znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 272/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2010 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   K.,   R.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   S.,   D., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 146/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 146/02   p o r u š i l základné právo   M. K.,   aby sa   jej   vec   prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. K.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. K.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., D., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 272/09-8 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 18 C 146/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti najmä vyplynulo: „(...) Dňa 13. 09. 2002 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: M. K. proti odporcovi: P. o plnenie.

Vec je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/146/2002. (...)   Dňa   16.   03.   2009   bola   súdu   doručená   sťažnosť   navrhovateľa   na   prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 18C 146/2002. (...)

Z(...) veľmi stručného prehľadu je jednoznačne zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala plynúť podaním návrhu na začatie konania(...) na Okresný súd Bratislava I nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Ku dňu 20. 05. 2009 toto celé súdne konanie trvá   skoro   7   rokov,   čo   spôsobuje   vznik   právnej   neistoty   u   sťažovateľky,   čím   dochádza k porušeniu jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Z   odpovede   súdu   zo   dňa   08.   04.   2009   vyplýva,   že   vznikol   objektívny   prieťah v predmetnom   konaní,   preto   predsedníčka   súdu   vyhodnotila   sťažnosť   sťažovateľky   za dôvodnú   a   zároveň   upozornila   kompetentných,   aby   neodkladne   prijali   opatrenia   na odstránenie vzniknutého stavu. (...)

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka namieta porušenie práv na súdnu a inú právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy SR(...).

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. (...)

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočnosti   sťažovateľka   z   dôvodu   pretrvávajúcich prieťahov v súdnom konaní pociťuje neprávosť a nespravodlivosť zo strany súdov a preto požaduje v dôsledku neukončeného viac než 6 rokov trvajúceho súdneho konania a na základe neodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní v súlade s čl. 127 ods.   3,   Ústavy   SR   a   §   56   ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde   priznanie   finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to: (...) vo výške 15.000,-   €(...).   Sťažovateľka   následkom   tohto   sporu   a   stresom   počas   konania   spoznala nespravodlivosť a nezáujem súdov konať a spravodlivo rozhodovať. (...)“

1.2 Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„1. (...) právo sťažovateľky - navrhovateľky, M. K.(...) na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 18C/146/2002.

2. Príslušnému súdu, Okresnému súdu Bratislava I, sa v konaní navrhovateľky a odporcov sp. zn. 18C/146/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke, M. K.(...) sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I, a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia,   ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I, a to na účet JUDr. R. S.(...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3582/09 z 30. júla 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. augusta 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení   „18C“   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení   18C   sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonného   sudcu   o   konanie   vo   veci,   tak   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy. V prípade, súd ÚS SR dospeje k názoru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dovoľujem si požiadať, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a že tento   bol   čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

„(...) - oznamujeme Vám, že súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu a rozhodol vo veci bez našej prítomnosti, nakoľko sme názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci;(...)

- zo zoznamu úkonov predmetného vyjadrenia je zrejmé, že v uvedenej veci došlo k namietanému porušeniu vyššie uvedených práv sťažovateľky(...),

- z uvedeného veľmi stručného prehľadu je jednoznačne zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala plynúť podaním návrhu na začatie konania o peňažné plnenie na Okresný   súd   Bratislava   I,   nie   je   do   dnešného   dňa   právoplatne   skončené.   Ku   dňu 13. 09. 2009 predmetné súdne konanie trvá celých 7 rokov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty   u   sťažovateľky,   čím   dochádza   k   porušeniu   jej   práva   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov. (...)

Zároveň žiadam o náhradu trov právneho zastupovania(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci týkajúcej sa namietaného porušenia označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 146/02:

Dňa 13. septembra 2002 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobu o „finančnú pohľadávku - nedoplatok“ proti nebankovému subjektu P. (ďalej len „žalovaný“). Dňa 23. septembra 2002 súd vyzval sťažovateľku, aby v určenej lehote upresnila a doplnila   svoj   žalobný   návrh,   pretože   nemá   náležitosti   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   4.   októbra   2002   sťažovateľka   reagovala   na   výzvu   okresného   súdu.   Svoje „odškodnenie“ stanovila sumou 5 000 Sk.

Dňa 27. júna 2003 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 19. augusta 2003 sťažovateľka uhradila súdny poplatok. Dňa   2.   septembra   2003   súd   doručil   opis   žaloby   žalovanému,   aby   k tomu   zaujal písomné stanovisko.

Dňa 30. septembra 2003 žalovaný doručil súdu svoje stanovisko k návrhu.Dňa 3. októbra 2003 súd doručil sťažovateľke stanovisko žalovaného k návrhu, aby sa k tomu vyjadrila.

Dňa 3. novembra 2003 sa sťažovateľka vyjadrila k stanovisku žalovanej strany.   Dňa 1. júla 2004 súd vykonal ďalšie úkony na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu, najmä zo súvisiacich spisov zadovažoval listiny dôležité pre rozhodnutie veci.Dňa 12. júla 2005 súd zadovažoval listinné dôkazy dôležité pre rozhodnutie veci.Dňa 17. októbra 2005 sťažovateľka doložila do spisu listinné dôkazy. Dňa 31. októbra 2005 boli zo spisu vyšším súdnym úradníkom vylúčené niektoré listinné dôkazy.

Dňa 20. augusta 2007 bol spis vyššiemu súdnemu úradníkovi odňatý „z dôvodu zníženia počtu sťažností“, a pretože zo spisu chýba „návrh a úprava sudcu“.

Dňa 11. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. február 2008.Dňa   31.   januára   2008   žalovaný   založil   do   spisu   súdom   požadované   doklady. Uvedeného dňa podala sťažovateľka súdu „návrh na zaobstaranie dôkazov“.

Dňa   1.   februára   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   146/02-158   vyzval sťažovateľku o opakované upresnenie návrhu, najmä o označenie štátnych orgánov, ktorých postup namieta. Súd vyzval žalovaného na zaslanie dôkazov.

Dňa   12.   februára   2008   sťažovateľka   podala   súdu „Neplatnosť   uznesenia z 1. 2. 2008“.

Dňa 20. februára 2008 žalovaná strana doručila súdu požadované doklady.Dňa 28. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 10. marca 2008 žalovaný doložil do spisu doplnenie svojho vyjadrenia k veci a listinné dôkazy.

Dňa   17.   marca   2009   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   oznámili „otázky   pre súdneho znalca“.

Dňa 6. apríla 2009 sťažovateľka doručila súdu svoje otázky pre súdneho znalca.Dňa 24. apríla 2009 žalovaný reagoval na výzvu súdu zo 17. marca 2009.Dňa 14. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 146/02-389 nariadil vo veci znalecké dokazovanie „znalcom z odboru ekonomika a účtovníctvo“. Uvedeného dňa súd vyzval žalovaného, aby založil do spisu „kompletnú účtovnú uzávierku za rok 2001“. Dňa 24. júla 2009 sťažovateľka doručila súdu „Informácie pre súdneho znalca“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 146/02 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predĺženie   napadnutého   konania ovplyvnila   významnou   mierou   aj   samotná   sťažovateľka   v jeho   prvej   fáze   nezaplatením súdneho   poplatku   za podaný   návrh.   Napriek   tomu,   že poplatková   povinnosť   vzniká   už podaním návrhu [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov], sťažovateľka túto svoju zákonnú povinnosť splnila až po výzve súdu, a to 19. augusta 2003. Navyše, sťažovateľka (napriek opakovaným výzvam súdu) až do roku 2008 neupresnila svoj návrh, pričom ani nepožiadala o ustanovenie právneho zástupcu, keďže ona sama nemá právnické vzdelanie. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (pozri napr. I. ÚS 40/02), podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. K nim možno zaradiť aj zaplatenie súdneho poplatku už pri podaní návrhu, ale najmä podanie právne relevantného návrhu. Na uvedené nesúčinnostné správanie sťažovateľky v určitom, pomerne dlhom štádiu napadnutého konania, pri úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nemohol neprihliadnuť.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, najmä konkrétne v období od 31. októbra 2005 do 11. januára 2008 (v tomto období vykonal prakticky iba jeden úkon) a   od   10.   marca   2008   do   17. marca   2008.   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy (pozri   napr. I.   ÚS   41/02).   Obranu predsedníčky okresného   súdu,   že   v okolnostiach   danej   veci   išlo   o „objektívny   prieťah,   ktorý   bol spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí   v oddelení   vyššieho   súdneho   úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho   súdu“ a „zákonný   sudca   subjektívnym   konaním   nezavinil   vznik   prieťahov v konaní“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ani ústavný súd nezistil, že by prieťahy v napadnutom konaní zapríčinil konkrétny zákonný sudca, alebo vyšší súdny úradník, veď ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. Ústavný súd už taktiež uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 15 000 € najmä preto, že „z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov v súdnom konaní pociťuje neprávosť a nespravodlivosť zo strany súdov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, na povahu veci (predmetom konania je 5 000 Sk, teda 165,97 €), ako aj vzhľadom na nesúčinnostné správanie sťažovateľky v niektorých štádiách napadnutého konania považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 2. februára 2009, spísanie sťažnosti z 20. mája 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. augusta 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkom sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 70,02 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 438,57 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010