znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 273/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2010 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   V.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   A.   V.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04   p o r u š i l základné   právo   J.   V.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. V.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. V.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom tristošesťdesiatosem   eur   a   päťdesiatpäť   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. V., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 273/09-9 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a porušenie   práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu Bratislava   II   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že „Dňa 7. 1. 2004 som na Okresný súd Bratislava II podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorému bolo pridelené č. k. 20C 17/2004. (...)

Návrh som podala preto, lebo s mojim bývalým manželom nebolo možné mimosúdne sa dohodnúť.

V tom čase sme už spolu nebývali, pretože pre jeho nevhodné chovanie som bola nútená z nášho spoločného bytu sa odsťahovať, spolu s našim mal. synom Michalom, ktorý mi hol zverený do opatery. Nasťahovala som sa k rodičom do Č., kde boli nevyhovujúce bytové pomery (v troch izbách sme bývali prakticky tri rodiny), ale mali sme tam aspoň kľud. K rodičom som sa presťahovala s nádejou, že súd naše BSM vyrieši v primeranej lehote a ja si svoje bývanie budem môcť doriešiť. Keď som z nášho bytu odchádzala, vzala som si len osobné veci pre mňa a pre dieťa.

Keď som odchádzala, bývalý manžel sa mi vyhrážal, že sa zo spoločného bytu nikdy nevysťahuje   a   vec   na   súde   bude   naťahovať,   ako   sa   len   bude   dať.   V   tom   čase   som považovala jeho vyhrážky za nezmyselné, pretože som verila v spravodlivé súdne konanie. Nakoniec mal pravdu, pretože od podania návrhu ubehlo viac ako 5 rokov a momentálne sme znovu v počiatočnom štádiu.

Medzitým som bola nútená hľadať si nové bývanie aj prácu, čo ma stálo nemálo peňazí aj nervov. Ani súd, ani bývalý manžel nebral do úvahy oprávnené potreby dieťaťa, ktoré so mnou putovalo po rôznych privátoch a nakoniec som musela odísť do Rakúska, kde sa mi podarilo nájsť si vyhovujúce zamestnanie a ubytovanie.

Vo veci vyporiadania BSM začala konať zákonná sudkyňa. Vytýčila pojednávanie, vypočula nás, dala spraviť znalecké posudky na hodnotu vecí patriacich do BSM a napriek tomu,   že   bývalý   manžel   neúspešne   namietal   jej   zaujatosť   a   na   pojednávania   viac   krát neprišiel, vo veci sa konalo. Posledné pojednávanie bolo dňa 29. 11. 2005 a potom zostal súd nečinný. Napriek osobným i telefonickým dotazom, vo veci sa nič nerobilo. Bola som veľmi trpezlivá, ale keď som zistila, že už aj znalecké posudky stratili na aktuálnosti, podala som sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktoré mi predsedkyňa Okres. súdu Bratislava II oznámila, že zákonná sudkyňa bola pridelená na Krajský súd a vec prevzala iná zákonná sudkyňa.

Ubehlo však niekoľko ďalších mesiacov a vo veci sa nič nedialo. Obrátila som sa preto na Ministerstvo spravodlivosti SR s ďalšou sťažnosťou, na čo mi bolo oznámené, že súd už vo veci vytýčil termín. Nová zákonná sudkyňa vytýčila viac pojednávaní, ale vec nepokročila, pretože šlo o nemeritórne pojednávania, lebo súd nezabezpečil účasť odporcu ani zaktualizovanie posudku k hodnote nehnuteľnosti. Posledný termín bol zrušený s tým, že vec prevzal ďalší zákonný sudca, pričom termín ďalšieho pojednávania môžeme očakávať až niekedy v jesenných mesiacoch. (...)

Nečinnosť a prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II je porušením tohto ústavného práva a zároveň porušením čl. 6 Dohovoru. (...) S poukazom na horeuvedené podávam   túto   sťažnosť,   ktorou   namietam   porušenie   práv   na   spravodlivý   proces   bez prieťahov, vyplývajúci mi z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

Žiadam   Ústavný   súd,   aby   mojej   sťažnosti   vo   svojom   náleze   vyhovel   a   zároveň žiadam, aby mi týmto nálezom bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 10 000.- Eur, ako náhrada nemajetkovej ujmy. Priznanie finančného zadosťučinenia sa domáham z toho dôvodu, že v mojom konkrétnom prípade nepovažujem deklarovanie porušenia práva na spravodlivý proces bez prieťahov za dostatočné.

Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu.   Bola   som nútená niekoľko krát sa sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a pod. Prosím preto, aby súd mojej žiadosti vyhovel. Uplatňujem si aj náhradu trov právneho zastúpenia(...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2092/09 z 29. septembra   2009   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 22. októbra 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu a   spravodlivý   proces   v konaní   porušené   nebolo   a   nepriznal   sťažovateľke   ňou   žiadané finančné odškodnenie.

Skutková a právna zložitosť sporu: V danom prípade ide o skutkovo zložitú vec z dôvodu problematického ustálenia masy majetku patriaceho do BSM po rozvode manželstva, ktoré neoznačila navrhovateľka v návrhu na začatie konania, resp. odporca vo svojom vyjadrení k návrhu.

(...)   Prieťahy,   ktoré   podľa   názoru   súdu   spôsobila   sťažovateľka:   Neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 31. 03. 2005 bez ospravedlnenia a postupné označovanie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu konania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd v tomto koná a konal priebežne, aj keď dĺžku konania mohla ovplyvniť skutočnosť, že vo veci sa vystriedalo niekoľko sudcov - JUDr. A. K. do 31. 12. 2008, JUDr. M. G. od 18. 03. 2008, JUDr. K. P. od 15. 04. 2009.

Navrhujem   upustiť   od   ústneho   pojednávania,   keďže   nemožno   od   neho   očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„V horeuvedenej veci Ústavnému súdu SR oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.

K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zasielame nasledovné stanovisko: Nemôžem súhlasiť s názorom Okresného súdu Bratislava II, že prieťahy v konaní o vyporiadanie bezpodiel. spoluvlastníctva manželov som spôsobila ja - sťažovateľka. Dňa   31.   3.   2003   som   sa   na   pojednávanie   dostavila   spolu   s   mojou   právnou zástupkyňou, nedostavil sa však odporca.

Nie   je   pravda   ani   to,   že   som   postupne   označovala   veci   patriace   do   bezpodiel. spoluvlastníctva.

Nejde o komplikovanú vec, avšak od podania návrhu ubehlo už takmer 6 rokov. Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava II je uvedených značné množstvo úkonov a na prvý pohľad to vyzerá tak, že súd naozaj priebežne konal. Avšak je potrebné si všimnúť, čo   všetko   je   medzi   úkonmi   uvedené,   a   že   medzi   viacerými   úkonmi,   hlavne   medzi pojednávaniami uplynuli mimoriadne dlhé lehoty. Nepojednávalo sa od 29. 11. 2005 až do 1. 12. 2008, aj to bolo nemeritórne pojednávanie, pretože sa nedostavil odporca, na ďalšie pojednávanie   dňa   23.   2.   2009   odporca z nám   neznámych   dôvodov   nebol   volaný   a pojednávalo sa až po uplynutí ďalších 4. mesiacoch 1. 4. 2009.

Najbližší   termín   pojednávania   je   vytýčený   na   26.   11.   2009,   t.   j.   po   ďalších 8. mesiacoch.

Nie   je   preto   možné   konštatovať,   že   vec   sa   prejednáva   bez   zbytočných   prieťahov a v primeraných lehotách.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20 C 17/04:

Dňa 16. januára 2004 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh «o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež „BSM“)» proti M. V., B. (ďalej len „odporca“).

Dňa 28. januára 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a doručila listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností.

Dňa 6. apríla 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností.

Dňa 23. apríla 2004 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.Dňa 24. mája 2004 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.Dňa 28. mája 2004 súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a doručila súdu niektoré listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností a rozvodu manželstva.Dňa 16. júna 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky založila do súdneho spisu kópiu rozvodového rozsudku.

Dňa 29. júla 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2004.Dňa 16. novembra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože odporca vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 25. novembra 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej odporcom.

Dňa 30. novembra 2004 krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 45/04-36 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Dňa 3. decembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 14. januára 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 31. marec 2005.Dňa   31.   marca   2005   bolo   pojednávanie   odročené   na   12.   máj   2005,   pretože   sa nedostavili účastníci konania. Sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.Dňa 12. mája 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie tržnej hodnoty bytu.Dňa 20. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-49 ustanovil za znalkyňu z odboru stavebníctva Ing. A. H.

Dňa 20. júla 2005 ustanovená znalkyňa prevzala súdny spis.Dňa 19. septembra 2005 znalkyňa doručila súdu vypracovaný znalecký posudok.Dňa   22.   septembra   2005   súd   uznesením   č.   k.   20   C   17/04-84   priznal   znalkyni znalečné a vo veci bolo nariadené pojednávanie na 29. november 2005.

Dňa 29. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   z   dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   ocenenie   hnuteľných   vecí a motorového vozidla.

Dňa 25. januára 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-94 ustanovil za znalca z odboru bytového zariadenia Ing. T. G.

Dňa 28. apríla 2006 ustanovený znalec prevzal súdny spis.Dňa 2. mája 2006 znalec Ing. T. G. oznámil súdu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, a vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 27. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-104 zrušil svoje uznesenie č. k. 20 C 17/04-94 a vo veci ustanovil nového znalca Dpt. J. B. na ocenenie bytového zariadenia.

Dňa 26. septembra 2006 znalec Dpt. J. B. prevzal súdny spis.Dňa 8. novembra 2006 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok.Dňa   13.   novembra   2006   súd   uznesením   č.   k.   20   C   17/04-119   priznal   znalcovi znalečné.

Dňa 13. októbra 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-125 ustanovil za znalca   z odboru „Elektrotechnika,   odvetvie:   odhad   hodnoty   elekt.   a elektronických zariadení“ znaleckú organizáciu – V., s. r. o.

Dňa 11. decembra 2006 znalec podal „odvolanie“ proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20 C 17/04-104.  

Dňa 29. januára 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 20 C 17/04-140, ktorým reagoval na „odvolanie“ znalca.

Dňa   17.   apríla   2007   znalecká   organizácia   doručila   súdu   vypracovaný   znalecký posudok.

Dňa 15. mája 2007 súd uznesením č. k. 20 C 17/04-163 priznal znaleckému ústavu znalečné.

Dňa   30.   mája   2007   súd   vyzval   znalecký   ústav,   aby   obratom   zaslal   ešte   jedno vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa   7.   júna   2007   bol   okresnému   súdu   doručený   jeden   exemplár   ostatného znaleckého posudku.

Dňa 13. septembra 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 20 C 17/04-169.Dňa 1. januára 2008 bola zákonná sudkyňa JUDr. A. K. dočasne pridelená na krajský súd.Dňa   18.   marca   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľky   na zbytočné prieťahy v konaní. V ten istý deň bola vec prikázaná opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3259/08 na konanie JUDr. M. G.

Dňa 22. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. december 2008.Dňa 1. októbra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky písomným podaním poukázala na nutnosť aktualizácie znaleckého posudku Ing. H., ktorým ohodnotila nehnuteľnosť.Dňa 1.   decembra   2008   bolo   pojednávanie odročené   na 1.   apríl   2009,   pretože   sa nedostavil odporca, pričom sťažovateľka v rámci BSM doplnila, že mali zriadený účet vo V.Dňa 1. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. máj 2009 aj pre účely aktualizácie trhovej hodnoty bytu.

Dňa 16. apríla 2009 bola vec opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3259/08 prikázaná na konanie JUDr. K. P.

Dňa 27. apríla 2009 bol nariadený termín pojednávania zrušený z dôvodu zmeny zákonného sudcu.

Dňa 17.   júna 2009   znalkyňa Ing.   A.   H.   odovzdala   okresnému   súdu   aktualizáciu trhovej hodnoty bytu.

Dňa 20. júla 2009 súd nariadil vo veci pojednávanie na 26. november 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   teda   posúdenie,   či   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   17/04   došlo   k porušovaniu   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže predstavovať určitý stupeň zložitosti   súvisiaci   s určovaním   jej   hodnoty   znaleckým   dokazovaním.   Doterajší   zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že sa v jednom prípade   skutočne   bez   ospravedlnenia   nezúčastnila   na   pojednávaní,   neprispela   svojím správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadovala   pokračovania   v konaní,   žiadala o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že 6-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania návrhu   16.   januára   2004)   je   už   samo   osebe   vzhľadom   aj   na   povahu   veci   bezpochyby neprimerané. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 13. septembra 2007 do 22. septembra 2008. Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   minimálne   počas   jedného   roka okresný   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   medzičasom   bola   predmetná   vec   ukončená   zmierom, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, pretože „Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu. Bola som nútená niekoľko krát sa sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a pod.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   na   význam   konania   pre   sťažovateľku,   ako   aj vzhľadom na to, že napadnuté konanie už bolo skončené, považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. mája 2009, spísanie sťažnosti z 29. mája 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z   22. októbra 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkom sumu 368,55 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010