SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 273/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskoukanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedenú pod sp. zn. Rvp 9088/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 CoE 5/2014 z 25. apríla 2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 19 CoE 5/2014 z 25. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté uzneseniekrajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“), ktoréhopredmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmyslezákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej mocia o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť spôsobenánesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní, v ktoromsťažovateľka vystupovala ako oprávnená.
Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, proti ktorému sťažovateľka podalaodvolanie, pričom následne jej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatokza vyhotovenie kópie odvolania a jeho príloh v sume 14,50 € v zmysle položky č. 21sadzobníka zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkocha o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdnych poplatkoch“).
Na základe odvolania sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu, ktorým jej bolauložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, krajský súd napadnutým uznesením predmetnérozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
Sťažovateľka namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu najmä nedostatočnéodôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nebolo podľa jej názoruvôbec zrejmé, ako krajský súd posúdil námietky sťažovateľky týkajúce sa chýbajúcichpodstatných náležitostí odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu; sťažovateľkapreto považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné.
V petite sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajskéhosúdu, zruší ho, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančnézadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,ktorým tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenie okresného súdu o jej povinnostizaplatiť súdny poplatok v sume 14,50 €.
V nadväznosti na takto vymedzený predmet konania ústavný súd považujeza potrebné v prvom rade zdôrazniť, že sťažovateľka sa uchádza o ústavnú ochranusťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v súvislosti s právnou vecou, ktorej podstatouje (zjednodušene) spor o peňažné plnenie v sume 14,50 €. Ide nepochybne o právnu vec,ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu§ 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že vo veciach, v ktorých bolonapadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcomtrojnásobok minimálnej mzdy, je dovolanie ex lege neprípustné. Za okolností, keďObčiansky súdny poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydanýchdruhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automatickyposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočeniazo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžumať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd(m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014); o tom vo veci sťažovateľky nemožnoani uvažovať. Uvedené skutočnosti samy osebe zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnostisťažovateľky.
Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie aj z vecnéhohľadiska a dospel k záveru, že nie je arbitrárne, je primeraným spôsobom odôvodnené,a preto z ústavného hľadiska akceptovateľné. Ústavný súd na tomto základe konštatuje, žemedzi napadnutým uznesením krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta,neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatísťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súdpreto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016