znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 272/07-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 244/2000 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S., a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 244/2000   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina   p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 14 C 244/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a   akad.   mal.   a soch.   M.   T.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch. M.   T.   trovy   právneho   zastúpenia   12   157   Sk   (slovom   dvanásťtisícstopäťdesiatsedem slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 11. decembra 2007 č. k. II. ÚS 272/07-26 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď.   –   S.,   a   akad.   mal.   a soch.   M.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“,   „sťažovateľka“   alebo „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., v časti, v ktorej namietajú porušenie svojich   základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 244/2000.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 30. septembra 1997 podali okresnému súdu návrh na   začatie   konania „o   určenie,   že   nehnuteľný   a hnuteľný   majetok   zapísaný   v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95 zo dňa 1. 2. 1996 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov“. Spisu bola pridelená sp. zn. 11 Cb 1438/97. V súčasnosti je konanie vedené pod sp. zn. 14 C 244/2000.

Sťažovatelia v sťažnosti namietali najmä rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o predbežnom opatrení, keď sudkyňa krajského súdu, rozhodujúca o predbežnom opatrení, svoje rozhodnutie z 19.   decembra 1997 č.   k. 81 Cb 162/97-85 o zamietnutí predbežného opatrenia odôvodnila „v rozpore s objektívnou skutočnosťou“. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie, ktorému Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyhovel a uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Okresnému súdu bol spis doručený 22. júla 1999. Okresný súd vo veci nekonal až do 21. októbra 2004, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Sťažovatelia   10.   novembra   2004   podali   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú predseda okresného súdu odpovedal až 31. januára 2005.

Pojednávanie   vo   veci   okresný   súd   nariadil   na   26.   máj   2005,   ale   na   žiadosť sťažovateľov   bolo   odročené   na   19.   január   2006   z dôvodu   hospitalizácie   sťažovateľa. O návrhu   sťažovateľov   z 13.   januára   2006   na   pribratie   ďalších   účastníkov   do   konania rozhodol okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/2000-484 z 3. apríla 2006 tak, že vstup nových   účastníkov   do konania   nepripustil.   Uznesením   z toho   istého   dňa   č.   k. 14 C 244/2000-487   okresný   súd   pripustil   sťažovateľmi   požadovanú   zmenu   návrhu z 13. januára 2006.

O odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu č. k. 14 C 244/2000-484 rozhodol Krajský súd v Žiline tak, že uznesením z 30. novembra 2006 sp. zn. 6 Co 262/2006 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   244/2000-577   z 27.   marca   2007   nepripustil do konania   vstup   ďalších   účastníkov.   Sťažovatelia   proti   tomuto   rozhodnutiu   podali 10. apríla 2007 odvolanie.

Konanie však do podania sťažnosti ústavnému súdu nie je právoplatne skončené, z čoho   sťažovatelia   vyvodili   porušovanie   označených   základných   práv.   Navrhli,   aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 244/2000 porušil právo sťažovateľa v 1. rade:

JUDr. Ing. D. Ď. – S., (...) a sťažovateľky v 2. rade: Akad. mal. a soch. M. T., (...) aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 244/2000 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a Akad.   mal.   a soch.   M.   T.   priznáva   primerané finančné zadosťučinenie   každému   vo   výške   350 000.-   Sk   a náhradu   trov   právneho zastúpenia vo výške 12 157.- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Požiadavku   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovatelia odôvodnili najmä tým, že konanie trvá už 10 rokov, majú syna, ktorý študuje na vysokej škole   a náklady   na   štúdium   nie   sú   zanedbateľné,   pričom   boli   zbavení   majetku. Najpodstatnejším dôvodom je ale skutočnosť, že trpia neistotou v spravodlivý súdny proces, čo má vplyv na ich zdravotný stav.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k prijatej   sťažnosti   vyjadril   podpredseda   okresného súdu, ktorý okrem iného uviedol, že s ohľadom na postup v konaní sa v plnom rozsahu pridržiava stanoviska konajúceho sudcu, ktoré je prílohou jeho vyjadrenia. Je toho názoru, že   zdĺhavé   vybavovanie   veci   spôsobujú   samotní   sťažovatelia,   ktorí   podávajú nekvalifikované podania napriek tomu, že sú právne zastúpení. Navrhuje tieto okolnosti zvážiť aj pri rozhodovaní o nároku sťažovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy.

Súčasťou   vyjadrenia   okresného   súdu   bolo   i vyjadrenie   konajúceho   sudcu,   ktorý uviedol:

«Jedná   sa   o   mimoriadne   zložitý   a   rozsiahli   spor,   kde   sa   rozhoduje   o   viacerých uplatnených spojených nárokoch.

Okresnému súdu v Žiline bol spis pridelený až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obo 86/98-160 a prevzal ho 1. 2. 2000. Do septembra 2004 sa vo veci riadne nekonalo. Po tom, čo spis prevzal nový zákonný sudca na základe dodatku č. 4 k rozvrhu práce Okresného súdu v Žiline na rok 2004, začal vo veci urýchlene konať, najmä rozhodol o predbežnom opatrení uznesením 14 C 244/00-311 zo dňa 21. 10. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť. (...)

Vo veci boli vytýčené pojednávania na dni 26. 5. 2005 a 19. 1. 2006. Ani na jedno pojednávanie sa navrhovatelia ani ich právny zástupca nedostavili. (...)

Aj keď prvotná nečinnosť súdu v určitej miere mohla dočasne sťažiť realizáciu práva navrhovateľov,   nemožno   ju   považovať   za   dôvod,   aby   navrhovateľ   vykonával   procesné návrhy voči súdu tesne pred pojednávaním tak, aby zmaril jeho realizáciu. Ak vystanú v konaní zmeny v súvislosti s pasívnou legitimáciou účastníkov konania, alebo nastatú také skutočnosti, ktoré majú za následok prechod práv a povinností, je žiadúce aby navrhovateľ reagoval   procesnými   návrhmi   po   vzniku   rozhodnej   skutočnosti   a   nie   až   tesne   pred pojednávaním. Súd má za to, že prieťahy v konaní od septembra 2004 si spôsobili sami navrhovatelia.

Aj samotná realizácia práv navrhovateľov je problematická, keď návrhy podávané prostredníctvom advokáta ako právneho zástupcu sú rozporné, resp. označenie príslušných procesných ustanovení je v rozpore s vôľou a obsahom podaní a nie je možné zistiť, čoho sa skutočne navrhovateľ domáha. Tomu tak bolo aj pri návrhu navrhovateľov na pripustenie zmeny na strane odporcov v súvislosti so vznikom skutočnosti s ktorou je spojený prechod práv a povinností podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., keď sa až v druhom odvolacom konaní vyjadril, že vlastne žiada vstup nových účastníkov konania (bez prechodu procesných práv a povinností), nie ich zámenu. Pokiaľ by navrhovatelia urobili riadne podanie už pri podaní návrhu, vo veci by bolo možné bezodkladne konať. (...)

Navrhovateľom vytýkané nedostatky v doručovaní písomností odporcovi súd taktiež nepovažuje   za   pravdivé,   súd   si   všetky   povinnosti   splnil   riadne,   naopak   zo   strany navrhovateľov   je   dosť   problematická   komunikácia,   kedy   sami   zasielajú   podania   bez náležitého   počtu   rovnopisov   a   vyžiadanie   potrebného   počtu   rovnopisov   alebo   ich zabezpečenie zo strany súdu odďaľuje možnosť procesného rozhodnutia. Aj o pripustení rozšírenia odporcov súd musel vzhľadom na dobu konania rozhodnúť bez toho, aby mohol zaslať   novým   účastníkom   rovnopisy   žaloby   a podaní   v   potrebnom   počte,   pričom   tieto nedostatky   bude   môcť   odstraňovať   až   následne   tak,   aby   minimalizoval   vzniknuté   ním nezavinené prieťahy (...).... vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a postoj navrhovateľov, súd považuje nároky sťažovateľov na náhradu nemateriálnej ujmy za nedôvodné. Postoj navrhovateľov prejavuje znaky „súboja so súdom“ a k realizácii ich práva by najlepšie prispeli oni sami.»

Právny   zástupca   sťažovateľov   a podpredseda   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 14 C 244/2000.

Ústavný súd zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec zistil:Dňa 30. septembra 1997 sťažovatelia, zastúpení JUDr. J. H., podali žalobu proti JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty Ž., s. r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Cb 1438/97.

Dňa 30. septembra 1997 podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia.Dňa 13. októbra 1997 bola vec postúpená krajskému súdu.

Dňa 10. marca 1998 bol spis doručený najvyššiemu súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Obo 86/98.

Dňa 24. novembra 1998 bol spis vrátený krajskému súdu s uznesením z 28. októbra 1998 č. k. 4 Obo 86/98-160, ktorým bolo zrušené uznesenie krajského súdu z 9. decembra 1997 č. k. 81 Cb 162/97-85.

Dňa 11. januára 1999 podal dovolanie žalovaný.Dňa 23. marca 1998 sťažovatelia doručili najvyššiemu súdu „podanie vysvetlenia na výzvu NS SR v sporovej veci 4 Obo 86/98-152“.

Dňa 28. júna 1999 bol spis doručený krajskému súdu s uznesením najvyššieho súdu z 30.   apríla   1999   sp.   zn   Obdo   V.   13/99,   ktorým   odmietol   dovolanie   sťažovateľa   proti uzneseniu najvyššieho súdu z 28. októbra 1998 sp. zn. 4 Obo 86/98.

Dňa 1. februára 2000 krajský súd postúpil vec sp. zn. 81 Cb 162/97 okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Ncb 7/00, 15. februára 2000 bola preradená do registra „C“ a ďalej vedená pod sp. zn. 14 C 244/00.

Dňa 21. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/00-311 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia (právoplatným sa stalo 19. novembra 2004).

Dňa   15.   novembra   2004   podali   sťažovatelia   odvolanie   proti   rozsudku   č.   k. 14 C 244/00-311.

Dňa 25. novembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku 500 Sk za odvolanie.

Dňa   25.   januára   2005   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k odvolaniu sťažovateľov, v ktorom uviedol, že odvolanie je tak chaotické, že sa k nemu nedá vyjadriť.Dňa 31. januára 2005 okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/00-344 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 24. mája 2005 Okresný súd Bratislava III požiadal okresný súd o zaslanie spisov týkajúcich sa JUDr. D. Ď. (sp. zn. 81 Cb 162/97).

Dňa 26. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci neboli prítomní. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   zistenia,   z akého   dôvodu   má   byť zapožičaný spis Okresnému súdu Bratislava III.

Dňa   18.   januára   2006   sťažovatelia   doručili   podanie   okresnému   súdu.   Požiadali o pribratie do konania na strane žalovaných ďalších žalovaných v 2. – 7. rade a zmenili petit návrhu.

Dňa   19.   januára   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   účastníci   neboli prítomní, preto bolo odročené na neurčito.

Dňa   27.   januára   2006   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov,   aby predložil originály LV a dôkazy priložené k podaniu z 13. januára 2006 v zodpovedajúcom počte. Súčasne mal oznámiť, či navrhuje pôvodný petit nahradiť novým v plnom rozsahu. Dňa   23.   februára   2006   právny   zástupca   sťažovateľov   reagoval   na   výzvu   súdu z 27. januára 2006.

Dňa 3. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/2000-484 nepripustil vstup ďalších účastníkov na strane žalovaného.

Dňa 3. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/00-487 pripustil zmenu návrhu.

Dňa 21. apríla 2006 JUDr. A. (za žalovaného) doručil stanovisko k zmene žalobného petitu sťažovateľov.

Dňa 1. júna 2006 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu z 3. apríla 2006. Dňa 1. júna 2006 sťažovatelia doručili podanie: „zmena návrhu z uznesenia z 3. 4. 2006 č. l. 487“.

Dňa   9.   júna   2006   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Žiline   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu z 3. apríla 2006.

Dňa 14. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu z 30. novembra 2006 sp. zn. 6 Co 262/2006. Krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 244/2000-484 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 14 C 244/2000-577 nepripustil vstup ďalšieho odporcu.

Dňa 2. apríla 2007 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 21. októbra 2004 č. k. 14 C 244/00-311. Súčasne doložili splnomocnenie pre JUDr. H.Dňa   25.   apríla   2007   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Žiline   na   rozhodnutie o odvolaní z 12. apríla 2007.

Dňa 15. novembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline s uznesením z 31. augusta 2007, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 27. marca 2007 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2007).

Dňa   14.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o pripustení   ďalších účastníkov do konania.

Dňa 31. januára 2008 podal Ing. Č. odvolanie proti uzneseniu, ktorým ho okresný súd pripustil do konania.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu právnej istoty   preto   dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   2)   správanie   účastníka   konania   a 3)   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že ide o spor právne zložitý, pretože jeho predmetom je určenie vlastníctva k viacerým nehnuteľnostiam, pričom na strane pasívne legitimovaných účastníkov dochádza k zmenám a sťažovatelia tiež v priebehu konania menia žalobný petit.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania. Sťažovatelia sa nezúčastnili ani jedného z nariadených pojednávaní. Bez zreteľa nemožno ponechať ani skutočnosť, že sťažovatelia na výzvu okresného súdu (v súvislosti s procesnou legitimáciou účastníkov konania) nereagovali bezodkladne, hoci sami zmenu účastníkov i zmenu petitu návrhu iniciovali. Viaceré podania sťažovateľov mali také nedostatky, pre ktoré ich súdy museli vyzývať na ich odstránenie, čo sťažovalo postup okresného i krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia podstatnou mierou prispeli k celkovej dĺžke konania, ktorú namietajú.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Vec   sťažovateľov   pôvodne   napadla   na   okresný   súd   v septembri   1997   a bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Cb 1438/97. Toto konanie trvalo len do októbra 1997, keď bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená krajskému súdu. Od októbra 1997 do februára 2000 bola vec striedavo na krajskom súde a najvyššom súde. Sťažovateľ prieťahy v konaní pred   týmito   súdmi   v sťažnosti   nenamieta.   Rozhodným   pre   začiatok   hodnotenia   konania z hľadiska zbytočných prieťahov na okresnom súde je teda obdobie po 1. februári 2000. Vec bola v tom čase vedená na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 244/2000. Okresný súd bol nečinný   až   do   21. októbra   2004.   Ďalej   konal   okresný   súd   plynulo   a bez   zbytočných prieťahov.   (V priebehu   rokov   2006   a   2007   sa   spis   niekoľko   mesiacov   nachádzal   na Krajskom súde v Žiline).

So   zreteľom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie okresného súdu   vedené pod sp.   zn. 14 C 244/2000 nie je dosiaľ právoplatne skončené a postup   okresného   súdu   vždy   efektívne   neviedol   k   rozhodnutiu   vo   veci   samej a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateľov, preto bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 244/2000 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 350 000 Sk pre každého.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných prieťahov.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením   tejto   právomoci.   Preto   považoval   za   potrebné   rozhodnúť   aj   o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia.   Vzhľadom   na dobu   nečinnosti   okresného   súdu v konaní vo veci sp. zn. 14 C 244/2000, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa o doterajšiu dĺžku konania podstatnou mierou pričinili, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti veci a naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. H.

Ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) s uplatnením zníženia 20 %, pretože išlo o úkony urobené spoločne pre dve osoby, a k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál vrátane 19 % DPH, pretože advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, spolu 12 157 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008