znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 273/06-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 13. septembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 1. februára 2006   doručená   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta,   že postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   požaduje,   aby   ústavný   súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a uložil porušovateľovi jeho práv, aby mu uhradil trovy konania.   Súčasťou   sťažnosti   bola   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ tvrdí,   že   okresný   súd vo   veci   nekoná, pričom   dlhodobý   stav právnej neistoty spôsobuje u neho psychickú záťaž, v dôsledku ktorej sa zhoršuje jeho zdravotný stav.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   sťažnosti   vo   veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   tejto   veci   už   rozhodol   nálezom   sp. zn. III. ÚS 8/05 z 13. apríla 2005,   v   ktorom   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98 neporušil základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v náleze okrem iného   vyslovil,   že   „... okresný   súd   konal   priebežne   a   v   jeho   postupe   sa   nevyskytli spomenutiahodné   obdobia   nečinnosti   ani   zjavne   neúčelné   úkony.   Prípadnú   menšiu neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorú signalizuje celková dĺžka konania, v plnej miere vyvažuje podiel sťažovateľa na predĺžení konania“.

Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   posudzoval   iba   úkony   a   postup   okresného   súdu od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 8/05.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a   vyjadrenia   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr 362/06 zo 14. augusta 2006   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   vyhlásil   5. mája 2005   rozsudok, ktorým   návrh   sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   podal   18. júla 2005   proti   rozhodnutiu okresného   súdu   odvolanie.   Dňa   17. augusta 2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na doplnenie   odvolania,   ktoré   bolo   doručené   okresnému   súdu   30. septembra 2005. Dňa 17. októbra 2005 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie odporcovi a spis predložil Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   22. decembra 2005   za   účelom rozhodnutia   o odvolaní.   Krajský   súd   rozhodnutím   z   27. júna 2006   sp.   zn.   9   Co   334/05 potvrdil   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 9. augusta 2006.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé, že medzi namietaným postupom všeobecného súdu, v tomto prípade okresného súdu, a označeným základným právom (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedených základných práv. Takúto súvislosť nemôže podľa názoru ústavného   súdu   v   posudzovanej   veci   vytvárať   procesná   situácia,   v   ktorej   ešte   pred doručením nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 8/05 (t. j. pred 13. májom 2005) okresný súd rozhodol v namietanej veci rozsudkom z 5. mája 2005. Vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania podľa   § 209 a § 210 Občianskeho súdneho poriadku) okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila   rozhodnutím   vo   veci   samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania.

Rozsudok   okresného   súdu   z   5. mája 2005   bol   na   základe   odvolania   sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu z 27. júna 2006 sp. zn. 9 Co 334/05 potvrdený a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2006.

Takýto   postup   okresného   súdu   nesvedčí   o   tom,   že   by   vznikla   situácia,   ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy spôsobené nečinnosťou alebo nesústredeným postupom okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru.

Navyše   ústavný   súd   poznamenáva,   že   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu 1. februára 2006 sa už vec nenachádzala na okresnom súde ale na krajskom súde, ktorého konanie nebolo ani predmetom tejto sťažnosti.

Na základe týchto skutkových okolností, nálezu sp. zn. III. ÚS 8/05 z 13. apríla 2005 a obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z tohto   dôvodu   už   nebolo   možné   rozhodovať   o   ďalších   nárokoch   na   ochranu označených základných práv sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2006