znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 271/2017-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa vo veci návrhu ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom, PhD., LL.M., G. Czuczora 4, Nové Zámky, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce z 20. decembra 2016 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. januára 2017 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom, PhD., LL.M., G. Czuczora 4, Nové Zámky, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) prijatého uznesením z 20. decembra 2016 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

Z návrhu a z jeho príloh vyplýva, že obecné zastupiteľstvo na základe zistení a podnetu Komisie obecného zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „komisia“) prijatím uznesenia č. 313/2016 z 23. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného 9. septembra 2016 začalo v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu z vlastnej iniciatívy konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi ako starostovi obce za celkovo šesť porušení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uvádza:

„Rozhodnutím obecného zastupiteľstva vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zo dňa 20. 12. 2016 mi bola Obecným zastupiteľstvom v

1. uložená pokuta vo výške 13 254,- EUR vo výške šesťnásobku môjho mesačného platu pre porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

2. uložená pokuta vo výške 8 836,- EUR vo výške štvornásobku môjho mesačného platu pre porušenie čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

3. uložená pokuta vo výške 26 508,- EUR vo výške dvanásťnásobku môjho mesačného platu pre porušenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

4. uložená pokuta vo výške 26 508,- EUR vo výške dvanásťnásobku môjho mesačného platu pre porušenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

5. uložená pokuta vo výške 26 508,- EUR vo výške dvanásťnásobku môjho mesačného platu pre porušenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

6. strata mandátu obce pre porušenie čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.“

Navrhovateľ ďalej uvádza:

«Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva v ⬛⬛⬛⬛ považujem za nezákonné, nedôvodné, založené na nesprávnom skutkovom posúdení veci, ako aj nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko prišlo k porušeniu čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, v zmysle ktorého príslušný orgán t. j. obecné zastupiteľstvo rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov bolo začaté dňa 09. 09. 2016 prijatím uznesenia č. 315/2016 na 23. zasadnutí Obecného zastupiteľstva v a v zmysle čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov malo byť vydané do 60 dní odo dňa začatia konania, t. j. do 10. 11. 2016. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 20. 12. 2016, t. j. po zákonom určenej lehote. Uznesenie č. 313/2016 zo dňa 09. 09. 2016, ktorým bolo začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov možno značiť za nezákonné. Nezákonnosť uznesení obecného zastupiteľstva zakladá nesplnenie výlučnej obligatórnej podmienky zverejnenia návrhu programu rokovania obecného zastupiteľstva na verejnej tabuli v obci aspoň tri dni pred jeho zasadnutím, ktorá podmienka splnená nebola, nakoľko návrh programu rokovania obecného zastupiteľstva nebol zverejnený na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo dňa 09. 09. 2016 a taktiež toto zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo zvolané zástupcom starostu obce pričom na toto zasadnutie neboli pozvaní všetci poslanci obecného zastupiteľstva. Zástupca starostu zvolal toto zasadnutie podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č.: 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, ako aj rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva a uznesenia č.: 192/2015, ktorým bol schválený plán zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Vopred som informoval poslancov OcZ o tom, že zasadnutie plánované na deň 09. 09. 2016 sa neuskutoční a to najmä z dôvodu, že k tomuto termínu nie je k dispozícii ešte materiál, ktorý sa má na tomto zastupiteľstve prerokovať, konkrétne sa jednalo o materiál rozpočtu na projekt cezhraničnej spolupráce z Programu spolupráce INTERREG VA Slovenská republika – Maďarsko s názvom „Ekoturizmus v obciach ⬛⬛⬛⬛ “, pričom som informoval poslancov o tej skutočnosti, že zastupiteľstvo sa uskutoční dňa 20. 09. 2016. Sme toho názoru, že harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva je informáciou, ktorá má informovať verejnosť, pričom zasadnutie obecného zastupiteľstva mimo tohto harmonogramu, resp. v iných termínoch nezakladá právo zástupcu starostu obce zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva a to z dôvodu, podľa § 12 ods. 2 zákona č.: 369/1990 Zb. najmä, ak som všetkých poslancov informoval o skutočnosti, že plánované zasadnutie sa neuskutoční spolu s dôvodmi tohto neuskutočnenia, ako aj som im uviedol termín, kedy sa zasadnutie bude konať.

Taktiež poukazujem na to, že Komisia na ochranu verejného záujmu bola zriadená na ustanovujúcom zasadnutí OvZ v konanom dňa 4. 12. 2014 a to Uznesením č.: 6/2014 B a to v zložení ⬛⬛⬛⬛ – predseda, ⬛⬛⬛⬛ – člen, ⬛⬛⬛⬛ – člen, ⬛⬛⬛⬛ – člen. Na 15. zasadnutí OcZ v dňa 26. 02. 2016 bolo prijaté Uznesenie č.: 244/2016 v tom znení, že Obecné zastupiteľstvo v berie na vedomie Komisiu na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Obecného zastupiteľstva v Členovia: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,. Podľa § 15 ods. 2 a ods. 3 zákona č.: 360/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo volí členov komisie. Na základe uvedených dvoch uznesení OcZ v nie je zrejmé, kto je členom komisie a v akom počte je komisia zložená.

Z uvedeného vyplýva, že uznesenie, ktorým sa malo začať konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je nezákonné.

Dôvodom uloženia pokuty pod bodom 1. mala byť skutočnosť, že som bol ako verejný funkcionár štatutárnym orgánom právnickej osoby, konkrétne konateľom firmy

od 27. 01. 2011 do 03. 12. 2014. K uvedenému uvádzam, že od môjho nástupu do funkcie starostu obce dňa 04. 12. 2014 som nebol Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ani inej obchodnej spoločnosti. Ako vyplýva z úplného výpisu obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo:, Štatutárnym orgánom spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ som bol od 27. 01. 2011 do 03. 12. 2014. Funkcie starostu obce som sa ujal dňa 04. 12. 2014 t. j. v tomto čase som už nevykonával funkciu Štatutárneho orgánu uvedenej obchodnej spoločnosti a teda som sa nemohol dopustiť porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V tejto súvislosti považujem za potrebné tiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že poverenie na vykonanie kontroly hlavného kontrolóra obce číslo 7/2015 zo dňa 27. 10. 2015 sa nevzťahovalo na výkon kontroly uvádzaný v napadnutom rozhodnutí obecného zastupiteľstva, nakoľko ako sa v ňom uvádza, kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01. 01. 2015 do 01. 09. 2015. Na základe uvedenej kontroly malo prísť k zisteniu porušení ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Kontrola mala byť zameraná na obdobie roku 2015 a nie za predchádzajúce funkčné obdobia. Z uvedeného vyplýva, že hlavný kontrolór konal nad rámec kontroly, na ktorú bol pôvodne poverený, pretože kontrola ním vykonávaná sa mala vzťahovať len na obdobie od 01. 01. 2015 do 01. 09. 2015. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že som funkciu štatutárneho orgánu vykonával do 03. 12. 2014 a uvedené obdobie nespadá do vyššie uvedeného kontrolovaného obdobia, nakoľko na kontrolu za iné obdobie, nebol hlavný kontrolór poverený obecným zastupiteľstvom.

V napadnutom uznesení sa okrem iného uvádza, že som nepredložením požadovaných dokladov nepriamo potvrdil fiktívny prevod obchodnej spoločnosti ako aj skutočnosť, že skutočným vlastníkom obchodnej spoločnosti som ja ako fyzická osoba. Mám za to, že obchodný register je verejným zoznamom, do ktorého sa zapisujú zákonom požadované údaje a ktorý je verejne prístupný t. j. každý má právo po zaplatení súdneho poplatku doňho nahliadnuť a vyhotoviť si z neho odpisy. Minimálne po jeho vzhliadnutí na internete je možné si moje tvrdenia overiť. Nakoľko obchodný register vedie okresný súd v sídle kraja a návrhy na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra podliehajú náležitej kontrole príslušnými sudcami, resp. vyššími súdnymi úradníkmi, nemožno v tejto súvislosti uvažovať o uvádzanom fiktívnom prevode obchodnej spoločnosti.

V zmysle vyššie uvedených skutočností nebolo obecné zastupiteľstvo oprávnené uložiť mi pokutu za nedostatočne preukázané porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko ako z vyššie uvedeného vyplynulo, od môjho nástupu do funkcie starostu obce za súčasné volebné obdobie som nebol štatutárnym orgánom žiadnej obchodnej spoločnosti, ktorú skutočnosť je možné preukázať aj výpisom z obchodného registra.

Dôvodom uloženia pokuty bod bodom 2. bola skutočnosť, že som mal opakovane porušiť povinnosti uvedené v čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko som ako starosta obce nepodal v zákonom stanovenej lehote oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, pričom prvý krát som mal uvedenú povinnosť do 09. 12. 2012, potom do 31. 03. 2013, do 31. 03. 2014 a do 31. 03. 2015. K uvedenému opätovne uvádzam, že dokazovanie bolo vykonané formou oboznámenia sa so Správou o výsledku kontroly č. 7/2015 zo dňa 09. 02. 2015 hlavného kontrolóra obce, ktorý vykonávanou kontrolou prekročil svoje právomoci, nakoľko poverenie vydané mu v tejto súvislosti sa vzťahovala na obdobie od 01. 01. 2015 do 01. 09. 2015. Okrem iného nebolo v mojich možnostiach podať požadované oznámenia a v tejto súvislosti som sa nemohol dopustiť porušenia čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko v zmysle čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/ 2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva, ktorá zriadená v uvedenom čase nebola a teda mi týmto konaním bolo znemožnené podať príslušné oznámenie. Odo dňa jej ustanovenia som si svoju povinnosť plnil. Ak povinný subjekt v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nebolo v mojich možnostiach zriadiť uvedenú komisiu, nakoľko oprávneným orgánom na jej zriadenie je obecné zastupiteľstvo. Na základe týchto skutočností považujem rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 20. 12. 2016 za zmätočné.

Dôvodom uloženia pokuty podľa bodu 3. bola skutočnosť, že som mal porušiť čl. 4 od. 1 a ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko som ako verejný funkcionár nepresadzoval a nechránil verejný záujem a uprednostnil som osobný záujem pred verejným záujmom a sprostredkoval som pre seba obchodný styk s obcou tým, že som podpísal Zmluvu o spolupráci zo dňa 17. 06. 2015 a nariadil som uhradiť faktúru č. 201501 vystavenú občianskym združením ⬛⬛⬛⬛ 67 vo výške 250,- EUR za ošetrenie zvierat 5 ks HD za rok 2015, t. j. ako predseda združenia ⬛⬛⬛⬛ za úhradu 250,- EUR som poskytol službu starostovi obce ⬛⬛⬛⬛, K uvedenému uvádzam, že počas celého konania nebolo preukázané uprednostnenie osobného záujmu pred záujmom verejným, nakoľko obec odovzdala správu svojho majetku − teliat občianskemu združeniu. Projekt v prírodnej rezervácii obce som inicioval ja a bol som aj medzi zakladateľmi občianskeho združenia, ktoré má za úlohu dať vypásať prírodnú rezerváciu v našej obci ⬛⬛⬛⬛. Okrem iného sa v Stanovách občianskeho združenia uvádza, že zakúpený dobytok obecného úradu je majetkom obce a nemôže sa použiť na komerčné účely a tiež aj skutočnosť, že v prípade delenia mäsa z domácej zabíjačky, budú o jeho delení medzi občianske združenie v obci rozhodovať iba poslanci obecného zastupiteľstva. V tejto súvislosti si dovolím uviesť, že som týmto konaním neuprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom a nesprostredkoval som pre seba obchodný styk s obcou. Účelom občianskeho združenia nie je podnikanie a z funkcie neplynú žiadne príjmy. Občianske združenie bolo založené predovšetkým pre občanov obce a pre obec a nie pre súkromnú osobu. Z uvedeného dôvodu opätovne považujem uloženie pokuty za nezákonné. Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo tento výdavok na ošetrenie zvierat vopred schválilo. Pokiaľ ide o nápravu zistených nedostatkov finančnej kontroly vykonávanej hlavným kontrolórom obce, obecné zastupiteľstvo sa stotožnilo s návrhom hlavného kontrolóra, podľa ktorého má uvedená náprava spočívať v napríklad v zákaze chovať hovädzí dobytok obcou a podobne. Dôvodom uloženia pokuty podľa bodu 4. bola skutočnosť, že som mal porušiť čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko som ako verejný funkcionár nepresadzoval a nechránil verejný záujem a uprednostnil som osobný záujem pred verejným záujmom a sprostredkoval som pre seba obchodný styk s obcou tým, že som prikázal uhradiť oplotenie mangalíc v celkovej výške 2 468,39 EUR, ktorého výhradným vlastníkom by som mal byť aj ako súkromná osoba. K uvedenému uvádzam, že opätovne sa uvedené tvrdenia nezakladajú na pravde. Nahliadnutím do údajov obchodného registra je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že nie som konateľom a dokonca ani spoločníkom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ od 04. 12. 2014. Z uvedeného dôvodu som nemohol sprostredkovať pre seba ako súkromnú osobu obchodný styk s obcou Ide o tvrdenie, ktoré je ľahko preukázateľné a viackrát som sa k nim vyjadroval aj v súvislosti s prerokúvaním správ o výsledku kontroly uskutočnenej hlavným kontrolórom obce. Pokiaľ v tejto súvislosti obecné zastupiteľstvo uskutočnilo konanie vo veci ochrany verejného záujmu, jednoduchým spôsobom bolo v jeho možnostiach uvádzané skutočnosti na základe iniciatívy hlavného kontrolóra obce vyvrátiť, dokonca bolo v možnostiach obecného zastupiteľstva zabezpečiť si z obchodného registra dokumenty, ktoré vyvracajú vytýkané skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Mám za to, že pokiaľ príslušný orgán − obecné zastupiteľstvo pristúpilo k začatiu konania vo veci ochrany verejného záujmu, rozhodnutie ním vydané by sa malo zakladať na preukázaných skutočnostiach, čo v konkrétnom prípade splnené nebolo a počas výkonu kontroly hlavným kontrolórom obce, od ktorého správ sa odvíjajú tvrdenia kladené mi za vinu, som sa viackrát k uvedeným skutočnostiam vyjadroval, či už formou písomných či ústnych vyjadrení. Na základe uvedených skutočností mám za to, že napadnuté rozhodnutie je nedôvodné. V neposlednom rade si dovolím uviesť, že v konkrétnom prípade som nemohol uprednostniť osobný záujem pred záujmom verejným aj v tej súvislosti, že projekt mangalice vznikol pre spokojnosť občanov a rozvoj obce a spočíva v tom, že mangalice slúžili a slúžia výhradne pre potreby občanov obce čo môžu potvrdiť aj obyvatelia, nakoľko boli použité pri kultúrnych akciách organizovaných obcou pre občanov. Dôkazom môjho tvrdenia je darovacia zmluva zo dňa 05. 10. 2015, ktorou sa mangalice (matky) stali majetkom obce a následne už aj všetky narodené mláďatá.

Obdobne pokiaľ ide o dôvody uloženia pokuty v rámci bodu 5. si dovolím poukázať a moje vyššie uvedené vyjadrenia, nakoľko mi bola pokuta v tejto súvislosti uložená pre podozrenie, že by som mal byť majiteľom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, čo nie je pravdou a je možné túto skutočnosť preukázať výpisom z obchodného registra Okresného súdu Nitra.

Dôvodom uloženia straty funkcie starostu obce podľa bodu 6. mala byť skutočnosť, že som svojím konaním porušil čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, nakoľko som ako starosta obce podal neúplné „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za obdobie roku 2015“ chýbala strana NRAB 2:2-3, pričom aj oznámenie som mal podať len vo forme fotokópie dokladov. K uvedenému uvádzam, že chýbajúcu stranu NRAB 2:2-3 som komisii obecného zastupiteľstva predložil. K argumentom týkajúcim sa fotokópie dokladov uvádzam, že ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nevyžaduje pod sankciou neplatnosti uvedeného oznámenia predloženie originálu dokladov, ktorý som ja zaslal na Ministerstvo vnútra SR a preto som komisii už originál nemohol predložiť, len kópiu. Z uvedených dôvodov mám za to, že uloženie sankcie vo forme vyslovenia straty verejnej funkcie je vzhľadom aj na predchádzajúce uloženia pokút v rozpore s právnymi predpismi neprimerane prísne a aj z uvedeného dôvodu je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

V napadnutom rozhodnutí obecného zastupiteľstva sa uvádza, že pri vyslovení straty verejnej funkcie starostu obce vzalo Obecné zastupiteľstvo v do úvahy okrem jednoznačne preukázateľného a nespochybniteľného úmyselného porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov aj právnu skutočnosť, že hlavný kontrolór obce doteraz podal na mňa 21 trestných oznámení pre podozrenie zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 Trestného zákona, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle § 237 ods. 1 Trestného zákona podvodov podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona alebo iných trestných činov. Ku konaniu hlavného kontrolóra v podobe podávania trestných oznámení uvediem, že z jeho strany ide o uskutočňovanie veľmi „špecifického a svojského“ výkladu právnych predpisov. Trestné oznámenia, ktoré boli podané na moju osobu zo strany hlavného kontrolóra obce boli odmietnuté, nakoľko sa nepreukázalo porušenie právnych predpisov a ani nedošlo k spáchaniu trestných činov, resp. priestupkov.

Tvrdenie, že pri vyslovení straty verejnej funkcie starostu obce bolo jednoznačne preukázané a nespochybniteľné úmyselné porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je možné považovať nielen za unáhlené a nepochybne odvážne, ale aj za nepreukázané. Mám za to, že ani v jednom prípade nedošlo z mojej strany ku konaniu, pre ktoré mi boli uložené vyššie uvedené sankcie a už vôbec nie k úmyselnému porušeniu ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Obdobne mi úmysel nebol v žiadnom z uvedených prípadov preukázaný. Podávanie trestných oznámení ako aj ukladanie pokút nielen napadnutým rozhodnutím, ale aj rozhodnutiami obecného zastupiteľstva zo dňa 02. 12. 2016 a zo dňa 20. 12. 2016 pre neposkytnutie súčinnosti príslušnému orgánu pre neoznámenie výšky môjho mesačného platu za predchádzajúci kalendárny rok je možné považovať za šikanózne konanie z dôvodu pretrvávajúcich rozporov medzi mnou, obecným zastupiteľstvom a hlavným kontrolórom obce, ktorý každé konanie z mojej strany považuje za trestný čin. Dôkazom mojich tvrdení sú aj uvádzané výstupy z finančnej kontroly hlavného kontrolóra obce vo forme správ o výsledku kontroly, ako aj čiastkových správ o výsledku následnej finančnej kontroly. Snahou obecného zastupiteľstva v spolupráci s hlavným kontrolórom obce je evidentne dosiahnuť môj odchod z funkcie starostu obce. Zo začiatku sa mi snažili znepríjemniť výkon mojej funkcie, avšak ich konanie sa neustále stupňovalo až vyústilo odo uvedeného stavu. Pokuty uložené mi rozhodnutiami obecného zastupiteľstva zo dňa 02. 12. 2016 a zo dňa 20. 12. 2016 mi boli uložené nedôvodné, nakoľko obecné zastupiteľstvo nimi sankcionovalo neoznámenie výšky môjho mesačného platu, hoci je s ňou podrobne oboznámené a ktoré túto výšku dokonca uviedlo v samotných rozhodnutiach, ktorými mi tieto pokuty boli uložené, keďže o mojom plate rozhodovali oni.

Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR považujem za potrebné zdôrazniť skutočnosť obsiahnutú v náleze Ústavného súdu SR II. ÚS 463/2015-51 zo dňa 11. 02. 2016, na ktorú poukázal senát Ústavného súdu SR, že vzhľadom na požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí príslušných orgánov verejnej moci podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu môže v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci byť z hľadiska posúdenia ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia relevantné posúdenie postupu príslušného orgánu verejnej moci, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Požiadavka komplexného preskúmavania napadnutých rozhodnutí korešponduje materiálnemu prístupu k ochrane ústavnosti, ktorý štandardne uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti. Odôvodnenosť je daná jednoinštančnosťou konania, v ktorom je vylúčené podávanie ďalších (vnútroštátnych) opravných prostriedkov, nakoľko rozhodnutie ústavného súdu je v týchto veciach konečné. V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj na požiadavku, aby prijaté rozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecnej ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08).»

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce zo dňa 20. decembra 2016 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. zrušuje.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 312,34 EUR, ktorú je obec povinná zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Ivana Katona... – advokát zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 6500, Advokátska kancelária so sídlom G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Navrhovateľ doplnil návrh podaním z 9. februára 2017 (doručeným ústavnému súdu 13. februára 2017). V podaní uvádza tieto skutočnosti: obec podala 21. septembra 2016 podnet na vykonanie dozoru prokurátora v oblasti verejnej správy v súvislosti so zvolaním obecného zastupiteľstva obce z 9. septembra 2016, na ktorom bolo prijaté uznesenie č. 313/2016, ktorým sa začalo konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

Navrhovateľ poukazuje na to, že za skutok, za ktorý mu bola uložená pokuta v zmysle napadnutého rozhodnutia, mu už bola uložená rovnaká pokuta za rovnaký skutok 2. decembra 2016 a že napadnuté rozhodnutie mu nebolo nikdy doručené tak, ako to vyžaduje čl. 9 ods. 5 ústavného zákona. Podľa neho došlo k odovzdaniu „napadnutého rozhodnutia“ ešte pred hlasovaním o ňom. Na základe týchto a ďalších skutočností uvedených v doplnení podania navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nejasné (výroky v bode 2 a v bode 6), nedostatočné a zmätočné, konkrétne v časti týkajúcej sa bodu 5 a nadväzujúceho odôvodnenia.

Obecné zastupiteľstvo obce zaslalo ústavnému súdu oznámenie právnych skutočností z 21. februára 2017 (doručené 22. februára 2017), v ktorom sa vyjadrilo k podanému návrhu a navrhlo podaný návrh odmietnuť ako taký, ktorý „nemá žiadne právne účinky“, pretože bol podaný po uplynutí lehoty na jeho podanie uvedenej v príslušnom ústavnom zákone.  

II.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak navrhovateľ vezme svoj návrh späť, ústavný súd konanie o ňom zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak návrh smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody navrhovateľa.

Navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 18. apríla 2017 vzal svoj návrh v celom rozsahu späť a požiadal o zastavenie konania. Ústavný súd po posúdení tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie návrhu nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2017