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka   svojím   správaním nespôsobila nekonanie súdov v tejto veci, som toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn. 6C 183/2008 (na začiatku 192C 69/032006) sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane   oboch   okresných   súdov.   Na   základe   uvedených   skutočností   je   sťažovateľka presvedčená   o   porušení   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov priznaného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   priznaného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom oboch okresných súdov v označenej veci.

(...)   Okresný   súd   Piešťany   a   Okresný   súd   Trnava   svojou   nečinnosťou nespochybniteľne porušuje právo sťažovateľky priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd. O ochrane   tohto   práva   sťažovateľky   nerozhoduje   iný   súd   ani   žiadny   iný   verejnoprávny orgán. Som toho názoru, že v prípade sťažnosti sťažovateľky nejde o žiadnu svojvôľu a snahu domáhať sa toho, čo mu nepatrí. Právo na spravodlivosť, zákonnosť a ústavnosť je v právnom štáte všeobecne daná a jeho sťažnosť - požiadavka nároku na ochranu ústavného práva je preto dôvodná. (...)

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 7.000 €, ktorý návrh odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami: Z dôvodu zavineného konania tretej osoby (odporkyne v 1. rade v súdnom konaní) sťažovateľka   utrpela   závažný   úraz   s   trvalými   zdravotnými   následkami   a   to   zranenia   - vykĺbenie ľavého lakťa so zlomeninou hlavičky vretennej kosti, zlomeninu horného konca holennej   kosti   vľavo,   trieštivého   charakteru,   zasahujúcu   do   kolenného   kĺbu   s   posunom kostných úlomkov, s odôvodnenou dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 4 mesiace. Sťažovateľka bola dňa 23. 06. 2003 hospitalizovaná v nemocnici a v ten istý deň vykonaná repozícia vykĺbeného ľavého lakťa a následná fixácia ruky sadrou, ako aj operačná fixácia zlomeniny   ľavej   holennej   kosti   (drôty,   skrutky)   s   následnou   fixáciou   nohy   sadrou. Sťažovateľke   boli   podané   transfúzie   a   infúzie,   lieky   proti   bolesti   a   lieky   proti   vzniku trombózy. Hospitalizácia trvala do 01. 07. 2003.

Z dôvodu opätovného vykĺbenia ľavého lakťa bola sťažovateľka znovu operovaná dňa 14. 07. 2003, hospitalizácia trvala od 14. 07. 2003 do 16. 07. 2003. Zranenie, ktoré sťažovateľka utrpela pri dopravnej nehode a ich liečba spôsobili výrazný zásah do bežného života   nielen   sťažovateľke,   ale   celej   jej   rodiny,   keďže   bola   odkázaná   na   starostlivosť blízkych - manžel a dcéry, ktorá z tohto dôvodu bola nútená obmedziť svoju podnikateľskú činnosť.   Sťažovateľka   mala   ľavú   hornú   i   dolnú   končatinu   fixované   v   sadre   (sadrových dlahách) a to tak, že sádru na hornej končatine mala od chrbta ruky (dlane) až do 2/3-ín ramena a na ľavej dolnej končatine od prstov až do polovice stehna. Sťažovateľka bola po dobu cca 3 mesiacov pripútaná na lôžko, nemohla samostatne vykonávať ani nevyhnutné životné úkony - bez pomoci inej osoby nebola schopná napr. zmeniť polohu na posteli, nehovoriac o úkonoch ako je obliekanie, hygiena a pod., bola teda odkázaná na sústavnú pomoc   a   opateru   inej   osoby.   Takáto   situácia   trvajúca   niekoľko   mesiacov   spôsobovala sťažovateľke   trvalý   stres,   pocit   bezmocnosti   a   nesebestačnosti,   obavy   zo   zhoršenia zdravotného   stavu,   nasledovali   ďalšie   hospitalizácia   sťažovateľky   v   nemocniciach   v P. a v B.   a   následne   ambulantná   rehabilitácia.   Pri   absolvovaní   rehabilitácie   sťažovateľka utrpela zlomeninu horného konca ľavej stehennej kosti. Z dôvodu tejto zlomeniny bola opäť hospitalizovaná,   počas   ktorej   hospitalizácie   jej   bola   odstránená   časť   osteosyntetického materiálu, ktorým bola fixovaná zlomenina holennej kosti ľavej nohy. Potom bola preložená na   Kliniku   úrazovej   chirurgie   FNsP   v B.,   kde   bola   operovaná   -   bola   jej   vykonaná osteosyntéza ľavej stehennej kosti. V roku 2005 sa sťažovateľka podrobila ďalšej operácii vo FNsP v B., pri ktorej jej bol odstránený osteosyntetický materiál z ľavej nohy (holenná kosť, stehenná kosť), ktorým boli zlomené kosti fixované. V dôsledku trvalých následkov zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, jej schopnosť pešej chôdze je obmedzená, nezvláda   samostatne   dlhšiu   chôdzu,   pri   bežných   úkonoch   v   domácnosti   (upratovanie, nákupy a pod.) odkázaná na výpomoc inej osoby, tieto práce plne nezvláda vykonávať resp. na základe odporúčaní lekárov nesmie vykonávať (zdvíhanie ťažkých predmetov a pod.). Z dôvodu   nečinnosti   súdu   však   sťažovateľka   nemá   možnosť   právnymi   prostriedkami a v primeranej   lehote   získať   finančné   plnenie,   ktoré   jej   patrí   a   ktorého   zaplatenia   sa domáha v konaní na súde, aby tak z časti dosiahla finančné zadosťučinenie, ale hlavne preto, že peniaze, vzhľadom na jej vek a zdravotné ťažkosti bude môcť použiť na úhradu výpomoci inej osoby, starajúcu sa o ňu. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, najmä na dlhodobú   a   bezdôvodnú   nečinnosť   súdov,   považuje   sťažovateľka   navrhované   finančné zadosťučinenie vo výške 7.000 € za primerané. (...)».

3.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľky   M.   L.(...)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní pod sp. zn. 6C 183/2008 a postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod sp. zn. 19C 69/2006 porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 183/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke M. L.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000 €, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľke M. L. (...) trovy právneho zastúpenia   v   sume   podľa   vyčíslenia   jej   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   519/09 z 21. augusta 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra 2009.

4.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   zákonný   sudca   vybavuje   aj   agendu   P   (veci starostlivosti súdu o maloletých), veci ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých je celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov, pričom celkový počet nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval až do 13. 7. 2009, kedy bola časť   týchto   vecí   prerozdelená   medzi   novovymenované   sudkyne,   spolu   525   vecí v jednotlivých senátoch, z objektívnych dôvodov nemohol v tejto veci vytýčiť pojednávanie na skorší termín. Na svoju preťaženosť pritom v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov upozornil dňa 14. 1. 2009 aj predsedníčku Okresného súdu Piešťany, kde okrem iného uviedol, že vzhľadom na neprimerane vysoký počet vecí hrozí, že tieto nebude môcť vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Dňa 12. 01. 2009 podala navrhovateľka(...) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v mojej odpovedi o spôsobe vybavenia jej sťažnosti som skonštatovala, že prieťahy v konaní vznikli na   Okresnom   súde   Piešťany   z   objektívnych   dôvodov   súvisiacich   s   prechodom   výkonu súdnictva   z   Okresného   súdu   Trnava   a   s   tým   spojeným,   vysokým,   počtom   odovzdaných spisov ako aj s nedostatočným personálnym, obsadením tunajšieho súdu.

Záverom   uvádzam.,   že   netrvám   na   ústnom   pojednávaní   a   súhlasím   s   tým,   aby Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho   pojednávania   v   zmysle   ust.   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde.“

4.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) oznamujem(...), že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania v tejto veci. (...)

Vedľajší účastník podal osobne na Okresnom súde Trnava do spisu dňa 25. 04. 2007 svoje   vyjadrenie.   Toto   vyjadrenie   mne   ako   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   v   konaní o náhradu škody na zdraví spôsobenej trestným činom vedené pod č. k.: 6 C 183/2008 na Okresnom   súde   Piešťany   bolo   doručené   až   dňa   07.   07.   2009   spolu   s   predvolaním   na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 11. 09. 2009. Dnešného dňa t. j. 07. 09. 2009 mi bolo doručené upovedomenie z Okresného súdu Piešťany, že pojednávanie nariadené na deň   11. 09. 2009   je   odročené   bez   prejednania   veci   na   iný   termín.   Ako   je   aj   zrejmé z vyjadrenia   predsedkyne   Okresného   súdu   Piešťany,   zákonný   sudca   nevyhovel   môjmu návrhu   na   pribratie   znalca   s   odôvodnením,   že   doteraz   neboli   vypočutí   účastníci. V žalobnom   návrhu   zo   dňa   26.   06.   2006   na   strane   5   som   navrhol,   aby   súd,   citujem: „Navrhujem, aby súd v konaní ustanovil znalca, ktorý určí bodové ohodnotenie náhrady za bolesť,   keďže   v posudku   o   bolestnom   zo   dňa   09.   08.   2004   neboli   zohľadnené   všetky vykonané   lekárske   zákroky   (napr.   operačné   odstránenie   osteosyntetického   materiálu)   a bodové ohodnotenie trvalých následkov /sťaženia spoločenského uplatnenia/ žalobkyne.“ Tento návrh som v písomnej forme aj s odôvodnením zopakoval vo svojom podaní zo dňa 20.   07.   2009   a   to   s poukazom   na   hospodárnosť   konania,   pretože   znalecký   posudok   na určenie   bodového   ohodnotenia   náhrady   za   bolesť   a   sťaženie   spoločenského   uplatnenia znalcovi - ortopédovi bude trvať istý a nie krátky čas. Zákonný sudca návrhu nevyhovel a teraz je nariadené pojednávanie odročené na neurčito. (...)»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 183/08 [predtým postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 69/06]: Dňa 27. júna 2006 podala sťažovateľka na súde žalobný návrh „o náhradu škody na zdraví   spôsobenej   trestným   činom   ublíženia   na   zdraví“ proti   Ing.   B.   K.,   V.   (ďalej   len „žalovaná 1“), a proti E., s. r. o. (ďalej len „žalovaná 2“, spolu len „žalovaní“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 19 C 69/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a bola pridelená sudkyni JUDr. D. M.

Dňa 6. februára 2007 sťažovateľka navrhla, aby do konania na strane žalovaných vstúpila ako vedľajšia účastníčka Č., a. s. (ďalej len „Č., a. s.“).

Dňa 23. marca 2007 súd vyzval žalovaných, aby sa písomne vyjadrili k podanej žalobe.

Dňa 3. apríla 2007 sa žalovaná 1 vyjadrila k žalobe.Dňa 13. apríla 2007 žalovaná 2 požiadala súd o predĺženie termínu na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 17. apríla 2007 súd opakovane vyzval žalovanú 2, aby sa písomne vyjadrila k žalobe.

Dňa 25. apríla 2007 do konania vstúpila Č., a. s., ako vedľajšia účastníčka. Dňa 18. júna 2007 sa žalovaná 2 písomne vyjadrila k žalobe.Dňa   13.   mája   2008 právny   zástupca   vedľajšieho   účastníka   oznámil   súdu   zmenu korešpondenčnej adresy.

Dňa 16. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. september 2009. Dňa 20. augusta 2009 právny zástupca žalovanej 1 požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z „dôvodu kúpeľnej liečby“.

Dňa   3.   septembra   2009   okresný   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že   nariadené pojednávanie sa odročuje.

Dňa 11. septembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 19. november 2009, pretože sa nedostavili účastníci konania.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 183/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 69/06) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je náhrada škody za ublíženie na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, t. j. vec, ktorej povaha (spor   o financie,   ktoré   môžu   byť   zdrojom   príjmov   sťažovateľky,   ktorá   sa   nie   svojím zavinením   dostala   do   krajne   nepriaznivej   životnej   situácie)   si   vyžadovala   osobitnú starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, I. ÚS 65/04).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka napadnutého konania zjavne nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom vyhodnotené, výlučne od správania (postupu) okresného súdu. Napokon ani predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť posudzovanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní; podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje,   že   súdy   boli   v   danej   veci   nečinné,   a to   konkrétne   od   27. júna   2006   do 23. marca 2007 (minimálne šesť mesiacov) a od 18. júna 2007 do 16. júna 2009 (dva roky). Uvedená   nečinnosť   okresných   súdov   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   minimálne počas dvoch rokov a šiestich mesiacov nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého zákonný sudca „vybavuje aj agendu P(...) pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých je celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov, pričom celkový počet nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval až do 13. 7. 2009, kedy bola časť týchto vecí prerozdelená   medzi   novovymenované   sudkyne,   spolu   525   vecí“,   nemožno   akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €, pretože „Z dôvodu nečinnosti súdu(...) sťažovateľka nemá možnosť právnymi prostriedkami a   v   primeranej   lehote   získať   finančné   plnenie,   ktoré   jej   patrí   a   ktorého   zaplatenia   sa domáha v konaní na súde, aby tak z časti dosiahla finančné zadosťučinenie, ale hlavne preto, že peniaze, vzhľadom na jej vek a zdravotné ťažkosti bude môcť použiť na úhradu výpomoci inej osoby, starajúcu sa o ňu.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   na   povahu   veci,   teda   na   význam   konania   pre sťažovateľku, považuje za primerané vo výške 4 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 3. júna 2009, spísanie sťažnosti zo 4. júna 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   70,02   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 438,57 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010