znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 272/2012-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja   Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   Z.,   s.   r.   o.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. V. G., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 24/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 24/2008   p o r u š i l základné právo spoločnosti Z., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jej   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Zvolen vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   17   Cb 24/2008 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti Z., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Zvolen p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti Z., s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. V. G., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 272/2012-10   z 11. júla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   Z.,   s.   r.   o.   (ďalej   aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 17 Cb 24/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: „(...)   Predmetné   konanie   na   Okresnom   súde Zvolen vedené pod sp. zn. 17Cb 24/2008 sa začalo na základe žaloby Sťažovateľa ako žalobcu (predtým A. s. r. o.), proti žalovanej obchodnej spoločnosti K. a. s.,(...) (predtým Z. a. s.) o určenie povinnosti zabezpečiť zmenu v osobe akcionára v zozname akcionárov a o určenie povinnosti vydať akcionárovi náhradné listinné akcie, ktorá bola podaná dňa 15. 5. 2008.

Odo dňa začatia konania 15. 5. 2008 vecne a miestne príslušný okresný súd vo veci riadne nekonal a nezačal pojednávať vo veci samej. Za obdobie viac ako 45 kalendárnych mesiacov (od podania žaloby do podania ústavnej sťažnosti) zákonný sudca nenariadil ani jedno pojednávanie. Sťažovateľ ako žalobca pritom riadne a včas zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 5 000,00 Sk, o čom aj dodatočne upovedomil súd dňa 6. 2. 2009.

(...)   je   evidentná   nečinnosť   súdu   bez   vykonania   akéhokoľvek   úkonu   smerujúceho k úprave procesného vedenia konania a k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu o veci minimálne od apríla 2009 do mája 2011, t. j. viac ako dva roky. Nasledujúce dva úkony súdu   boli   neúčelnými   a   z   pohľadu   Sťažovateľa   nepochopiteľnými   výzvami   súdu   na oznámenie,   či   žalobca,   ktorý   podal   žalobný   návrh   za   účelom   ochrany   svojich   práv a oprávnených   záujmov,   ktorý   zaplatil   súdny   poplatok   za   návrh,   ktorý   nenavrhoval prerušenie konania, a ktorý v rámci svojho dispozičného oprávnenia vo vzťahu k žalobnému návrhu nevyužil inštitút späťvzatia návrhu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, trvá na podanom návrhu. Žalobca ďalej poukazuje na to, že i v priebehu ďalšieho konania súd riadne nekonal. O návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu bolo   možné rozhodnúť aj   na pojednávaní,   ak by ho   súd   nariadil.   Rovnako   po rozhodnutí   odvolacieho   súdu   o   pripustení   vstupu   ďalšieho   účastníka   do   konania   súd niekoľko mesiacov nekonal, nenariadil pojednávanie a opätovne adresoval žalobcovi výzvy na vyjadrenie.

Súd   kontinuálne   vyzýva   Sťažovateľa   ako   žalobcu   v   1.   rade   a   od   rozhodnutia odvolacieho súdu i žalobcu v 2. rade na vyjadrenie sa, pričom Sťažovateľ už v roku 2009 výslovne   žiadal   súd   o   nariadenie   pojednávania   po   tom,   čo   zaplatil   súdny   poplatok. Občiansky   súdny   poriadok   v   §   118   ods.   1   pritom   výslovne   ustanovuje,   že   po   začatí pojednávania   účastníci   prednesú   alebo   doplnia   svoje   návrhy   a   predseda   senátu   alebo samosudca   oznámi   výsledky   prípravy   pojednávania.   Takže   Sťažovateľ   nevidí   dôvod podmieňovať   nariadenie   pojednávania   písomnými   odpoveďami   žalobcov   na   opakované výzvy súdu namiesto nariadenia pojednávania a umožnenia predniesť, či doplniť návrhy žalobcami po začatí pojednávania.

Sťažovateľ súdu okrem iného navrhoval predvolať   a vypočuť štatutára žalovanej obchodnej   spoločnosti,   Ing.   M.   T.,   a   to   k   skutočnostiam   nasvedčujúcim   porušovanie zákonnej   úpravy   akciovej   spoločnosti   zo   strany   žalovaného   a   konanie   v rozpore   so zásadami poctivého obchodného styku. Menovaný štatutár žalovaného sa v iných súdnych sporoch Sťažovateľa voči obchodnej spoločnosti K. a. s.(...), nedostavuje na iné nariadené pojednávania   a   blokuje   ich   rôznymi   obštrukciami   a   je   veľký   predpoklad,   že   bude spôsobovať obštrukcie aj v predmetnom konaní. Sťažovateľ v súvislosti s tým poukazuje na to,   že   pri   tvrdenom   skutkovom   stave   s vysokou   mierou   pravdepodobnosti   bolo   možné v danom prípade už na samotnom začiatku súdneho konania vylúčiť možnosť rozhodnutia o merite   veci   na   prvom   pojednávaní.   Namiesto   apelovania   na   žalobcu   a   neskôr   oboch žalobcov mal súd postupovať tak, aby bolo čo najskôr nariadené pojednávanie a následne napríklad   v   prípade   nedostavenia   sa   predvolaného   štatutára   žalovanej   obchodnej spoločnosti   súd   pri   splnení   zákonných   podmienok   by   mohol   zabezpečiť   jeho   účasť   na ďalšom   pojednávaní   prostredníctvom   nariadenia   predvedenia,   či   uloženia   poriadkovej pokuty. Preto Sťažovateľ je toho názoru, že včasným nenariadením prvého pojednávania mu bolo odopreté právo na rýchlu a účinnú súdnu ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Dňa 26. 7. 2011 podal Sťažovateľ ako žalobca predsedovi Okresného súdu Zvolen sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá bola dňa 2. 8. 2011 postúpená na vybavenie predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vo svojej odpovedi zo dňa 22. 8. 2011 poukazujúc na vyjadrenie zákonnej sudkyne uviedol, že nezistil prieťahy v konaní s tým, že zákonná sudkyňa nekonala vo veci a čakala na rozhodnutie iného súdu v súvisiacom spore, nakoľko   podľa   jej   právneho   názoru,   rozhodnutie   vo   veci   záviselo   od   výsledku   tohto súvisiaceho konania (Okresný súd Košice I. sp. zn. 27Cb 190/2005).

(...) Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nekonaním, resp. neúčelným konaním, zákonného sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17Cb 24/2008 dochádza k porušovaniu práv Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   garantovaných   Ústavou(...)   i Dohovorom(...) Napríklad   opakované   výzvy   súdu,   aby   sa   Sťažovateľ   ako   žalobca   vyjadril,   či   trvá na podanom návrhu namiesto nariadenia pojednávania považuje Sťažovateľ za postup súdu v   rozpore   so   zásadami   hospodárnosti   a   efektívnosti   občianskeho   súdneho   konania a v rozpore s povinnosťou súdu postupovať v konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Sťažovateľ poukazuje na to, že od podania žaloby uplynula doba takmer štyroch rokov, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdu doručené ešte v marci 2009 a napriek zaplateniu súdneho poplatku za návrh súd nenariadil pojednávanie už viac ako tri roky, napriek tomu,   že Zákon o súdnych poplatkoch ukladá zákonnú lehotu maximálne dvoch mesiacov od zaplatenia poplatku do pojednávania.

Sťažovateľ súčasne poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd zohľadňuje tri kritéria - právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.

K uvedeným trom kritériám Sťažovateľ uvádza:

1. právna otázka predložená Sťažovateľom Okresnému súdu Zvolen nepredstavuje právne ani fakticky zložitú problematiku. Uplatňované právo súvisí s právom akciových obchodných   spoločností,   ktoré   tvorí   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov v senátoch Cb,

2. správanie Sťažovateľa ako účastníka konania možno počas celej doby konania hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech Sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v predmetnom konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by   bolo   možné   vyvodiť,   že   Sťažovateľ   svojím   správaním   prispel   k   doterajšej   dĺžke namietaného konania,   aj   keď Sťažovateľ nemal   veľa   príležitostí   aktívne   sa   zúčastňovať konania, keďže vo veci samej sa za takmer štyri roky nekonalo ani jedno pojednávanie,

3. pokiaľ ide o postup Okresného súdu Zvolen, ani fakt, že v predmetnej veci Okresný súd   Zvolen   vykonal   určité   úkony,   nemôže   sám   o   sebe   vylúčiť   existenciu   zbytočných prieťahov   v   konaní.   Obdobie   poznamenané   nečinnosťou   všeobecného   súdu   alebo   iného zodpovedného orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd posudzuje   ako   zbytočný   prieťah   v   konaní   (napr.   II.   ÚS   3/00).   Z   pohľadu   Sťažovateľa Okresnému súdu Zvolen nebráni žiadna zákonná prekážka nariadiť pojednávanie a napriek tomu je nečinný.

Preto Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prerokovaní predmetnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb 24/2008 porušil základné právo Z. s. r. o.(...) aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...),

Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb 24/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

priznáva Sťažovateľovi, Z. s. r. o.,(...) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500,00   €(...),   ktoré   je   Okresný   súd   Zvolen   povinný   zaplatiť   Sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

Okresný súd Zvolen je povinný uhradiť Sťažovateľovi, Z. s. r. o.,(...) trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 €(...) na účet právneho zástupcu JUDr. V. G. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   904/12 z 15. augusta 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. septembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 5. 2008 domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný ako emitent 1000 kusov kmeňových listinných akcií na meno s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 1.000- Sk s číslom emisie LP 0000102220, je v súlade so znením § 156 ods.   7 Obchodného zákonníka povinný zabezpečiť   vykonanie zmeny v zozname akcionárov vedenom C. a. s., tak, že namiesto akcionára s generáliami: Ing. J. H.(...), počet vlastnených kusov cenných papierov: 450, podiel 1/1 bude ako akcionár v zozname akcionárov spoločnosti Z., a. s. zapísaný žalobca, a teda spoločnosť A. s. r. o. s generáliami: A. s. r. o., počet kusov vlastnených cenných papierov: 450, podiel 1/1, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi na jeho meno kmeňové listinné akcie emitenta Z., a. s., v počte 450 kusov, s menovitou hodnotou každej akcie 1.000- Sk tak, aby tieto akcie spĺňali všetky požiadavky príslušných právnych predpisov, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku   a   že   žalovaný   je   povinný   nahradiť   žalobcovi   trovy   konania   do   3   dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec bola zapísaná do súdneho oddelenia C pod sp. zn. 9C 58/2008. Po   tom,   ako   bol   spis   predložený   21.   5.   2008   zákonnej   sudkyni,   dala   pokyn na prevedenie veci do registra Cb z dôvodu, že sa jedná o obchodnú vec; vec ďalej bola vedená pod sp. zn. 17Cb/24/2008. (...)

Súd   uznesením   č.   k.   17Cb/24/2008-70   zo   dňa   13.   2.   2009   uložil   žalovanému povinnosť sa k veci vyjadriť v lehote 15 dní. Na pokyn zákonnej sudkyne z 24. 3. 2009 súdna tajomníčka   požiadala   Okresný   súd   Košice   I   o   zaslanie   právoplatného   uznesenia   č.   k. 27Cb 190/2005-271   vzhľadom   k   tomu,   že   sa   jednalo   o   totožné   listinné   akcie,   ako   sú predmetom   súdneho   konania   17Cb/24/2008.   Na   opakované   urgencie   (naposledy z 29. 5. 2009 - adresované už k rukám predsedu súdu), Okresný súd Košice I oznámil dňa 15. 6. 2009, že uznesenie č. k. 27Cb 190/2005-271 nie je právoplatné, keď odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na konanie.

Následne súd opakovane zisťoval stav konania u Okresného súdu Košice I (a to aj formou urgencií), pričom dňa 2. 11. 2009 oznámil Okresný súd Košice I stav konania, zároveň zaslal súdu uznesenie č. k. 27Cb 190/2005-356 zo dňa 30. 9. 2009, ktoré v tom čase nebolo právoplatné. Na ďalšie výzvy súdu urobené súdnou tajomníčkou oddelenia 17Cb dňa 22. 1. 2010 Okresný súd Košice I oznámil, že vo veci bolo podané odvolanie a vec bude postúpená   Krajskému   súdu   v   Košiciach.   Následne   súd   robil   priebežne   dopyty   na   stav konania; Okresný súd Košice I 24. 1. 2011 oznámil nezmenený stav konania.

Dňa   2.   5.   2011   Okresný   súd   Košice   I   zaslal   tunajšiemu   súdu   uznesenie   č.   k. 27Cb 190/2005-356 zo dňa 30. 9. 2009 s vyznačenou právoplatnosťou dňom 14. 2. 2011. (...) mám za to, že vo veci sa nekoná s prieťahmi; zhora uvedené rozhodnutie Okresného súdu   Košice   I   bolo   priebežne   súdnou   tajomníčkou   žiadané   (pričom   súd   považoval   za potrebné oboznámiť sa s obsahom právoplatného rozhodnutia).

(...) Keďže vzhľadom na petit žaloby, a to predovšetkým jeho druhý výrok, nebolo zrejmé, čoho sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú, súd ich výzvou zo dňa 20. 1. 2012 vyzval,   aby   súdu   oznámili,   čoho   sa   voči   žalovanému   domáhajú,   a   to   tak,   aby   bol požadovaný   výrok   presný   a   vykonateľný,   a   to   aj   vzhľadom   na   pristúpenie   ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu. Keďže žalobcovia na výzvu súdu nereagovali, súd ich urgoval urgenciami zo dňa 20. 2. 2012 a 11. 4. 2012.

Pokiaľ sťažovateľ namieta neúčelnosť týchto úkonov súdu, k tomuto uvádzam, že s jeho názorom o neúčelnosti úkonov súdu nesúhlasím z dôvodu potreby súdu pripraviť sa na pojednávanie, pričom pokiaľ súdu nebolo zrejmé (vzhľadom na pristúpenie druhého účastníka   do   konania   na   strane   žalobcu   a   petit   žaloby),   čoho   sa   žalobcovia   (2.   výrok žaloby)   voči   žalovanému   domáhajú,   nebolo   podľa   názoru   súdu   účelné   nariaďovať pojednávanie.

(...) Pokiaľ sťažovateľ namieta nečinnosť súdu predovšetkým v období od apríla 2009 do mája 2011, mám za to, že vzhľadom na úkony, ktoré súd vo veci vykonal (opakované žiadosti   o   zaslanie   právoplatného   rozhodnutia   Okresného   súdu   Košice   I   č.   k. 27Cb/190/2005-271 a   27Cb/190/2005-356),   pričom   uznesenie   Okresného súdu Košice   I č. k. 27Cb/190/2005-356 zo dňa 30. 9. 2009 nadobudlo právoplatnosť až dňa 14. 2. 2011, nebol   tunajší   súd   nečinný.   Zhora   uvedené   rozhodnutie   Okresného   súdu   Košice   I   bolo priebežne súdnou tajomníčkou žiadané (pričom súd považoval za potrebné sa oboznámiť s obsahom   právoplatného   rozhodnutia);   a   keď   na   výzvy   súdu   Okresný   súd   Košice   I nereagoval, súdna tajomníčka vždy obratom aj urgovala vybavenie dožiadania.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Zvolen čakal na rozhodnutie v súvisiacom spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej sudkyne, rozhodnutie záviselo od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cb/190/2005.

S prihliadnutím na horeuvedené, sťažnosť nepovažujem za dôvodnú. Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania; netrvám na ústnom pojednávaní. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:

„(...) oznamujeme, že netrváme na nariadení ústneho pojednávania Podanú   sťažnosť   na   rozdiel   od   zákonnej   sudkyne   (písomné   vyjadrenie   zo   dňa 15. 08. 2012) považujeme v celom rozsahu za dôvodnú a trváme na jej odôvodnení tak, ako bola predložená ústavnému súdu.

Zákonná sudkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2012 uviedla, že Okresný súd Zvolen v sťažovateľom namietanom období najmä od apríla 2009 do mája 2011 čakal na rozhodnutie v súvisiacom spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej sudkyne, rozhodnutie záviselo od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cb 190/2005. Z pohľadu sťažovateľa, čakanie na rozhodnutie v inom spore nebol   za   daných   okolnosti   dôvod   nenariadenia   pojednávania,   a   to   vzhľadom   na   to,   že jediným   úkonom   zo   strany   súdu   bola   žiadosť   o   zaslanie   právoplatného   rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. 27Cb 190/2005-271 a č. k. 27Cb 190/2005-356. Samotná zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení výslovne potvrdila, že keď Okresný súd Košice In a výzvy   nereagoval,   tak   súdna   tajomníčka   len   opätovne   odosielala   urgencie   vybavenia dožiadania.

Vo vzťahu k účastníkom konania nebol urobený žiadny procesný úkon. Zo strany zákonnej sudkyne nebol ani ozrejmený dôvod, pre ktorý neodstránila stav právnej neistoty, v ktorej   sa   účastníci   konania   ocitli,   a   nepristúpila   už   vtedy   napríklad   k   jednoduchému procesnému rozhodnutiu o prerušení konania, z odôvodnenia ktorého by bol zrejmý postoj súdu k vzniknutej procesnej situácii.

Súčasne sťažovateľ opätovne poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 tretia veta zákona č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   znení neskorších právnych predpisov, ktoré bolo porušené zo strany konajúceho súdu. Napriek zaplateniu   súdneho   poplatku   sťažovateľom   v   januári   2009,   zákonná   procesná   lehota   2 mesiacov na nariadenie pojednávania nebola dodržaná zo strany súdu, a to bez toho, aby o predĺžení tejto lehoty rozhodol v zmysle zákona predseda súdu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 Cb 24/2008:

Dňa 15. mája 2008 podala obchodná spoločnosť A. s. r. o., t. č. Z., s. r. o. (teda sťažovateľka), žalobný návrh proti obchodnej spoločnosti Z., a. s. (ďalej len,,odporkyňa“), na   určenie   povinnosti   zabezpečiť   zmenu   v   osobe   akcionára   v   zozname   akcionárov a na určenie povinnosti vydať akcionárovi náhradné listinné akcie.

Dňa 8. júla 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za podanie návrhu.

Dňa 1. augusta 2008 sťažovateľka upozornila okresný súd na nesprávne uvedenú výšku   súdneho   poplatku   za   podanie   návrhu   a   požiadala   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa 28. augusta 2008 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie majetkových pomerov na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, zároveň požiadal príslušný daňový úrad o zaslanie písomností na zistenie majetkových pomerov sťažovateľky a taktiež geodetický a kartografický ústav o zaslanie písomností na zistenie majetkových pomerov sťažovateľky.

Dňa 12. septembra 2008 daňový úrad zaslal súdu požadované písomnosti. Dňa   19.   septembra   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   sťažovateľky na výzvu z 28. augusta 2008.

Dňa 3. októbra 2008 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľke.

Dňa 5. novembra 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa   2.   decembra   2008   okresný   súd   zaslal   spis   s   opravným   prostriedkom,   ktorý podala sťažovateľka, odvolaciemu súdu.

Dňa 10. decembra 2008 odvolací súd uznesením zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu   tak,   že   sťažovateľke   priznal   oslobodenie   od   platenia   súdneho   poplatku   vo   výške 15 000 Sk.

Dňa 28. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. januára 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby urýchlene nariadil pojednávanie vo veci.

Dňa   13.   februára   2009   okresný   súd   uznesením   uložil   odporkyni,   aby   sa   k   veci písomne vyjadrila v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Dňa   12.   marca   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne k predmetu sporu.

Dňa 30. apríla 2009 okresný súd požiadal sťažovateľku, aby doložila aktuálny výpis z obchodného registra sťažovateľky aj odporkyne.

Dňa 12. mája 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu požadované písomnosti. Dňa 29. mája 2009 okresný súd opätovne požiadal Okresný súd Košice I o uznesenia a ďalšie informácie týkajúce sa predmetu sporu.

Dňa 15. júna 2009 Okresný súd Košice I oznámil okresnému súdu, že požadované písomnosti nie je možné zaslať, keďže stále prebieha spor.

Dňa   21.   augusta   2009   okresný   súd   opätovne   požiadal   Okresný   súd   Košice   I o informácie týkajúce sa priebehu sporu.

Dňa 2. novembra 2009 Okresný súd Košice I oznámil požadované informácie. Dňa 12. mája 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či na podanom návrhu trvá.

Dňa 18. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky k výzve okresného súdu.

Dňa 1. júna 2011 okresný súd na základe žiadosti sťažovateľky oznámil, že vo veci nemohol   dlhšie   obdobie   konať,   keďže   čakal   na   zaslanie   právoplatného   uznesenia z Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2009, ktoré mu bolo doručené až 2. mája 2011, a opätovne požiadal sťažovateľku o oznámenie, či trvá na podanom návrhu.

Dňa 15. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve okresného súdu a návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane sťažovateľky a zároveň mu bola oznámená zmena obchodného mena sťažovateľky na Z., s. r. o. Dňa   30.   júna   2011   okresný   súd   uznesením   nepripustil   vstup   ďalšieho   účastníka na strane sťažovateľky.

Dňa 6. júla 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na doplnenie dokazovania a žiadosť o zaslanie dokumentov protistrane na vyjadrenie.

Dňa 26. júla 2011 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 30. júna 2011.

Dňa   9.   augusta   2011   okresný   súd   zaslal   odporkyni   dokumenty   sťažovateľky na vyjadrenie.

Dňa 11. augusta 2011 okresný súd zaslal odporkyni odvolanie sťažovateľky, aby sa k nemu vyjadrila.

Dňa   8.   septembra   2011   bol   odvolaciemu   súdu   predložený   spis   s   opravným prostriedkom, ktorý podala sťažovateľka proti uzneseniu súdu z 30. júna 2011.

Dňa 26. októbra 2011 odvolací súd uznesením zmenil uznesenie prvostupňového súdu   z   30.   júna   2011   tak,   že   pripustil   vstup   do   konania   ďalšieho   účastníka   na   strane sťažovateľky Ing. J. H.

Dňa   4.   novembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne k odvolaniu.

Dňa 7. novembra 2011 okresný súd zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie odporkyne. Dňa 20. januára 2012 okresný súd vyzval Ing. J. H., aby oznámil, čoho sa domáha v konaní proti odporkyni vzhľadom na pristúpenie nového účastníka.

Dňa   20.   februára   2012   okresný   súd   opätovne   vyzval   Ing.   J.   H.   na   oznámenie požadovaných informácií.

Dňa 11. apríla 2012 okresný súd urgoval Ing. J. H. na oznámenie požadovaných informácií pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 23. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť Ing. J. H. o nariadenie pojednávania.

Dňa   25.   apríla   2012   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o nariadenie pojednávania.

Dňa 10. mája 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. jún 2012. Dňa 10. mája 2012 okresný súd požiadal odporkyňu o predloženie všetkých dokladov k sporu vrátane aktuálneho výpisu z obchodného registra odporkyne.

Dňa 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporkyne o odročenie nariadeného pojednávania, keďže právny   zástupca   odporkyne   vypovedal   plnomocenstvo na právne zastupovanie vo veci.

Dňa   1.   júna   2012   okresný   súd   oznámil   odporkyni,   že   žiadosti   o   odročenie pojednávania nevyhovuje.

Dňa 5. júna 2012 sťažovateľka informovala okresný súd o rozhodnutí Okresného súdu Košice I v súvisiacej veci.

Dňa   6.   júna   2012   okresný   súd   telefonicky   oznámil   sťažovateľke   zrušenie pojednávania.

Dňa   6.   júna   2012   okresný   súd   uznesením   konanie   prerušil   do   právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29 Cb 246/07.

Dňa 6. júna 2012 bol okresnému súdu doručený nesúhlas sťažovateľky s odročením pojednávania.

Dňa   19.   júna   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky a Ing. J. H. proti uzneseniu, ktorým tento prerušil konanie.

Dňa 19. júla 2012 bol odvolaciemu súdu predložený spis s opravným prostriedkom, ktorý podali Ing. J. H. a sťažovateľka.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 24/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka napadnutého   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci,   ale,   ako   to   bude   v ďalšom vyhodnotené,   predovšetkým   od   správania   (postupu)   okresného   súdu.   Napokon,   ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, hoci opakovane využila možnosti podľa Občianskeho súdneho   poriadku   (napr.   podať   opravné   prostriedky),   avšak   využitie   možností   daných účastníkom   konania   procesnými   predpismi   na   uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že okresný súd bol v napadnutom konaní bezpochyby od 12. mája 2009 do 30. júna 2011 (dvadsaťpäť mesiacov) nečinný. Túto skutočnosť nepoprela ani predsedníčka   okresného súdu,   uviedla   však,   že okresný   súd „čakal   na rozhodnutie v súvisiacom spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej sudkyne, rozhodnutie záviselo od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27Cb/190/2005“. Ústavný súd nie je oprávnený posúdiť, či v okolnostiach danej veci rozhodnutie skutočne záviselo „od   výsledku   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Košice   I   pod   sp.   zn. 27Cb/190/2005“, a teda či okresný súd dôvodne čakal na rozhodnutie iného súdu. Táto otázka   mohla   byť   zodpovedaná   odvolacím   súdom,   pokiaľ   by   okresný   súd   uznesením prerušil   napadnuté   konanie podľa   § 109   Občianskeho   súdneho poriadku,   proti   ktorému rozhodnutiu   mohli   účastníci   konania   podať   odvolanie,   a to   najmä   sťažovateľka,   ktorá namieta   nečinnosť   okresného   súdu   aj   v tomto   období.   Pretože   k prerušeniu   konania v danom prípade nedošlo v zmysle platných procesných predpisov, ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní minimálne dva roky nevykonal vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, pretože jej právna neistota bola dlhodobá, keďže „od podania žaloby uplynula doba takmer štyroch rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume trikrát po 127,16 € a trikrát režijný paušál v sume 7,63 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu 404,37 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 80,87 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 485,24 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013