II. ÚS 27/94
U z n e s e n i e
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 25. mája 1994 po predbežnom prerokovaní podnetu ⬛⬛⬛⬛, obyvateľky ⬛⬛⬛⬛, o preskúmanie zákonného postupu v konaní a rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Prešove z 23. 11. 1992 sp. zn. 2872/92 vo veci vydania stavebného povolenia ⬛⬛⬛⬛ na vybudovanie nadstavby domu a na zrušenie rozsudku Okresného súdu v Prešove z 11. 10. 1979 sp. zn. 13 C 1493/78 a Krajského súdu v Košiciach
z 2. 4. 1980 sp. zn. 12 Co 142/80 takto
r o z h o d o l :
Podnet ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e
Ústavnému súdu Slovenskej republiky ⬛⬛⬛⬛ zaslala písomné podanie z 23. 2. 1994. Navrhovateľka v podaní uvádza, že písomne 8. 6. 1993 požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o dôsledné a skutočne objektívne preskúmanie zákonného postupu v konaní a rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Prešove z 23. 11. 1992 sp. zn. 2872/92 vo veci vydania stavebného povolenia susede ⬛⬛⬛⬛ na vybudovanie nadstavby domu. Toto rozhodnutie považuje za protizákonné. Keďže Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa dôsledne nezaoberala jej žiadosťou, obracia sa s vecou na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Podanie ⬛⬛⬛⬛ nemalo náležitosti, ktoré predpisuje § 20 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov. Súd ju preto písomne 25. 3. 1994 vyzval na odstránenie nedostatkov podania.
Dňa 5. 4. 1994 navrhovateľka zaslala na ústavný súd nové písomné podanie, v ktorom uvádza, že nielen Obvodným úradom životného prostredia v Prešove, ale aj rozsudkami Okresného súdu v Prešove z 11. 10. 1979 sp. zn. 13 C 1493/78 a Krajského súdu v Košiciach z 2. 4. 1980 sp. zn. 12 Co 142/80 boli porušené jej základné práva a slobody, ktoré bližšie neoznačila.
Z písomných podaní navrhovateľky, z obsahu spisu Obvodného úradu životného prostredia v Prešove a Okresného súdu v Prešove, ústavný súd zistil, že medzi ňou a susedou ⬛⬛⬛⬛ prebiehal súdny spor o hranicu medzi susediacimi pozemkami a o
vydanie časti pozemku o výmere 6 m2, v prospech ⬛⬛⬛⬛. V spore navrhovateľka nemala úspech. S rozsudkami súdov sa
doteraz neuspokojila. Keď Obvodný úrad životného prostredia v Prešove vydal
stavebné povolenie, navrhovateľka okrem toho, že napadla toto rozhodnutie, znova začala spochybňovať rozsudky súdov a žiadala ich zrušiť.
Pokiaľ ide o právoplatné rozsudky súdov, ústavný súd nie je kompetentný tieto zrušovať. Nie je ďalšou odvolacou inštanciou nad všeobecnými súdmi. Aj keď by navrhovateľka presne označila, v čom súdy porušili jej základné práva a slobody deklarované v II. hlave Ústavy Slovenskej republiky a ústavný súd by toto
porušenie zistil, zákon č. 38/1993 Z. z. mu nedáva právomoc
vo veci rozhodovať, pretože k právoplatnosti súdneho rozhodnutia v jej veci došlo viac ako 13 rokov pred účinnosťou tohto zákona.
Ústavnému súdu neprináleží vykonať hĺbkovú kontrolu stavebného povolenia, ktoré navrhovateľka žiada tak isto zrušiť. Ústavný súd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov
štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. Stavebné povolenie je takýmto rozhodnutím. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy preskúmavajú všeobecné súdy na základe žaloby alebo opravných prostriedkov podaných v ustanovených lehotách.
Ústavný súd prerokoval oba návrhy navrhovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. a keďže vo veci nie je príslušný konať, rozhodol podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 25. mája 1994
JUDr. Miloš S e e m a n n
predseda senátu