znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 271/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval námietku   predpojatosti   podanú   JUDr.   R.   U.,   R.,   zastúpeným   advokátkou JUDr. E.   K., B.,   proti sudcom   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí by mali rozhodovať o námietke predpojatosti podanej Ministrom spravodlivosti   Slovenskej   republiky   proti   sudcom   Ľudmile   Gajdošíkovej   a Ladislavovi Oroszovi vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o námietke predpojatosti podanej JUDr. R. U. proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej   republiky   Milanovi   Ľalíkovi   a Petrovi   Brňákovi,   ktorí   by   mali   rozhodovať o námietke   predpojatosti   podanej   Ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky proti sudcom Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2009 doručená sťažnosť JUDr. R. U., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 114/08 z 30. októbra 2008, ktorým bolo rozhodnuté o správnej žalobe sťažovateľa voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci zákonnosti jeho odvolania z funkcie predsedu súdu. Podaná sťažnosť bola pridelená sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi ako spravodajcovi s tým, že bude o nej rozhodovať IV. senát ústavného súdu. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 60/09. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 75/09-23 z 5. marca 2009 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

2. Podaním zo 16. apríla 2009 doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2009 (v tom čase) podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Š. H. (ďalej len „minister   spravodlivosti“)   vzniesol   námietku   predpojatosti   proti   sudcom   IV. senátu ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi.

3. K uvedenej námietke predpojatosti sa vyjadril sťažovateľ podaním z 10. júla 2009, ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   14.   júla   2009,   pričom   súčasťou   tohto   vyjadrenia sťažovateľa je aj jeho vlastná námietka predpojatosti proti sudcom I. senátu ústavného súdu Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi, ktorí by mali rozhodovať o námietke predpojatosti uplatnenej   v   predmetnej   veci   ministrom   spravodlivosti   16.   apríla   2009   proti   sudcom Ľudmile   Gajdošíkovej   a   Ladislavovi   Oroszovi.   Sťažovateľ   svoju   uvedenú   námietku predpojatosti odôvodnil takto:

„Sudca   Milan   Ľalík   je   dlhoročným   blízkym   osobným   priateľom   Š.   H.,   pričom jednoznačne ide o vzťah osobný a nie profesionálny. Jeho súčasťou je napr. aj spoločná účasť na rôznych spoločenských podujatiach (napr. ples v hoteli Brusno v roku 2008, keď sedeli   pri   spoločnom   stole).   Sudca   Milan   Ľalík ako člen Súdnej rady vždy podporoval návrhy Š. H. (a to ako predsedu Najvyššieho súdu SR, tak aj ako ministra spravodlivosti. Naopak,   sudca   Ľalík   ostro   napadol   sťažovateľa   (vtedy   ako   predsedu   Krajského   súdu v Žiline) v súvislosti s prerokúvaním návrhov na vymenovanie sudcov v roku 2005, kedy spochybňoval   ním   organizované   výberové   konania.   Navyše   manželka   sudcu   Ľalíka opakovane zastupovala Š. H. v súdnych sporoch.

Sudca   Peter   Brňák   bol   dlhoročným   poslancom   NR   SR   za   HZDS-ĽS,   ktorej nominantom bol aj Š. H., vo funkcii ministra spravodlivosti. Rovnako ako M. Ľalík, aj sudca Brňák pôsobil v Súdnej rade v rokoch 2002-2007, pričom jeho vzťah k návrhom Š. H. bol rovnako pozitívny.

Uvedené skutočnosti sú spôsobilé vzbudiť objektívnu obavu z nedostatku nestrannosti sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pri prejednávaní námietok zaujatosti predložených Š. H. Nazerajúc na ich pôsobenie cez tzv. teóriu zdania je ich nestrannosť a nezaujatosť vystavená oprávneným pochybnostiam.“

K uvedenému je ešte potrebné dodať, že sťažovateľ navrhol, aby sa ústavný súd vôbec nezaoberal námietkami predpojatosti predloženými ministrom spravodlivosti, pretože ich predložila neoprávnená osoba, ktorá v predmetnej veci nie je účastníkom konania ani vedľajším účastníkom konania.

4. K námietke predpojatosti sudca ústavného súdu Peter Brňák vo svojom vyjadrení z 25.   marca   2010   uviedol,   že   sa   necíti „byť   zaujatý   v   súvislosti   s   rozhodovaním o ne/zaujatosti sudcov IV. senátu Gajdošíkovej a Orosza, voči ktorým vzniesol námietku zaujatosti Š. H.“ a nemá „žiadny vzťah k tejto veci, ani k účastníkom konania“.

5. Sudca ústavného súdu Milan Ľalík vo svojom vyjadrení z 31. marca 2010 uviedol:«Na jednej strane advokátka nepovažuje Š. H. v konaní za účastníka konania ani za vedľajšieho účastníka konania a na druhej strane jeho vzťah, síce ako neoprávnenej osoby k jeho osobe považuje za taký, ktorý „vzbudzuje objektívnu obavu z nedostatku nestrannosti“ rozhodovať o námietke Š. H.

Preto nechávam len na zváženie senátu II. ÚS, či ma vylúči z rokovania v označenej veci».

6. Predsedníčka ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2010 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelila vec 16. marca 2010 na rozhodnutie o uvedenej námietke   predpojatosti   sudcov   I. senátu   ústavného   súdu   Petra   Brňáka   a   Milana   Ľalíka II. senátu ústavného súdu.

II.

Podľa   § 27 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   je   sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   účastníkom   konania   alebo   k ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho predpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa   čl.   IV   bodu   1   rozvrhu   práce   (sp.   zn.   Spr 106/2010)   o vylúčení   sudcu   pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov I. senátu.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom súdnom   konaní   garantované   prostredníctvom   inštitútu   vylúčenia   sudcu   z   ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na   návrh   účastníka   súdneho   konania,   alebo   na   základe   návrhu   samotného   sudcu (napr. I. ÚS 73/97).

Ústavný súd sa stotožňuje s právnym názorom, podľa ktorého minister spravodlivosti nie je v konaní o ústavnej sťažnosti vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 75/09 oprávnený podať námietku predpojatosti, pretože nie je účastníkom daného konania, a ani v ňom nemá iné zákonom   predvídané   procesné   postavenie,   ktoré   by   ho   na   podanie   námietky   priamo oprávňovalo. Taktiež IV. senát v danom konaní rovnako posudzuje procesné postavenie ministra spravodlivosti. Z tohto pohľadu sa javí ústavnému súdu neodôvodnené rozhodovať o námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom   proti   sudcom,   ktorí   by   mali   rozhodovať o zaujatosti sudcov meritórne rozhodujúceho senátu.

Vzhľadom na absenciu podmienky konania musel ústavný súd konanie zastaviť na základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 Občianskeho súdneho poriadku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010