znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 273/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   Š.,   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. Š.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2011   doručená   sťažnosť   I.   Š.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. D.   S.,   K.,   pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004.

2. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že o namietanom porušení jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom okresného súdu   vo veci   vedenej pod   sp.   zn. 12 C 94/2004 rozhodol   ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   IV.   ÚS   160/2010   tak,   že   vyslovil,   že   jej   práva porušené neboli.

Sťažovateľka   v sťažnosti   poukazuje   na   argumentáciu,   ktorú   uviedla   vo   svojej predchádzajúcej sťažnosti z 8. marca 2010, a uvádza:

«… návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17. 05. 2004 žalobca uplatnil proti nej (sťažovateľke,   pozn.) právny   nárok   na   zaplatenie   60.000.-   Sk   s 13%-ným   úrokom z omeškania, počnúc od 14. 10. 2003, trovy súdneho konania a trovy právnych služieb. Žalobca   v   žalobe   tvrdil,   že   dodatočne   vyšla   najavo   vada   nehnuteľnosti,   ktorú od sťažovateľky   kúpil   za kúpnu cenu 180.   000.- Sk   podľa kúpnej zmluvy   uzavretej   dňa 01. 07. 2003. …

Súd sa v rozsudku č. k. 12 C/94/2004 zo 07. 02. 2006 s návrhom žalobcu v plnom rozsahu stotožnil a uplatnený nárok – zľavu z kúpnej ceny mu priznal na základe vlastnej úvahy, bez toho, aby riadne odôvodnil ako sa k tejto sume dopracoval. Za účelom riadneho zistenia stavu veci súd nevykonal žiadne, ani miestne šetrenia, napr. ohliadku na tvári miesta.

Z   vykonaného   dokazovania   mal   súd   osvedčené,   že   vlastník   vodohospodárskych zariadení   uložených   pod   zemským   povrchom   –   pozemkom   žalobcu/   tieto   skutočnosti katastrálnemu úradu neoznámil a ani sťažovateľku stým neoboznámil. Záznam o tom bol do katastra   nehnuteľností   zaznamenaný   až   v   čase,   kedy   si   žalobca   /kupujúci/   vybavoval stavebné povolenie, zrejme na jeho návrh. Súd doručoval sťažovateľke súdne zásielky na jej dievčenské meno a na rôzne miesta Slovenskej a Českej republiky. Jej otec mal notárom overenú plnú moc na preberanie zásielok v mieste bydliska v Košiciach. Právny zástupca sťažovateľky   opakovane,   písomne   vyzýval   okresný   súd,   aby   mu   doručil   rozsudok 12 C 94/2004 zo 07. 02. 2006. Dňa 11. 09. 2006 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na obnovu súdneho konania sp. zn. 12 C 94/2004 a 26. 02. 2009 februára 2009 ho súd uznesením č. k. 12 C 139/2006 zamietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2 Co/16S/2009 z 24. septembra 2009 na odvolanie sťažovateľky uznesenie okresného súdu 12 C/139/2006-73 z 20. 2. 2009 ktorým návrh   na   obnovu   súdneho   konania   zamietol   –   potvrdil.   V   odôvodnení   potvrdzujúceho uznesenia   uviedol:   „...   Je   teda   zrejmé,   že   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   v   konaní č. k. 12 C/94/2004 nebol doručený všetkým účastníkom, resp. nenastali účinky doručenia vo vzťahu k doručeniu rozsudku opatrovníčke žalovanej, preto uvedené rozhodnutie súdu prvé/to stupňa sa doposiaľ nestalo právoplatným. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci sp. zn. 12 C /94 /2004 ku dnešnému dňu nie je právoplatným, nebolo právoplatné, ani ku dňu podania návrhu na obnovu konania, nebola splnená základná podmienka pre podanie návrhu na obnovu konania a to právoplatné rozhodnutie vo veci samej, obnovy ktorého sa účastník chce domáhať.“

Na   základe   tohto   uznesenia   odvolacieho   súdu   sťažovateľka   trvala   na   všetkých námietkach proti rozhodnutiu okresného súdu,, ktoré uviedla v návrhu na obnovu súdneho konania a následne opakovane podala proti rozsudku odvolanie, pretože súd jej naďalej, 04.   02.   2010   a   aj   22.   02.   2010   opakovane   doručil   rozsudok   12   C/94/2004   opatrený doložkou právoplatnosti k 18. 5. 2006 a vykonateľnosti ku dňu 23. 05. 2006.…

Krajský súd v Košiciach uznesením 2 Co/109/2010 z 03. 11. 2010 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 94/2004 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, je tým nesporne osvedčené, že právna vec sp. zn. 12 C 94/2004 do dnešných dní, ani po 7 rokoch, ktoré uplynú 17. mája, t. r. nie je skončená ani na prvom stupni. Súdne konanie, ktoré ústavný   súd   označil   za   konanie   právne   nezložité   tak   trvá   viac   ako   7   rokov.   Právam sťažovateľky súd neposkytol riadnu ochranu, pretože nekonal bez zbytočných prieťahov, ani v primeranej lehote, a ani v súlade s procesnoprávnymi predpismi, čo zrejme nemožno pričítať správaniu sa sťažovateľky v súdnom procese.

Sťažovateľka   má   zato,   že   sú   splnené   právne   predpoklady   pre   podanie   ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Sťažnosť na zbytočné prieťahy súdneho konania podala predsedovi okresného súdu ešte k nálezu IV. ÚS 160/2010-30 a predložila aj všetky listinné dôkazy.»

3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej právna neistota trvá siedmy rok a do dnešných dní jej záležitosť nie je rozhodnutá ani v prvom stupni. „Vzhľadom na dĺžku súdnych konaní v praxi tunajších súdov možno očakávať, že právoplatné rozhodnuté v jej záležitosti nebude ani   v   najbližších   12-tich   mesiacoch.   Sťažovateľka   je   preto   presvedčená   o   tom,   že   jej prislúcha   finančné   zadosťučinenie   tak   ako   o   tom   v   takýchto   a   podobných   prípadoch rozhoduje   Európsky   súd   pre   ľudské   práva.   7   rokov   nie   je   štandardná   lehota pre rozhodovanie veci súdnou mocou a ten má práve zabezpečiť to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty. Podľa § 100 OSP len čo konanie začalo, postupuje v ňom súd aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľkina právna neistota je významne znásobená aj exekučným konaním, ktoré proti nej žalobca zahájil.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil:„Okresný súd v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/94/2004 porušil základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote, zaručené čl. 6 od. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľke I. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.- Eur, ktoré   je   Okresný   súd   v   Michalovciach   povinný   vyplatiť   v   lehote   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Michalovciach je povinný vyplatiť I. Š. trovy právnych služieb v sume 261,82 € /2x 123,50 + 2x 7,41 rež. pauš./ do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., K.“

5. Podaním z 5. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2011 označeným ako „Doplnenie sťažnosti“ sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas so spôsobom vedenia konania pred okresným súdom. Sťažovateľka namietala dôstojnosť konania pred okresným súdom v súvislosti s pojednávaním konaným 5. mája 2011, poukázala na „nedôstojný a ponižujúci“ priebeh konania, vyjadrila nesúhlas so spôsobom zaznamenávania priebehu pojednávania do zápisnice a tiež s ukladaním pokút, ktoré boli na pojednávaní uložené sťažovateľke a jej právnej zástupkyni. V závere podania právna zástupkyňa sťažovateľky uviedla, že podľa jej názoru „súd porušil základné práva mojej mandantky, ktoré občanom tohto štátu zaručuje Ústava SR, najmä v ustanoveniach: čl. 46 ods. 1… čl. 47 ods. 3… čl. 48 ods. 2… Podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv…   Zastávam   názor,   že   postupom   súdu   bolo závažne   porušené   aj   moje   právo   na   riadnu   ochranu   oprávnených   záujmov   mojej mandantky, t. j. na výkon môjho povolania.“

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa § 24 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

5. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 2. júla 2010

1. Sťažovateľka sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004.

2. Ústavný súd vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   94/2004   rozhodol   nálezom sp. zn. IV. ÚS 160/2010 z 20. mája 2010 tak, že vyslovil, že základné práva sťažovateľky neboli   porušené.   Ústavný   súd   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   160/2010   nezistil porušenie   základného   práva   sťažovateľky   zo   strany   okresného   súdu   a   konštatoval,   že sťažovateľka „nepreberala zásielky doručované okresným súdom a z týchto dôvodov musel tento   pristúpiť   k zisťovaniu   miesta   pobytu   sťažovateľky.   Procesné   úkony   smerujúce k zisťovaniu trvalého pobytu sťažovateľky a ustanoveniu opatrovníka mali nesporne vplyv na   celkovú   dĺžku   konania,   ktorú   však   v žiadnom   prípade   nemožno   pričítať   na   ťarchu okresného súdu.“ Predmetný nález nadobudol právoplatnosť 2. júla 2010.

3. S poukázaním na citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v   časti   namietajúcej   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 2. júla 2010 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období po 2. júli 2010

4.   Spis   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   94/2004   sa   od   19.   apríla   2010   nachádzal na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 C 94/2004 zo 7. februára 2006. Krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľky   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   2   Co/109/2010 z 3. novembra 2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

5. Okresnému súdu bolo uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co/109/2010 doručené 17. decembra 2010. Obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal na krajskom súde počas   rozhodovania   o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudku   prvostupňového   súdu, nemožno pričítať namietanej nečinnosti okresného súdu.

6. Od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 160/2010 (2. júla 2010)   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (31.   január   2011)   sa   spis   nachádzal na okresnom súde necelé dva mesiace. Dĺžka uvedeného obdobia v danom prípade vylučuje, aby   ústavný   súd   kvalifikoval   postup   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 94/2004 v období po 2. júli 2010 ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu nemožno postup okresného súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a účel základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

8. Ústavný súd uvádza, že pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce, ako   sťažovateľ,   resp.   jeho   právny   zástupca   vymedzí   predmet   konania   v   návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite. Tvrdenia, ktoré uplatňuje sťažovateľ mimo petitu sťažnosti, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje iba za súčasť argumentácie sťažovateľa   (m.   m.   IV.   ÚS   324/09).   V   danom   prípade   sťažovateľka,   zastúpená kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou,   namietala   v   petite   sťažnosti   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004. Preto námietky sťažovateľky uvedené   v doplnení   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   9.   mája   2011   ústavný   súd považoval   len   za   súčasť   jej   argumentácie.   Z   uvedeného   dôvodu   sťažnosť   sťažovateľky predbežne prerokoval len vo vzťahu k petitom označenému namietanému porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka namieta postup okresného   súdu   v konaní   (porušovanie   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania)   a uloženie pokút ako poriadkového opatrenia, má k dispozícii iný právny prostriedok, ktorý jej zákon (predovšetkým Občiansky súdny poriadok a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) na ochranu jej základného práva účinne   poskytuje.   Ústavný   súd   preto   dodáva,   že   vzhľadom   na   zásadu   subsidiarity vyplývajúcu z ustanovenia čl. 127 ústavy by vo vzťahu k uvedenému bol tiež daný zákonný dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

9.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   základné   právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neboli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004 porušené, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2011