znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 271/2013-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 31/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 31/2010 p o r u š i l základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mgr.   Ing.   J. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto   eur),   ktoré j e   Krajský   súd   v   Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť   mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a päťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Krajský   súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S, L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 31/2010.

Zo   sťažnosti   a z   obsahu   spisu   krajského   súdu   sp.   zn.   5   Sd   31/2010   vyplýva, že sťažovateľ   15.   apríla   2010   doručil   krajskému   súdu   opravný   prostriedok,   ktorým sa domáhal   proti   S.   (ďalej   len   „žalovaná“)   zrušenia   rozhodnutia   č. 531 104 1200 z 1. februára 2010 v spojení s rozhodnutím č. 531 104 1200 z 5. januára 2012 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) o priznaní mu invalidného dôchodku a vrátenia veci na ďalšie konanie   žalovanej.   Sťažovateľ   považoval   rozhodnutie   žalovanej   za nezákonné,   pretože podľa jeho názoru žalovaná nesprávne určila (podhodnotila) výšku priznaného dôchodku, keď   nedostatočne   zistila   skutkový   stav   veci   (najmä   nezohľadnila   pracovný   pomer sťažovateľa v spoločnosti K., s. r. o., ktorý trval od 14. decembra 1998 do 30. septembra 2008) a vec aj nesprávne právne posúdila. Krajský súd vo veci do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom vo veci sp. zn. 5 Sd 31/2010 sťažovateľ odôvodnil tým, že konanie krajského súdu v tejto veci je poznačené zjavnými prieťahmi, nečinnosťou súdu, čo pociťuje ako skrivodlivosť a vyvoláva to u neho bezmocnosť a beznádej.

Predsedníčka   krajského   súdu   vyhodnotila   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy v konaní zo 7. januára 2013 v odpovedi z 28. januára 2013 ako dôvodnú a sťažovateľovi sa ospravedlnila. Predsedníčka krajského súdu v odpovedi uviedla, že prieťahy boli zistené v čase od 14. septembra 2010 až do nariadenia termínu pojednávania na 9. november 2011, pričom   tieto   boli   zapríčinené   objektívnymi okolnosťami   so   zreteľom   na   množstvo   vecí pridelených   na   rozhodnutie   senátu   5Sd   a   1S,   ktorého   členom   je   konajúci   sudca, a nedostatočným personálnym obsadením súdu.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôraznil, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek trom rokom trvania konania nebolo vo veci ani v prvom stupni rozhodnuté, krajský súd koná s výraznými časovými odstupmi, čo nie je vinou sťažovateľa, ktorý k prieťahom nijako neprispel. Prvé pojednávanie nariadil krajský súd až po jeden a pol roku od podania žaloby   (9.   novembra   2011)   a   aj   následne   bol   nečinný.   Pritom   vec   má pre   sťažovateľa mimoriadny význam, pretože ide o rozhodnutie o jeho invalidnom dôchodku. Ide o konanie, ktoré nie je zložité ani po právnej a ani po skutkovej stránke.

Sťažovateľ žiadal vydať tento nález:„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom pod č. k. 5 Sd 31/2010 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje   konať   a   rozhodnúť   bez   zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie 3. 000,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4.   Mgr.   Ing.   J.   S.   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume   269,58   €   (slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   E.   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 271/2013-12 zo 16. mája 2013.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2013 oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania.

Krajský súd sa vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3175/2013 z 22. júla 2013, v ktorom uviedol, že „zákonná sudkyňa poukázala na to, že navrhovateľ Mgr. Ing. J. S. vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 5 Sd 31/2010 podaním zo dňa 15. 04. 2010 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne S. v B..., číslo 531 104 1200 0 zo dňa 01. 02. 2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 531 104 1200 zo dňa 05. 01. 2012.

Rozhodnutím   číslo   531   104   1200   0   zo   dňa   01.   02.   2010   odporkyňa   priznala navrhovateľovi od 17. 12. 2008 invalidný dôchodok v sume 7 734,- Sk mesačne a určila, že navrhovateľovi patrí k 01. 01. 2009 invalidný dôchodok v sume 256,80 eur mesačne, ktorý postupne zvýšila vždy k 01. 01. kalendárneho roka, a to až na sumu 283,10 eur mesačne od 01. 01. 2010.

Rozhodnutím   číslo   531   104   1200   0   zo   dňa   05.   01.   2012   odporkyňa   zvýšila navrhovateľovi   sumu   invalidného   dôchodku   od   06.   12.   2011   na   309,80   eur   mesačne a od 01. 01. 2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 320 eur mesačne.

Navrhovateľ v ústavnej sťažnosti zo dňa 23. 02. 2013 uviedol, že k tomuto dňu ešte nebolo rozhodnuté. Na konaní dňa 20. 02. 2013 sa zástupkyňa odporkyne nevedela vyjadriť k vymeriavaciemu základu, ktorý bol zohľadnený pri určení výšky invalidného dôchodku navrhovateľa   a   z   tohto   dôvodu,   bolo   konanie   odročené   na   deň   27.   02.   2013,   pretože do tohto dátumu odporkyňa mala podať vyjadrenie. Na ďalšom konaní dňa 27. 02. 2013 bolo rozhodnuté o navrhovateľovom návrhu zo dňa 15. 04. 2010 tak, že súd rozhodnutie odporkyne číslo 531 104 1200 0 zo dňa 01. 02. 2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo   531   104   1200   zo   dňa   05.   01.   2012   potvrdil   a   účastníkom   náhradu   trov   konania nepriznal.

Na   doplnenie   vyjadrenia   zákonná   sudkyňa   poznamenala,   že   predmetná   vec navrhovateľa   bola   dňa   15.   04.   2010   pridelená   na   rozhodnutie   sudkyni   JUDr.   M.   T. Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 1211 zo dňa 17. 05. 2011 bola JUDr. R. J. preložená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave s účinnosťou od 01. 06. 2011 a dňa 02. 06. 2011 jej bolo pridelených na prerokovanie a rozhodnutie 296 vecí, z toho aj predmetná vec navrhovateľa. Vo veci sp. zn. 5 Sd 31/2010 dňa 20. 09. 2011 nariadila termín jej prerokovania na deň 09. 11. 2011.

Tiež uviedla, že všetky pridelené veci v jej súdnom oddelení 9Sd a 9Scud vybavovala priebežne a podľa poradia a súčasne popri samosudcovskej agende v súdnom oddelení 9Sd a 9Scud bola aj členkou senátu 1S.

JUDr. R. J. vo svojom vyjadrení na záver poukázala na to, že sťažovateľ dňa 07. 01. 2013   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   vedenom   na   tunajšom   súde   pod   sp. zn. 5 Sd 1/2010, doručenú tunajšiemu súdu dňa 07. 01. 2013. JUDr. L. P., podpredsedníčka Krajského   súdu   v   Bratislave   vyhodnotila   túto   sťažnosť,   vedenú   pod Spr. 2008/2013, odpoveďou zo dňa 28. 01. 2013 za dôvodnú, pretože v období od 14. 09. 2010 do 09. 11. 2011 v predmetnom konaní boli zistené prieťahy objektívnej povahy.

So zreteľom na uvedený obsah vyjadrenia zákonnej sudkyne k podanej sťažnosti uvádzam, že sa s týmto vyjadrením v celom rozsahu stotožňujem.“.

Krajský súd v závere tohto podania ústavnému súdu   oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Podľa   § 30 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí,   keďže sťažovateľ a tiež aj krajský   súd vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   s   tým   odôvodnením, že konanie krajského   súdu   je od   podania   opravného prostriedku   poznačené zbytočnými prieťahmi.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príp. čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd posudzoval z hľadiska už uvedených kritérií vec vedenú pred krajským súdom pod sp. zn. 5 Sd 31/2010.

1. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd konštatoval, že konanie   nie   je   po   právnej   ani   skutkovej   stránke   zložité.   Predmetom   konania je rozhodovanie o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovanej vo veci výšky invalidného dôchodku. Takýto predmet konania nie je mimoriadne právne zložitý, ide o obvyklú vec, ktorá je častým predmetom rozhodovania všeobecných súdov. Vec sa ani po skutkovej stránke nejaví ako obzvlášť zložitá.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o   jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch v konaní pred krajským súdom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup krajského súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu krajského súdu.

Ako vyplynulo z jeho obsahu, priebeh konania pred krajským súdom po doručení opravného prostriedku sťažovateľa 15. apríla 2010 bol takýto:

- 16. apríla 2010 krajský súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k podanému opravnému prostriedku (odpoveď žalovanej mu bola doručená 7. júna 2010),

- 7.   júna   2010   krajský   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovanej   sťažovateľovi   s   výzvou na doplnenie   jeho   opravného   prostriedku   (sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   odpoveď 14. júla 2010),

- 3. augusta 2010 a 14. septembra 2010 krajský súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podaniam sťažovateľa (odpoveď žalovanej doručená 27. októbra 2010),

- 2. júna 2011 bol spis pridelený inému sudcovi,

- 29. septembra 2011 krajský súd nariadil termín pojednávania na 9. november 2011,

- 9.   novembra   2011   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   obaja   účastníci   boli prítomní, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 23. decembra 2011 sťažovateľ spresnil označenie žalovanej,

- 12.   januára   2012   krajský   súd   vyzval   žalovanú   na   predloženie   dávkového   spisu (odpoveď žalovanej doručená 8. februára 2012),

- 2. augusta 2012 krajský súd vrátil dávkový spis žalovanej,

- 5. septembra 2012 krajský súd znova žiadal dávkový spis od žalovanej (doručený 13. septembra 2012),

- 11. decembra 2012 bol nariadený termín pojednávania na 16. január 2012,

- 15. januára 2013   krajský   súd   oznámil   účastníkom,   že   nariadený   termín pojednávania je zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudcu a nový termín je nariadený na 20. február 2013,

- 24.   januára   2013   krajský   súd   žiadal   o   pripojenie   spisu,   na   ktorý   poukazoval sťažovateľ,

- 20.   februára   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   obaja   účastníci   boli   prítomní, pojednávanie bolo odročené na 27. február 2013,

- 27.   februára   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   bol   vyhlásený   rozsudok č. k. 5 Sd 31/2010-226, ktorým krajský súd rozhodnutie žalovanej potvrdil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal,

- 27. marca 2013 bol písomne vyhotovený rozsudok.

Poukazujúc   na   uvedený   chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   konania, je zrejmé, že krajský súd bol vo veci v období od 14. septembra 2010 (výzva žalovanej) do 29. septembra 2011 (nariadenie termínu pojednávania na 9. november 2011), teda viac ako   dvanásť   mesiacov,   úplne   nečinný   a   nevykonal   žiadny   relevantný   úkon   smerujúci k rozhodnutiu.   Celková   doba   nečinnosti   krajského   súdu   tak   predstavuje   minimálne 12 mesiacov.

Vzhľadom   na to,   že v   tomto prípade   je celková   doterajšia   dĺžka   konania zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a   je   ovplyvnená predovšetkým   nečinnosťou   a   charakteristická   neefektívnosťou   postupu   krajského   súdu po dobu   12   mesiacov,   ktorú   z   hľadiska   požiadavky   zachovania   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nemožno   ospravedlniť, ústavný súd   konštatoval,   že   krajský   súd   svojím   postupom   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Sd 31/2010 porušil základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   alebo   slobodu   porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €.   Dôvodil   tým,   že   finančné   zadosťučinenie   v   takejto   výške   je   primeranou protihodnotou   utrpenej   nemajetkovej   ujmy.   Poukázal   na   to,   že   sťažovateľ   s   ohľadom na doterajší priebeh konania pociťuje skrivodlivosť, bezmocnosť a beznádej najmä preto, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek trom rokom trvania konania nebolo vo veci ani na prvom stupni rozhodnuté, prvé pojednávanie krajský súd nariadil až po jeden a pol roku od podania žaloby, a poukázal aj na to, že vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam, pretože ide o rozhodnutie o jeho invalidnom dôchodku.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s   prihliadnutím   na všetky   okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu krajského súdu v jeho veci považuje za primerané vo výške 500 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním JUDr. E. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 269,58 € spolu za dva úkony právnej služby urobené v roku 2013 podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004 Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. dvakrát po 127,16 € a dvakrát po 7,63 € režijný paušál.

Trovy   konania   je   krajský   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Povinnosť krajskému súdu konať a rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov ústavný   súd   samostatným   výrokom   tohto   nálezu   neuložil,   pretože   krajský   súd   v   čase po doručení sťažnosti ústavnému súdu vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5 Sd 31/2010-226 z 27. februára 2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013