SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 271/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedenú pod sp. zn.Rvp 3431/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 CoE 174/2013zo 16. januára 2014, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 CoE 174/2013 zo 16. januára 2014(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj postupom predchádzajúcim jehovydaniu.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bola priamov úverovej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu medzizmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho rozhodcovského súduzriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Z dôvodu, že dlžník svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvydobrovoľne neplnil, tieto sa stali splatnými, v dôsledku čoho sťažovateľka na podkladerozhodcovskej doložky iniciovala rozhodcovské konanie pred zmluvnými stranamizvoleným rozhodcovským súdom, ktorého rozhodcovský rozsudok sa tak stal exekučnýmtitulom, na podklade ktorého sťažovateľka iniciovala začatie exekučného konania.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v priebehu výkonuexekúcie po preskúmaní úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úverudospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, a na základeuvedeného uznesením sp. zn. 3 Er 78/2008 z 16. augusta 2013 vyhlásil exekúciuza neprípustnú a ex offo ju zastavil. Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniuokresného súdu odvolanie, ktoré krajský súd napadnutým uznesením odmietol z dôvodu, žebolo podané oneskorene.
Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta,že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené ňou označené základné právopodľa ústavy a právo podľa dohovoru, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkýmtým, že svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia vecia s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva, keďže svojvoľne a bez existenciezákonných predpokladov vylúčil devolutívny a suspenzívny účinok odvolania, vecneprerokoval a nerozhodol o nej na základe argumentov a návrhov sťažovateľky v rámcijemu zverenej právomoci a vecnej pôsobnosti.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ako ajpostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší, vecvráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Z citovaného § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že pripojeniesplnomocnenia na zastupovanie sťažovateľom kvalifikovaným právnym zástupcom jeobligatórnou náležitosťou, ktorú musí obsahovať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že k sťažnosti nebolopriložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom,a preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky uplatnených v nej už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016